Je minimálne podozrivé, že združenie Projekt Fórum bolo úspešné pri získavaní dotácií napriek zjavným a opakovaným finančným pochybeniam práve v čase, keď v štátnom orgáne pôsobila Jaurová ako členka politickej strany Michala Šimečku a zároveň ako osoba, ktorá pôsobila vo firme priamo prepojenej prostredníctvom faktúr s občianskym združením Marty Šimečkovej.

V tomto prípade by teda bolo vhodné, aby štátne orgány preverili tieto spojitosti, nakoľko výsledky auditu hovoria o alarmujúcom nakladaní s verejnými prostriedkami.

Vládny audit totiž odhalil v občianskom združení rozsiahle nezákonnosti, keď si združenie nechávalo preplácať identické faktúry minimálne duplicitne – a v niektorých prípadoch podľa audítorov aj triplicitne – od Ministerstva spravodlivosti SR, Fondu na podporu umenia a Ministerstva kultúry SR. Z celkovej sumy 254 917 eur našli kontrolóri závažné nedostatky a porušenia finančnej disciplíny pri viac ako polovici kontrolovanej čiastky.

Šimečka svoju matku vyviňuje jej neschopnosťou

Audit tak priamo poprel verejné vyjadrenia Šimečkovej o tom, že žiadne duplicitné preplácanie faktúr nebolo potvrdené. Kontrola zároveň ukázala, že nešlo o „chyby v účtovníctve“, ako sa to snaží vykresliť, keďže išlo o opakované protizákonné konanie, o ktorom musela štatutárka združenia vedieť aj na základe samotných listín, ktoré podpisovala.

Verejnosť sa nemôže uspokojiť s absurdnými obhajobnými tvrdeniami predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku v Národnej rade SR o tom, že jeho matka nič nespáchala, lebo „ak by ste ju poznali, prestali by ste pátrať po nejakej zlodejine, lebo ona nevie narábať s peniazmi a účtovníctvom, nevie konať ani sebecky, ani vo vlastný prospech.“

Ide o skutočne naivné vyjadrenia, pri ktorých má verejnosť veriť, že Marta Šimečková zrejme iba náhodou dostávala masívne granty zo štátnych peňazí, hoci sama nevie nakladať s peniazmi a účtovníctvom. Nech sú slová na jej obhajobu akékoľvek, je potrebné skúmať okolnosti, ako a prečo tieto dotácie získala.

Na subvenčný podvod upozornila trestným oznámením Šubová

Polícia začala celú vec preverovať z trestnoprávneho hľadiska na základe trestného oznámenia, ktoré podala predsedníčka mimoparlamentnej Pirátskej strany Zuzana Šubová. Vyšetrovanie vedie protikorupčná jednotka v Košiciach, ktorá preveruje, či konaním Šimečkovej mohlo dôjsť k trestnému činu subvenčného podvodu, a to prostredníctvom viacnásobného preplácania rovnakých faktúr z viacerých zdrojov.

Subvenčný podvod je definovaný ako protiprávny čin, pri ktorom páchateľ úmyselne vyláka dotáciu, subvenciu alebo iné plnenie zo štátneho alebo iného verejného rozpočtu tým, že uvedie nepravdivé údaje, zamlčí povinné informácie, použije prostriedky na iný účel alebo ich nevyúčtuje.

Na spáchanie subvenčného podvodu teda musí byť páchateľovi okrem iného preukázaný úmysel konať v rozpore s nastavenými pravidlami.

Šimečková vedela, čo podpisuje

Audit združenia Projekt Fórum potvrdil opakované preplácanie faktúr, čo jednoznačne preukazuje porušenie zmluvných ustanovení pri dotáciách. Zmluva medzi štátnym orgánom a žiadateľom totiž žiadateľovi zakazuje nielen žiadať o viaceré dotácie na ten istý projekt, ale aj nechať si ich preplácať z rôznych verejných zdrojov.

Marta Šimečková pritom konala práve týmto spôsobom – nielenže žiadala viaceré dotácie na rovnaké projekty, ale navyše si nechávala identické faktúry preplácať z viacerých zdrojov.

Zmluva o poskytnutí dotácie zo strany Ministerstva spravodlivosti hovorí o financovaní projektu s názvom „Stredoeurópske fórum 2021“, pričom na tento projekt je rovnako viazaná aj dotácia z Fondu na podporu umenia. Audit tak potvrdil, že nešlo o jednorazové zlyhanie či omyl, ale o konanie, ktoré sa opakovalo pri desiatkach faktúr.

Ak niekto podpíše zmluvu, ktorá mu jasne zakazuje preplácanie projektu z iných zdrojov, ako je daná štátna dotácia, a napriek tomu si nechá faktúry preplácať aj u iných štátnych orgánov, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o akejsi nedbanlivosti. Už vôbec nie pri osobe, ktorá sa v danom prostredí pohybuje roky.

Marta Šimečková zmluvu čítala a svojím podpisom potvrdila, že ju bude dodržiavať. Následne si nechala desiatky faktúr preplácať z rôznych zdrojov. Takéto konanie nemožno označiť inak ako za úmyselné, a to navyše za okolností, keď bola Šimečková prostredníctvom zmluvných ustanovení riadne oboznámená s tým, že ide o protiprávne konanie.

V racionálnom svete totiž nie je možné predpokladať, že osoba ako Šimečková, ktorá sa roky pohybuje v dotačných schémach, zmluve nerozumela alebo nevedela, že nemôže fakturovať tú istú položku viacerým subjektom.

Súčasťou žiadosti o štátne dotácie je okrem iného aj čestné vyhlásenie o tom, že na daný projekt nebola poskytnutá dotácia z iných verejných zdrojov. Aj v tomto prípade si musela byť Šimečková ako štatutárka vedomá, že toto vyhlásenie nezodpovedá skutočnosti a vedome podpisuje nepravdu.

Exekúcia pre eurofondy opäť vylučuje nedbanlivosť

Nemožno si racionálne predstaviť neúmyselné konanie osoby pohybujúcej sa v prostredí dotácií, ktorá nevie, že žiada od viacerých ministerstiev peniaze na tú istú vec. Takéto vysvetlenie by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by štatutár bol len nastrčenou figúrou v popredí združenia a skutočné rozhodnutia a úkony by robil niekto iný v pozadí, a to bez vedomia štatutára.

Vzhľadom na všetky okolnosti konania Marty Šimečkovej a nezákonnosti, ktoré odhalil audit, nemožno dospieť k záveru, že ako štatutárka nevedela, čo robí. Jej protiprávne konanie bolo opakované, potvrdené jej vlastnými podpismi a navyše podľa auditu v značnom rozsahu porušujúce finančnú disciplínu.

Ako štatutárka sa nemôže vyhovárať ani na to, že išlo o jej prvý „prešľap“ a že nevedela, čo robí. Je potrebné tiež pripomenúť, že občianske združenie Projekt Fórum malo problémy s riadnym účtovníctvom aj v prípade eurofondov, ktorých využitie združenie nevedelo riadne vydokladovať ani po opakovaných predĺženiach lehoty.

Výsledkom bolo konštatovanie protiprávneho konania občianskeho združenia a dotácie boli zo strany Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru v rámci literárnej iniciatívy Mirrors of Europe (Zrkadlá Európy) vymáhané prostredníctvom exekúcie.

Celý tento prípad trval roky a aj v ňom sa Šimečková neúspešne snažila vyhovárať na pochybenia všetkých navôkol, okrem seba samej.

Európska ombudsmanka Emily O’Reillyová, na ktorú sa paradoxne obrátila samotná Šimečková, však potvrdila, že napriek viacerým predĺženiam lehôt nevedelo občianske združenie riadne preukázať svoju činnosť od roku 2013 ani v nasledujúcich troch rokoch.

Celý proces a následné exekučné vymáhanie nezákonne využitých dotácií museli Martu Šimečkovú upozorniť na to, kde sú hranice pri dotačných schémach a ako má štatutár postupovať.

Aj tento prípad preto ukazuje, že súčasné konanie štatutárky pri duplicitných dotačných pochybeniach nemožno racionálne označiť za neúmyselný omyl. Šimečková už verejne zavádzala o tom, že audit neodhalil duplicitné fakturovanie. Teraz zasa tvrdí, že išlo z jej strany iba o účtovné chyby.

O protiprávnom konaní jednoznačne svedčia závery auditu.

Polícia sa následne bude musieť vyrovnať s otázkou, či Šimečková konala úmyselne, a teda či nesie aj trestnú zodpovednosť. Ak sa polícia stotožní so závermi o úmyselnom konaní, bude sa môcť obhajovať v trestnom konaní a vysvetliť, prečo podľa nej išlo len o opakované neúmyselné pochybenia v rozsahu desiatok tisíc eur.

V podmienkach Slovenskej republiky je však po tlačovej konferencii prokurátora Rastislava Remetu vo veci darovania vojenskej techniky na Ukrajinu celkom možné, že záver vyšetrovania bude znieť: skutok nie je trestným činom a nevznikla žiadna škoda. Nikto nepochybil a všetko je v najlepšom poriadku.