Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský od roku 2022 navštevuje väznice po celom Slovensku, pričom postupne prináša správy o skutočnostiach, ktoré v mnohých prípadoch nasvedčujú závažnému porušeniu základných práv osôb obmedzených na slobode.
Na základe svojich zistení z terénu už dávnejšie upozornil na to, že v oblasti prevencie pred policajným násilím mala Slovenská republika viacero systémových nedostatkov. Zverejnil ich vo viacerých správach. Pre množstvo podnetov zameraných na zlé zaobchádzanie v dôsledku excesívneho použitia sily zo strany policajta, ktoré na jeho úrad prichádzali, dospel ku konštatovaniu, že nejde len o zriedkavé zlyhanie zo strany jednotlivca.
Osobné návštevy policajných staníc, väzníc a miest, kde sú zaistení cudzinci, vykonáva vždy neohlásene. V priebehu rokov poukázal na podozrenia, že v priestoroch väzníc dochádza k fyzickému a verbálnemu násiliu, pričom príslušníci ústavov údajne neľudsky zaobchádzajú s väzňami, a to aj pri osobných prehliadkach.
Počas štyroch rokov Dobrovodský riešil aj prípady, keď boli väzňom bezdôvodne odoberané dioptrické okuliare, mali zamedzený prístup k hodinkám alebo podstupovali osobné prehliadky tela s povinnosťou vyzliecť sa donaha. Poukázal aj na nenaplnené právo na jednohodinovú vychádzku.
Ako ombudsman považuje za nesmierne dôležité, aby osobne vnímal dodržiavanie práv a slobôd nielen od stola a z písomností. „Je dôležité, aby exekutíva na mieste poskytovala ombudsmanovi vysvetlenia, čo robí s človekom, ako sa k nemu správa,“ spresňuje pre Štandard Dobrovodský. Len tak podľa neho možno vnímať to, čo sa v žiadnom protokole či v úradnom zázname neobjaví.
Tieto neohlásené návštevy v ústavoch na výkon väzby, výkon trestu a v policajných celách uskutočňuje najmä preto, že ide o uzavreté prostredie, v ktorom sú ľudia úplne odkázaní na štát a sami si nevedia zabezpečiť ani základné potreby.
Zbavenie človeka osobnej slobody však podľa neho neznamená, že stráca ľudskú dôstojnosť a základné práva. Aj nedostatky, ktoré súvisia s materiálnymi podmienkami, ako napríklad teplota, hygiena, ubytovanie či prístup k zdravotnej starostlivosti, môžu podľa Dobrovodského predstavovať zásah do základných práv vrátane zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.
Čo sa deje za múrmi väzníc
Dobrovodský plní úlohu Národného preventívneho mechanizmu podľa Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (OPCAT). Má teda osobitnú úlohu preventívne monitorovať miesta, kde sa nachádzajú ľudia obmedzení na osobnej slobode.
Jeho neohlásené návštevy doposiaľ prebiehali vo forme prehliadky zariadenia a rozhovoru s vedením a so zamestnancami a následne pokračovali súkromnými rozhovormi s väzňami.
Dobrovodský opisuje, že sa stal svedkom aj nevhodného správania, keď si pri tomto monitoringu príslušníci pri výbere a predvedení odsúdeného na rozhovor medzi sebou hovorili reči typu „toho debila im nepredvádzaj“, čo môže mať podľa ochrancu práv negatívny vplyv na dôstojnosť väznených osôb.
Odsúdení bez prítomnosti príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) uvádzali vo vysokej miere fyzické a verbálne násilie, a to najmä zo strany príslušníkov väzenskej služby. Dobrovodský neskôr na základe zdravotnej dokumentácie a spisov zistil, že dokumenty neevidovali žiadne zranenia, o ktorých odsúdení hovorili.
Väzni však spresňovali, že zdravotné ošetrenie nevyhľadali. Jedným z dôvodov bol aj strach z následkov a pomsty, ak by zranenia išli nahlásiť.
„Na niektorých odsúdených bolo vidno zjavné známky strachu a neistoty,“ približuje v jednej zo správ Dobrovodský s tým, že ochota väzňov hovoriť o násilí sa postupne zvyšovala až po opakovanom uistení monitorovacím tímom o dôvernosti rozhovoru a ochrane ich identity.
V priestoroch mimo kamier sa tak podľa výpovedí odsúdených dialo fyzické násilie v podobe faciek, úderov obuškom či úderov do brucha a bokov. Príslušníci podľa ďalšej výpovede spacifikovali iného väzňa na zem, kde ho „zbili štyria eskorťáci“.
Nadávky a urážky, ako napríklad „degeši“ alebo „bu*eranti“, boli podľa údajov zaznamenaných verejným ochrancom práv často adresované odsúdeným Rómom, čo podľa neho poukazuje na možný etnický rozmer šikany.
Fyzické a verbálne násilie úrad verejného ochrancu práv evidoval aj vo výkone väzby pre mladistvých. „V čase nášho monitoringu nám jeden z mladistvých ukázal na ruke červené fľaky, ktoré údajne pochádzali z fyzického násilia zo strany príslušníka,“ vraví Dobrovodský.
Mladiství opísali, že niektorí príslušníci pri vstupe na oddiel zámerne hlučne búchajú obuškami do dverí, aby v nich vzbudili strach, pričom výnimkou nie je ani oslovovanie pejoratívnymi výrazmi.
ZVJS zabezpečuje telové kamery pre príslušníkov
K ombudsmanovým zisteniam sa vyjadrila hovorkyňa ZVJS Anna Bečková Ragasová. Považuje za potrebné zdôrazniť, že niektoré zistenia vychádzajú len zo subjektívnych výpovedí väznených osôb. Spresnila, že každé nedobrovoľné držanie osoby v prostredí s množstvom zákonných obmedzení so sebou prináša pocit nespokojnosti, krivdy, úzkosti a hnevu.
„Je prirodzené, že si väznená osoba nebude takýto pobyt pochvaľovať, ale využije všetky dostupné možnosti na poukazovanie na opak,“ objasnila hovorkyňa.
Potvrdila však, že všetky podozrenia na zlé zaobchádzanie s väznenými osobami boli prešetrené, a ak boli konštatované zo strany príslušných osôb porušenia, tak prijali opatrenia.
Dobrovodský odporúčal väzniciam zabezpečenie a povinné zavedenie telových kamier pre príslušníkov väzenskej služby vo vybraných situáciách. Tie by mohli zabezpečiť prešetrenie v prípadoch podozrenia na akékoľvek násilie zo strany príslušníkov smerom k odsúdeným alebo naopak.
„Pokiaľ ide o telové kamery, zbor zakúpil celkovo 1 378 telových kamier, ktorých nasadenie sa po ich inštalácii predpokladá v prvom štvrťroku 2026 do všetkých väzenských zariadení,“ reagovala hovorkyňa.
Počas opakovanej návštevy konkrétnych väzníc následne ombudsman na základe rozhovorov s odsúdenými potvrdil, že k fyzickému násiliu v takej podobe, akú opisovali počas prvej návštevy, už nedochádza a situácia sa zlepšila.
Pripomeňme, že aj na základe konkrétnych prípadov a zistení bol v októbri 2025 schválený vládny návrh zákona, ktorého cieľom je vytvoriť bezpečné a humánne prostredie vo väzenských zariadeniach a chrániť základné ľudské práva osôb obmedzených na slobode.
„Samotný zákon má spolu 399 novelizačných bodov, ktoré zásadným spôsobom menia podmienky výkonu väzby a výkonu trestu,“ objasnila Bečková Ragasová.
Bezpečnosť verzus dôstojnosť
Z rozhovorov ombudsmana s jednotlivými príslušníkmi vyplynulo aj to, že dôkladné osobné prehliadky sa stále vykonávajú tak, že odsúdený sa celý vyzlečie donaha, pričom vo väčšine prípadoch musí spraviť aj drep.
„Dôkladná osobná prehliadka zahŕňajúca drep by sa mala vykonávať iba vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné,“ prízvukuje ochranca práv. Prehliadku dutín by zase podľa neho mali vykonávať len kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci a dokonca iní ako tí, ktorí sú primárne zodpovední za starostlivosť o odsúdených.
Aby sa pri dôkladnej osobnej prehliadke minimalizovalo riziko ponižujúceho zaobchádzania, riziko psychického tlaku alebo zneužitia alebo na zabránenie tomu, aby bol človek úplne nahý pred príslušníkmi ZVJS, Dobrovodský väzniciam odporúčal zaviesť dvojkrokovú metódu – najskôr odhalená vrchná časť tela, po nej spodná. Príslušník zboru by mal byť pri týchto úkonoch prítomný iba v opodstatnených prípadoch.
Bečková Ragasová uvádza, že pri bezpečnostných prehliadkach zákon o ZVJS povoľuje prítomnosť príslušníka zboru. Spresňuje, že vyzliekanie donaha sa vykonáva podľa pokynov príslušníka za plentou, v cele alebo inom vhodnom priestore, aby obvinený alebo odsúdený nebol vystavený pohľadom ostatných väzňov.
Po tom, ako sa obvinený alebo odsúdený na nevyhnutne potrebný čas vyzlečie donaha, vykoná príslušník zboru vizuálnu prehliadku jeho tela vrátane genitálií a konečníka s využitím detekčného technického prostriedku alebo vykonaním drepu. Prehliadku môže podľa hovorkyne vykonať aj telesným skenerom, ak je k dispozícii.
Hovorkyňa zboru však zdôraznila, že postupná humanizácia podmienok výkonu väzby a výkonu trestu realizovaná formou zrušenia niektorých obmedzení na jednej strane musí byť vyvážená opatreniami na zachovanie bezpečnosti a zabránenie preniknutia nepovolených predmetov do ústavov.
„Osobitne chceme uviesť, že ani pre väzenský personál, ktorý vykonáva takéto dôkladné osobné prehliadky, nie je ich vykonávanie príjemné,“ dodala.
Príslušníci by podľa nej uvítali iný vhodný spôsob kontroly nepovolených predmetov umiestnených pod oblečením, na tele a v dutinách človeka, napríklad použitím telesných skenerov, prostredníctvom ktorých by bol účel prehliadky dosiahnutý neinvazívnym spôsobom. Aktuálne však podľa nej ZVJS nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami na ich zakúpenie.
Ďalšie sťažnosti a opatrenia
Viacerí odsúdení podľa správ ombudsmana uvádzali, že zdravotná starostlivosť je výrazne obmedzená pre tých, ktorí sú dlžníkmi na zdravotnom poistení. Dobrovodský spomína aj ponižujúce správanie k väzňom od členov zdravotníckeho personálu.
„Jeden z odsúdených uviedol, že lekár sa k nemu správa nedôstojne a nazval ho ,feťákom‘, keď žiadal o lieky na úzkosť, ktoré užíval v civilnom živote,“ opisuje.
„Ku každému zisteniu alebo záveru, či už z kontroly, alebo monitoringu, spracováva dotknutý ústav alebo Generálne riaditeľstvo ZVJS stanovisko,“ zdôraznila hovorkyňa s tým, že všetky podnety sa preverujú. V prípade, ak ide o relevantné zistenia, prijmú sa opatrenia na odstránenie nedostatkov individuálneho alebo systémového charakteru.
Prízvukuje, že všetok personál zboru aj zdravotnícky personál opakovane v rámci školení upozorňujú na dôsledné dodržiavanie nielen etických kódexov, ale aj ďalších predpisov súvisiacich s výkonom práv väznených osôb.
Nielen etický kódex, ale aj Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Výbor CPT) vo svojich správach konštatuje, že skutočná profesionalita väzenského personálu by sa mala prejaviť v tom, že je schopný zaobchádzať s väzňami slušným a ľudským spôsobom, no zároveň venuje pozornosť otázkam bezpečnosti a poriadku.
Aj napriek tomu, že podľa výpovedí niektorí odsúdení nepodávali sťažnosti, pretože neverili, že by to k niečomu viedlo, Dobrovodský väzniciam odporúčal zavedenie možnosti ústneho podania – spísania sťažnosti pre odsúdených, ktorí nevedia čítať alebo písať.
Bečková Ragasová uvádza, že v zmysle zákona má ústav povinnosť v prípade negramotnej väznenej osoby alebo väznenej osoby so zrakovým znevýhodnením na jej požiadanie zabezpečiť napísanie a prečítanie korešpondencie vrátane sťažnosti.
„Ak o to väznená osoba požiada, umožní sa jej rozhovor s riaditeľom ústavu alebo s príslušníkom zboru určeným riaditeľom ústavu a s osobami a so zástupcami orgánov vykonávajúcich kontrolu alebo dozor v ústave,“ doplnila hovorkyňa.
Konflikty medzi väzňami
Konflikty sa však dejú aj medzi väzňami. Takmer všetky podľa ombudsmana pramenia z nedostatku komodít, akými sú tabak a káva.
„Odsúdení, ktorí nemajú finančné prostriedky na nákup týchto položiek, sú často závislí od pomoci iných spoluväzňov, čo vytvára priestor na konflikty, šikanu a napätie,“ spresnil Dobrovodský. Väzniciam tak aj z dôvodu krádeží odporučil poskytnúť odsúdeným skrinky na uzamykateľné zámky, ktoré by prispeli k bezpečnejšiemu prostrediu.
„Každej väznenej osobe je poskytnutá uzamykateľná skrinka, pričom neevidujeme žiadne problémy so zabezpečením zámkov na tieto skrinky,“ reagovala Bečková Ragasová.
Väzni sa vo svojich výpovediach sťažovali aj na kolektívne tresty, pri ktorých príslušníci trestajú všetkých odsúdených na oddiele bez ohľadu na ich individuálnu zodpovednosť. To zvyšuje frustráciu u osôb, ktoré sa nijako neprevinili.
Hovorkyňa zboru však upozorňuje, že je potrebné rozlišovať medzi trestom a napríklad režimovým opatrením.
„Keď v kultúrnej miestnosti dôjde zo strany skupiny odsúdených k negatívnym verbálnym alebo dokonca fyzickým prejavom, režimovým opatrením sa ukončí sledovanie televízie, aby bola zabezpečená ochrana majetku, života alebo zdravia,“ ilustruje situáciu z väzenského prostredia s tým, že niekedy aj toto môžu väznené osoby mylne vnímať ako kolektívny trest.
Verejný ochranca práv upozorňoval aj na obmedzený kontakt s rodinou, keď mali väzni povolenú návštevu len raz týždenne, a to na hodinu.
„Zmenou právnej úpravy sa okrem fyzickej návštevy zaviedla aj možnosť návštevy formou videa v trvaní dvoch hodín, ktorej náklady znáša zbor,“ vysvetľuje zlepšenie podmienok vo väzniciach Bečková Ragasová.
Vysoké teploty v celách
Počas letných mesiacov Dobrovodský meral aj teplotu v celách, pričom v jednom prípade nameral takmer 31 stupňov Celzia.
Pri vysokých teplotách v letných mesiacoch odporúčal väzniciam zvýšiť frekvenciu sprchovania, zabezpečiť pravidelné vetranie v celách s obmedzenou cirkuláciou vzduchu aj dostupnosť ventilátora.
„Žiaľ, tak ako v prípade iných spoločných ubytovacích zariadení, aj v prípade ubytovní väznených osôb sme limitovaní finančnými a technickými podmienkami a osobitne bezpečnostnými obmedzeniami, ktoré neumožňujú zabezpečenie takého komfortu, ktorý by dokázal zásadným spôsobom zmierniť vysoké teploty,“ skonštatovala hovorkyňa zboru.
Finančne je podľa nej náročné uniesť náklady na vodu, zakúpenie ventilátorov, klimatizácií a pokryť náklady na elektrickú energiu.
Bečková Ragasová však objasnila, že väzneným osobám sa počas horúčav zvyšuje prísun tekutín, uvoľňujú sa pravidlá obliekania, obmedzuje sa pobyt na priamom slnku a v rámci možností sa zabezpečuje vetranie a ochladzovanie. Strava sa prispôsobuje vysokým teplotám a je ľahšia.