„Tieto kvóty by sa mali posudzovať cez prizmu všetkých ostatných obchodných dohôd, vrátane dohody s Mercosurom. To by znamenalo, že na európsky trh by sa dostal ďalší objem hovädzieho mäsa so zníženými clami, pravdepodobne po nulovom období,“ tvrdí.
Poľský mäsopriemysel je piatym najväčším výrobcom mäsa v Únii a po Írsku druhým najväčším exportérom, podotkol Do Rzeczy. V zmysle plánovanej dohody s Austráliou však konkurencia z juhu môže presycovať trh s mäsom a znižovať tak príjmy európskych farmárov – ktorí protestovali aj proti nedávno schválenej dohode s Mercosurom.
Aj dohoda s juhoamerickými štátmi predpokladá masívny prílev hovädzieho mäsa, európski prvovýrobcovia sa preto zaradovali kroku Európskeho parlamentu, ktorý dohodu odporučil a preskúmanie Súdnemu dvoru EÚ.
„V súčasnosti produkcia hovädzieho mäsa v Európe z roka na rok klesá a počet fariem sa znižuje. Ak sa domáce hovädzie mäso minie, nahradí ho väčší dovoz. Najväčšou hrozbou pre nás je v súčasnosti nedostatok právnej istoty, pretože na trhu si vedieme dobre,“ poznamenal Zarzecki.
Prezident USA Donald Trump údajne čelí rovnakým protestom v súvislosti s dohodou s Argentínou, v rámci ktorej má Washington štvornásobne navýšiť import tamojšieho hovädzieho mäsa.
Okrem mäsa sú pálčivými surovinami cukor, ryža či mlieko, Politico však poznamenalo, že kvóty pre tieto agroprodukty nie sú až takými trecími plochami. Austrálska národná federácia farmárov tento týždeň uviedla, že stále hľadá „výrazne zvýšený prístup“ vo všetkých týchto oblastiach.
Ďalšou osobitnou kapitolou prejednávanej dohody sú chránené označenia – aby sa šumivé víno mohlo označovať ako „šampanské“, musí pochádzať z francúzskeho regiónu Champagne, pripomenulo Politico. Canberra však podľa týždenníka môže tlačiť na zachovanie niektorých názvov aspoň v prechodnom období.
Odporcovia dohôd s Mercosurom či s Indiou obnovili svoju rétoriku, podľa ktorej sa Komisia správa pokrytecky – na jednej strane von der Leyenová na začiatku svojho druhého funkčného obdobia avizovala ochranu miestnych výrobcov, na druhej strane hodlá dovážať potraviny s nižším stupňom ochrany cez pol sveta.
Okrem ohrozovania klímy prostredníctvom dovozu potravín tankermi podľa odporcov existujú aj obavy, že tieto potraviny nebudú spĺňať kritériá kvality podobné tým európskym. Krajiny Mercosuru pravdepodobne budú chcieť maximalizovať svoje zisky tým, že vyklčujú veľké časti chránených oblastí Amazónie a uchýlia sa k používaniu drastických pesticídov.
Brazília podľa štúdie portálu Earth.org vyklčovala 5 800 štvorcových kilometrov amazonského pralesa ročne – a to len v období rokov 2016 až 2020.
Takže zatiaľ čo bude Únia chrániť svoju prírodu a zaväzovať sa k zelenej transformácii, opačné kroky bude znášať Južná Amerika, odkiaľ bude môcť Brusel dovážať masívne množstvá potravín. Austrália k podobnému outsourcingu nepristupuje tak podriadene, v dôsledku čoho si stanovuje podmienky a opakovane odišla od rokovacieho stola.
Pri pohľade na mapu sveta tiež vidno, ako sa EÚ snaží stať sa treťou superveľmocou popri USA a Číne. V orbite Pekingu je v poslednom období čoraz tesnejšie zapojené Rusko (hoci by sa dalo konštatovať, že ich vzťah je vzájomný, prípadne že Čína je v ruskom orbite), USA si zase upevňuje vplyv nad Blízkym východom a časťami Južnej Ameriky.
Európske snahy však ďalej zdôrazňujú to, čo John Mearsheimer nazval koncom unipolárneho momentu Spojených štátov. Ten trval od konca studenej vojny v roku 1991 až do roku 2017, keď Čína dosiahla status svetovej veľmoci. Koniec americkej svetovlády, o ktorú sa opieral aj Brusel, tak na starom kontinente prebudil obavy a pocit neistoty – v dôsledku čoho hľadá alternatívne cesty k vlastnému statusu superveľmoci.
