„Vybrali sme si spravodlivý obchod pred clami, vybrali sme si produktívne dlhodobé partnerstvo pred izoláciou,“ povedala predsedníčka Komisie Ursula Von der Leyenová na slávnostnom ceremoniáli. Paraguajský prezident Santiago Peňa označil dohodu za „jasný signál v prospech medzinárodného obchodu“.
Európa si hľadá nových spojencov
Európska komisia dohodu označuje za strategický nástroj, ktorý má Únii pomôcť v globálnej súťaži s USA a Čínou. „Táto historická obchodná dohoda je dôkazom, že Európa si ide vlastnou cestou a je spoľahlivým partnerom,“ skonštatovala Ursula von der Leyenová.
Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič hovorí o „prelomovom úspechu“ a dôležitom momente pre hospodársku budúcnosť Európy. Podľa neho dohoda presahuje rámec obchodných štatistík a bude formovať postavenie EÚ v globálnom hospodárstve na celé desaťročia.
Koniec vysokých ciel, nové príležitosti pre firmy
Jadrom dohody je postupné odstránenie ciel na väčšinu tovarov obchodovaných medzi obomi blokmi, liberalizácia služieb a posilnenie ochrany investícií, duševného vlastníctva a pravidiel verejného obstarávania.
Pre európske firmy to znamená výrazné zlepšenie prístupu na trhy Mercosuru, ktoré boli doteraz chránené vysokými clami a administratívnymi prekážkami.
Clá na európske produkty v regióne dnes dosahujú až 35 percent pri automobiloch, odevoch či liehovinách, 28 percent pri mliečnych výrobkoch alebo 27 percent pri víne. V niektorých agropotravinárskych sektoroch sa pohybujú dokonca až na úrovni 55 percent.
Ich zníženie alebo odstránenie má podľa odhadov ušetriť európskym firmám približne štyri miliardy eur ročne.
Európska komisia očakáva, že dohoda zvýši ročný export EÚ do krajín Mercosuru až o 39 percent, čo predstavuje približne 49 miliárd eur, a podporí viac než 440-tisíc pracovných miest v celej Únii.
Mercosur ako kľúčový partner
Mercosur združujúci Argentínu, Brazíliu, Paraguaj a Uruguaj bol založený v roku 1991 s cieľom podporiť regionálnu integráciu. Európska únia je po Číne druhým najväčším obchodným partnerom tohto regiónu – v roku 2023 tvoril jej podiel na celkovom obchode Mercosuru takmer 17 percent.
Napriek tomu bol Mercosur doteraz jediným veľkým partnerom v Latinskej Amerike, s ktorým EÚ nemala preferenčnú obchodnú dohodu.
Pre juhoamerické krajiny je dohoda s Úniou nástrojom modernizácie, otvorenia sa globálnym trhom a prilákania investícií. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva ju opakovane označil za geopolitickú prioritu regiónu.
Dohoda otvára nové možnosti aj pre Slovensko
Dohoda má význam aj pre Slovensko, ktorého ekonomika je silne závislá od exportu – ten zabezpečuje približne 450-tisíc pracovných miest, teda každé piate miesto v krajine. Obchod medzi Slovenskom a krajinami Mercosuru dnes dosahuje 385 miliónov eur.
Odstránenie vysokých ciel môže pomôcť slovenským firmám, najmä malým a stredným podnikom, ktoré tvoria 92 percent slovenských vývozcov. Výrazné zlepšenie sa očakáva aj v oblasti agropotravinárstva, kde dnes európske produkty v Južnej Amerike často nie sú cenovo konkurencieschopné.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč však upozornil, že pre Slovensko je väčším problémom dovoz poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny než z krajín Mercosuru. Zároveň podporil myšlienku vytvorenia fondu EÚ na kompenzáciu prípadných škôd európskym farmárom.
Kritika a obavy farmárov
Dohoda má aj hlasných kritikov. Najmä Francúzsko ju dlhodobo označuje za neprijateľnú a varuje pred prílevom lacného hovädzieho a hydinového mäsa, cukru či kukurice, ktoré by mohli poškodiť európskych poľnohospodárov. Proti dohode hlasovali aj Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Írsko, Belgicko sa zdržalo.
Podpisom sa však proces nekončí – dohoda musí prejsť ratifikáciou v Európskom parlamente a v niektorých prípadoch aj v národných parlamentoch členských štátov. Dovtedy má platiť v obmedzenejšej prechodnej obchodnej verzii.
Napriek politickým sporom ide o jeden z najdôležitejších momentov obchodnej politiky EÚ za posledné desaťročia. Po 25 rokoch rokovaní sa Európa a Mercosur posúvajú do novej éry hospodárskej spolupráce.
(reuters, tasr, pir)
