Naposledy prišli s takouto znepokojivou novinkou japonskí vedci, ktorí geneticky upravili kožné bunky myší tak, aby v prípade prítomnosti zápalových faktorov začali fluoreskovať – svetielkovať.
Choré myši svietia
Závery publikoval tím z Tokijskej mestskej univerzity a Univerzity v Tokiu v prestížnom časopise Nature 12. januára. Ako vysvetlili, genetická úprava spočívala v modifikácii keratinocytov – bežných buniek obsahujúcich proteín keratín –, aby namiesto bežnej ochrannej bielkoviny produkovali „posilnený zelený fluorescenčný proteín“ (EGFP).
Tento svetielkujúci proteín majú bunky horných vrstiev pokožky tvoriť v prítomnosti zápalových cytokínov – malých bielkovín zodpovedných za komunikáciu medzi bunkami, ktoré telu „oznamujú“ prítomnosť zápalu.
Upravené bunky sa nachádzali v hĺbke 0,3 milimetra pod povrchom kože a pri aktivácii boli viditeľné ľudským okom. Okrem toho, že rozpoznávajú zápalové biomarkery (teda fungujú ako senzor), pôsobia aj ako „displej“, ktorý toto ochorenie „oznámi“ zraku pozorovateľa.
Senzor nevyžaduje žiadny zdroj energie, keďže spotrebúva kalórie prítomné v tele. Napriek takejto radikálnej zmene totiž stále ide o bežnú kožnú bunku, pričom podľa tímu z oboch univerzít „preukázal funkčnosť na čas dlhší ako dvesto dní“.
„Na rozdiel od bežných zariadení, ktoré vyžadujú napájanie alebo pravidelnú výmenu, tento systém je biologicky udržiavaný samotným telom,“ povedal profesor Šódži Takeuči z Univerzity v Tokiu. „V našich experimentoch bola funkčnosť senzora zachovaná viac ako 200 dní, pretože upravené kmeňové bunky nepretržite regenerovali epidermu.“
„Vytvorili sme tkanivovo upravenú kožu s geneticky modifikovanými keratinocytovými kmeňovými bunkami a transplantovali ju na myši, kde sa úspešne prijala, dozrela tak, aby napodobňovala štruktúry ľudskej kože a citlivo indikovala prítomnosť TNF-α signálov prostredníctvom viditeľnej fluorescencie,“ pochválil sa tím pod vedením Juna Sawajamu.
„Jediným invazívnym krokom je počiatočná implantácia,“ ubezpečili japonskí vedci. Ako všetci výskumní či medicínski pracovníci sa automaticky vyhli komentovaniu potenciálnych etických problémov.
Pokožka myši s implantovaným biomarkerom totiž mala „napodobňovať ľudskú kožu“, čo znamená, že tento objav plánujú uviesť do medicíny.
Problém nadčloveka
Predstavte si, že by ste stretli človeka, ktorý by sa nechal takýmto spôsobom upraviť. Už od jeho prvých dní v skúmavke mu rodičia za 30-tisíc dolárov (cena programu IVF+) pozmenili genetický kód v kmeňových bunkách, aby vylepšili niektoré jeho danosti. Má nainštalovaný čip, ktorý písmom zobrazuje jeho myšlienkové pochody, a ak je chorý, začne blikať ako vianočný stromček.
Nazvali by sme ho vôbec človekom? Nehovoriac o ďalších, dnes nepredstaviteľných „vylepšeniach“, o akých sa, mimochodom, na oslavách víťazstva v druhej svetovej vojne v Pekingu rozprávali prezidenti Číny a Ruska a ktorých efekt „reverzného starnutia“ už dokázali objasniť čínski vedci.
Jeho AI čip by používal technológie, ktorých prvé náznaky priznal šéf spoločnosti Meta Mark Zuckerberg: „V priebehu posledných niekoľkých mesiacov sme si začali všímať záblesky toho, ako sa AI systémy vylepšujú samy od seba.“
„Víziou spoločnosti Meta je priniesť osobnú superinteligenciu každému. Veríme v to, že túto silu vložíme do rúk ľudí, aby ju mohli nasmerovať na to, čo v živote považujú za dôležité,“ vyhlásil zakladateľ Facebooku koncom júla minulého roka na svojom blogu.
Tento obraz by sa tak nebezpečne blížil pojmu „nadčloveka“ či akéhosi antického poloboha. Hrozba zániku ľudskej podstaty sa však týka aj rôznych spoločenských vrstiev – technológie zodpovedné za túto fundamentálnu zmenu sú, pochopiteľne, drahé, čo len podporí nedávno spomínanú majetkovú nerovnosť a nakreslí kvalitatívny rozdiel medzi bohatými a chudobnými.
Práve bohatí, ako Zuckerberg a jeho manželka Lauren Chenová, sú už teraz na čele vývoja, ktorý vyústi do personalizovanej AI medicíny. Ich iniciatíva Biohub v novembri rozšírila portfólio skúmaných genetických ochorení, ktoré hodlá „vyliečiť“. Ako však na fóre v Davose upozornil historik a futurológ Yuval Harari, AI sa v ďalšej fáze vývoja „musí naučiť klamať“.
Proti tomuto vývoju nedávno vznikla iniciatíva Poison Fountain. O jej založení a prvých krokoch informoval prominentný technologický portál Register. Iniciatíva pritom bojuje voči tomu, čo vníma ako prílišnú závislosť od informačných technológií, konkrétne od umelej inteligencie.
Iniciatíva si kladie za cieľ „otráviť“ dáta, ktorými správcovia AI modelov kŕmia svoje databázy, aby znížili ich spoľahlivosť. To by malo v ideálnom prípade odradiť človeka, aby daný model používal.
„AI systémy navštevujú webové stránky a zbierajú údaje, ktoré sa nakoniec používajú na trénovanie AI modelov, čo je parazitický vzťah,“ upozornila Poison Fountain. Ich motiváciou je však to, že „rovnako ako Geoffrey Hinton považujeme strojové učenie za hrozbu pre ľudský druh“.
„Hinton jasne poukázal na nebezpečenstvo a vidíme, že má pravdu a situácia sa vyostruje spôsobom, ktorý verejnosť vo všeobecnosti nevníma,“ uviedol zdroj Registra s tým, že päťčlenná skupina je čoraz viac znepokojená, pretože „vidíme, čo naši zákazníci vytvárajú“.
„Ak sú zbierané údaje presné, pomáhajú modelom umelej inteligencie poskytovať kvalitné odpovede na otázky. Ak sú nepresné, majú opačný účinok,“ vysvetlila iniciatíva. Svoju činnosť podľa avíza v Registri spustili tesne po Novom roku 2026.
Systémy zodpovedné za tento parazitický zber údajov sa nazývajú slovom crawler, teda „lezúň“, keďže akoby prelieza zdrojovým kódom miliónov stránok a zhromažďuje čriepky informácií, ktoré ako odpoveď poskytne nadradený systém – či už ChatGPT, Grok alebo Claude.
Tréning AI modelov, známy ako machine learning, je tak možné „otráviť“ prísunom chybných informácií, čo je konečným cieľom iniciatív ako Poison Fountain. Ide o jemnejší odtieň ludditizmu – filozoficko-politického smeru, ktorý po prvej priemyselnej revolúcii viedol k povestnému rozbíjaniu strojov a v prípade matematika Teda Kaczynského k terorizmu.
Bude na dosiahnutie nadčloveka dosť času?
Ľudstvo sa však môže stretnúť s hrozbou, ktorá prekazí akýkoľvek nástup „ľudskosť meniacich“ technológií. Podľa bývalej analytičky britskej centrálnej banky sa treba pripraviť na to, že to budú mimozemšťania.
Bývalá vedúca analytického oddelenia Bank of England Helen McCawová, ktorá túto divíziu viedla do roku 2012, napísala výzvu guvernérovi Andrewovi Baileymu, aby pripravil núdzové plány pre prípad, že niektorá svetová vláda „potvrdí existenciu mimozemského života“.
Poznamenala však, že takéto oznámenie by mohlo spôsobiť volatilitu trhov, oslabiť dôveru vo finančný systém a následne vyvolať likvidáciu majetku uloženého v akciách a bankové runy (výber s dôsledkom katastrofálneho zníženia bankových rezerv).
McCawová varovala, že aj drahé kovy by mohli stratiť status bezpečného útočiska, ak nové vesmírne technológie sľubujú zvýšenú ponuku.
Denník Times, ktorý správu citoval, upozornil na oznámenie z 3. januára, podľa ktorého britská vláda cielene vyhľadávala mimozemské technológie s cieľom ich reverzného inžinierstva a využitia vo svojich technológiách.
Aj americkí predstavitelia, ako minister zahraničia Marco Rubio a niekoľkí kongresmani, otvorene či v náznakoch tvrdia, že federálna vláda má k dispozícii funkčné technológie mimozemského pôvodu, pričom program Pentagónu na zber týchto technológií podľa svedectva z júla 2023 trvá už niekoľko dekád.
Pripusťme svedectvo Davida Gruscha a hlásenia námorných letcov o „lietajúcom tic-tacu“ ako podložené a pravdivé. Naratív, ktorého sú súčasťou, je stále rovnako nepravdepodobný, pričom nestačí ani myšlienkový experiment, ako napríklad Drakeova rovnica či Fermiho paradox.
Prvá hypotéza predpokladá, že život na iných planétach sa dá „dokázať“ dedukciou. Počet planét obývaných inteligentnými bytosťami je obmedzený premennými ako miera vzniku hviezd v Mliečnej ceste, podiel týchto hviezd s planétami a predovšetkým podiel planét s „podmienkami na vznik života“.
Tá druhá sa začína otázkou jadrového vedca z projektu Manhattan Enrica Fermiho: „Kde, dočerta, všetci sú?“ Snaží sa vysvetliť, prečo nás nekontaktoval ani jeden z Drakeových „100 miliónov svetov“.
Ani jedna hypotéza si do svojej premisy neberie najpodstatnejšiu zo všetkých vecí – ani Drake, ani Fermi a vlastne nikto z vedeckých prominentov minulosti či súčasnosti nedokázal zodpovedať otázku, ako ten život z neživej hmoty vznikol.
Všetky „pravdepodobnostné“ argumenty tak stoja len na zopár faktoch o susedných planétach, o ktorých predpokladáme, že sú platné – ako nevyhnutnosť vody či uhľovodíkov. Spôsob, akým z „vody a uhľovodíkov“ vznikne živá bunka, je zo strany vedeckej komunity dodnes veľkou neznámou a ani za štyri storočia od osvietenstva ho neodhalila.
Títo osvietenskí ateistickí vedci tak k zodpovedaniu otázky o vzniku života nie sú ani o milimeter bližšie ako kresťanská náuka o stvorení. Kresťania sú pritom ochotnejší pripustiť, že „sme vo vesmíre sami“, keďže človek stvorený na Boží obraz je automaticky niečím výnimočným.
Práve z tohto dôvodu sú zásahy do genetiky a myslenia ľudských bytostí takou závažnou dilemou.
