Robert Fico spolu s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom a europoslancom Erikom Kaliňákom na tlačovej konferencii pred časom hovorili o „rozklade financií rodinou lídra opozície“.

Komentátor denníka N Marián Leško, v ktorom pôsobí manžel Marty Šimečkovej a otec predsedu Progresívneho Slovenska Martin Milan Šimečka, v rozhovore s Monikou Tódovou označil audit za vládnu snahu prekryť ich súčasné problémy. Leško ďalej hovorí o tom, že „aj keby bola pravda, čo nie je, že si niekto v mimovládkach niečo privlastnil, tak to je v porovnaní s tým, čo sa tu denne rozkráda, iba promile z promile“.

Hodnotový obrat a zľahčovanie inak nekompromisného postoja proti rozkrádaniu verejných financií a zhovievavé nazeranie na ďalšie pochybenia OZ PF po preukázateľných nezákonnostiach (združenie nevedelo vydokladovať účelnosť dotácie a predložiť záverečnú správu, výsledkom čoho bola exekúcia) pri európskych dotáciách sú zo strany Denníka N skutočne mimoriadne, no nezodpovedajú záverom vládneho auditu.

Záverom auditu nezodpovedá ani verejné vyjadrenie Marty Šimečkovej. Práve naopak, audit odhalil závažné nezákonnosti, a to najmä pri mnohonásobnom duplicitnom preplácaní faktúr. Tvrdenia Šimečkovej o tom, že túto skutočnosť „vládny audit nekonštatuje ani pri jednej faktúre" nemožno racionálne označiť inak ako za klamstvo.

Audit podrobne rozoberá dvojité fakturovanie

Audítori Ministerstva financií vo svojej správe z vládneho auditu číslo 2510052-N-13, ktorú má denník Štandard k dispozícii, podrobne rozpracovali všetky pochybenia Šimečkovej, ako aj jej námietky, na 28 stranách.

Audit pri nezákonnom čerpaní dotácií poukazuje na zmluvu medzi OZ PF a Fondom na podporu umenia (14 000 eur), pri ktorej mala mimovládka povinnosť spolufinancovať projekt z vlastných zdrojov. Namiesto toho však použila iné dotácie z verejných zdrojov v celkovej výške 8 075 eur. Šimečková vo svojej námietke toto porušenie nespochybňuje, no označila ho za „formálny nedostatok, ktorý vznikol v dobrej viere, pričom nevznikla finančná ujma“.

Audítori však pri vyrovnaní sa s touto námietkou správne konštatovali, že ide o „duplicitné financovanie tej istej aktivity“, keďže namiesto prispenia z vlastných peňazí OZ PF mimovládka na tú istú aktivitu opätovne žiadala peniaze zo štátnych zdrojov, a to v priamom rozpore so zmluvou o dotácii.

To vyvracia tvrdenia o „nespôsobení ujmy“, nakoľko tá bola jednoznačne spôsobená duplicitným financovaním zo strany štátu.

Rovnaký problém bol zistený aj pri inej dotačnej zmluve medzi OZ PF a Fondom na podporu umenia, pri ktorej audit zistil, že mimovládka nefinancovala nič z vlastných zdrojov, ale tieto výdavky uhradila z dotácie Ministerstva spravodlivosti SR. Aj v tomto prípade Šimečková nespochybnila svoj nezákonný postup a s rovnakým odôvodnením ako v predchádzajúcom prípade hovorila o „formálnom nedostatku vzniknutom v dobrej viere“. Námietky tohto typu zo strany OZ PF sa opakovali pri každom zistenom pochybení.

Rovnaké faktúry pre rôzne ministerstvá za desaťtisíce eur

Audit odhalil totožnú schému aj pri dotácii poskytnutej zo strany Ministerstva spravodlivosti SR, z ktorej boli hradené rovnaké výdavky ako tie, ktoré mimovládka už raz deklarovala ako uhradené z dotácie poskytnutej Fondom na podporu umenia. Opäť teda išlo o duplicitné fakturovanie výdavkov (v 23 totožných faktúrach) až vo výške 12 750,96 eura, pričom táto suma bola preplatená z MS SR aj z FPU.

Okrem toho si nechala Marta Šimečková v treťom prípade duplicitne preplatiť svoju vlastnú odmenu projektovej manažérky v celkovej výške 10 400 eur. Túto sumu dostala od MS SR aj Ministerstva kultúry SR. Od oboch ministerstiev si OZ PF celkovo uplatnilo z dotácií sumu až 33 711 eur, hoci ju mohlo reálne fakturovať iba raz. V tomto prípade audit konštatoval porušenie finančnej disciplíny v celkovej sume 46 240 eur.

V tomto prípade audítori dokonca hovoria o „trojitom financovaní“ z verejných zdrojov, a to z MK SR, MS SR a FPU. Pri „trojitom financovaní“ je však potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od absolútne rovnakých faktúr a súm preplácaných z dvoch rôznych štátnych zdrojov v prípade duplicitnej fakturácie je „triplicita“ postavená na fakte, že audítori vyhodnotili istý predmet faktúry ako podobný (nie identický) tomu, ktorý už bol dvakrát preplatený.

Mimovládka musí prijať nápravu pod hrozbou pokút

Štvrtý prípad nezákonného financovania OZ PF rovnako poukazuje na duplicitne preplácanú odmenu pre Šimečkovú, ako aj na iné položky zo strany MS SR a FPU pri projekte „Stredoeurópske fórum 2021“, pričom Šimečková opäť nahradila vlastné zdroje financovaním zo štátnych dotácií.

Projekt „Stredoeurópske fórum 2021“ je predmetom aj piateho konštatovaného pochybenia, pri ktorom OZ PF opätovne fakturovalo rovnaké položky MS SR aj FPU. Posledné vytýkané nezákonnosti sa týkajú rovnakého projektu o rok neskôr s názvom „Stredoeurópske fórum 2022“, pri ktorom došlo nielen k duplicitnej fakturácii, ale aj k nesprávnemu vykázaniu výdavkov.

Vládny audit pri mimovládke Marty Šimečkovej kontroloval dotácie za roky 2020 až 2022 z Ministerstva kultúry SR (celková suma 50-tisíc eur), Ministerstva spravodlivosti SR (celková suma takmer 150-tisíc eur) a Fondu na podporu umenia (celková suma 59-tisíc eur). Všetky podrobnosti duplicitnej fakturácie sú pritom uvedené v mnohých prehľadných tabuľkách.

Iba za tieto roky kontrolóri zistili závažné porušenie finančnej disciplíny pri čerpaní dotácií vo výške 133 844,60 eura. Mimovládka je teraz povinná prijať do 10. februára 2026 opatrenia na nápravu týchto nezákonností a splniť ich do 10. marca 2026. Ak tak neurobí, kompetentný orgán môže takejto organizácii udeliť poriadkovú pokutu až do výšky 100-tisíc eur.

Tento krok, samozrejme, nemá vplyv na iné opatrenia, ako je povinnosť vrátiť dotácie, ak boli čerpané neoprávnene alebo ak bola porušená zmluva o ich čerpaní. Samostatnou rovinou je trestnoprávna zodpovednosť, keďže napriek vedomosti o svojich zákonných povinnostiach mimovládka a jej štatutárka duplicitne fakturovali tie isté položky rôznym orgánom.

Audit teda jednoznačne preukázal nielen dvojité fakturovanie, ale aj netransparentnosť, opakované porušovanie zmluvných záväzkov, nedodržanie účelu dotácie, porušenie podmienok oprávnenosti výdavkov alebo nedodržanie rozpočtovej štruktúry schválenej v projekte. Problémom boli aj chýbajúce, nepresné a neúplné účtovné doklady.

Šimečková konala nezákonne aj pri európskom grante

Napriek tomu Marta Šimečková verejne hovorila o klamstvách politikov, keďže audit podľa nej neodhalil žiadne duplicitné dotácie. Opak je však pravdou – je to Šimečková, kto otvorene klame, a spriaznené médiá jej nezákonnosti zrazu neváhajú extrémne zľahčovať, dokonca s odôvodnením, že „ide len o promile z promile kradnutia štátnych prostriedkov“.

Nezákonné duplicitné čerpanie dotácií je konštatované naprieč celým auditom pri občianskom združení Projekt Fórum. Marta Šimečková ako dlhoročná štatutárka musela vedieť, aké sú jej povinnosti pri čerpaní fondov, a že pri každej dotácii podpisovala zmluvu, v ktorej sa zaviazala nečerpať na ten istý projekt prostriedky z iných štátnych zdrojov. Napriek tomu si v masívnom objeme nechala preplácať absolútne rovnaké faktúry z rôznych ministerstiev.

Nezákonný modus operandi Šimečkovej pritom nie je novinkou. Občianske združenie Projekt Fórum získalo v rokoch 2010 až 2012 európsky grant prostredníctvom agentúry EACEA (European Education and Culture Executive Agency – Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru) v rámci literárnej iniciatívy Mirrors of Europe (Zrkadlá Európy).

Grantová dohoda stanovovala jasné podmienky čerpania dotácie vrátane povinnosti predložiť záverečnú správu do júna 2013, obsahujúcu údaje o tom, či a ako boli použité zverené prostriedky.

Túto povinnosť si však združenie Projekt Fórum nesplnilo a Marta Šimečková nedokázala riadne vydokladovať čerpané prostriedky. Po sérii výziev na doplnenie dokumentácie EACEA v júni 2018 iniciovala vymáhanie finančných prostriedkov vo výške 113 400 eur, keďže združenie nevedelo preukázať účelnosť použitia dotácie. Po započítaní exekučných nákladov, poplatkov a trov právneho zastúpenia sa suma navýšila na približne 160-tisíc eur.

Exekúcia sa začala na jeseň 2024 a podľa príslušného exekútora, ktorého oslovil denník Štandard, je tento prípad v súčasnosti už ukončený.

Modus operandi pri nezákonnostiach sa nezmenil

Pochybenia mimovládky Šimečkovej nakoniec konštatovala aj európska ombudsmanka Emily O’Reillyová, ktorá doplnila, že napriek viacerým predĺženým lehotám nevedelo občianske združenie riadne preukázať svoju činnosť od roku 2013 ani v nasledujúcich troch rokoch.

Európska ombudsmanka vo svojej správe uviedla, že samotná Marta Šimečková uznáva, že neposkytla úplnú záverečnú správu a projekt nebol plne realizovaný, čím porušila povinnosti vyplývajúce z grantovej dohody.

Ten istý scenár Šimečková zopakovala aj pri čerpaní verejných peňazí v Slovenskej republike. Výhovorky o „formálnych nedostatkoch“ a „dobrej viere“ neobstoja, ak si niekto nechá duplicitne preplácať desaťtisíce eur z rôznych zdrojov a nedokáže vysvetliť, prečo porušuje zákon.

O duplicite možno hovoriť aj pri kauze denníka SME v roku 2004. Vtedy sa zistilo, že na stránkach kultúry denníka SME sa pod pseudonymom Edwin Grassmeier uverejňovali totožné texty ako v nemeckom týždenníku Spiegel Online. V sekcii kultúry vtedy pôsobila Andrea Puková, vtedajšia vedúca oddelenia kultúry a súčasná spolupracovníčka Šimečkovej, ako aj samotná Marta Šimečková. Denník SME sa za kopírovanie textov ospravedlnil.

Očividné klamstvá o tom, že audit neobsahuje žiadnu zmienku o duplicite čerpania, sú buď prejavom neuveriteľnej arogancie, alebo nedostatku pochopenia písaného textu auditu a jeho záverov.

Ak sa niekto bude chcieť pred médiami vyhovárať na svoje finančné pochybenia, môže sa odvolať na prípad Marty Šimečkovej. Veď o nič nejde – konalo sa predsa „v dobrej viere“. Bude zaujímavé sledovať, či médiá budú vinu takejto osoby zľahčovať rovnako.