Dvojrýchlostné hospodárstvo

Tamojšie výdavky na zbrojenie v pomere k HDP sa v priebehu vojny viac než zdvojnásobili. Nejde pritom o produkciu, ktorá zvyšuje životnú úroveň ľudí. Veľká časť týchto peňazí končí zhorená alebo mŕtva na bojisku. Masívne zvýšenie výdavkov zo zhruba 3,6 percenta HDP pred vojnou na súčasných oficiálnych viac ako sedem percent (podľa niektorých odhadov až okolo deväť percent) sa však v ekonomike predsa len výrazne odzrkadlilo.

Firmy totiž vďaka štátnym objednávkam viac zamestnávali, dopytovali viac materiálu a medziproduktov od dodávateľov a tak ďalej. Tento cyklus sa nakoniec vždy končí v peňaženkách ľudí, ktorí si tak mohli dovoliť viac nakupovať. V rokoch 2023 aj 2024 rástli v priemere reálne mzdy a s tým aj spotreba.

Multiplikačný efekt je však dočasný, pričom negatívnym dôsledkom je to, že tlačí nahor cenovú hladinu. Navyše prelievanie peňazí nebolo a zďaleka ani nie je rovnomerné. A to v rámci jednotlivých sektorov, ako aj geograficky.

Životne dôležité strategické odvetvia (najmä súvisiace so zbrojením) sú pod ochrannou rukou Kremľa. Štát do nich masívne investuje, firmy majú stabilný dopyt po svojich výrobkoch a dokážu vyhrávať boj o kvalifikovaných pracovníkov. Majú aj lepší prístup k bankovým úverom so zvýhodnenými podmienkami.

Základná úroková sadzba centrálnej banky na drastickej úrovni 15,5 percenta, ktorá v Rusku brzdí podnikanie, tak vojenský priemysel vďaka zásahu štátu netrápi v takej miere.

Zvyšok ekonomiky je však ponechaný napospas. Niekde sa darí viac, inde menej, no vysoké úrokové sadzby podnikateľov vo všeobecnosti dusia.

Za zotrvačnou infláciou treba hľadať sankcie

Ruská centrálna banka ich ešte stále drží na dvojcifernej úrovni najmä pre infláciu, ktorá sa od tamojšej ekonomiky od konca covidu v podstate neodlepila. Hoci oficiálne čísla mali už dlhšie klesajúcu tendenciu, v januári opäť zrýchlila na medziročných šesť percent. Viacerí ekonómovia pritom odhadujú, že v skutočnosti je rast cien ešte o niečo rýchlejší. Túto tézu podporuje práve fakt, že základná sadzba centrálnej banky je omnoho vyššia, než je deklarované tempo rastu cien.

Infláciu v Rusku majú na svedomí najmä tri veci. Predovšetkým sa tam pre sankcie predražil dovoz západného tovaru. Okľukami tam doputuje, napríklad cez Kirgizsko, Turecko či Arménsko, no za sprostredkovanie si každý obchodník pýta prirážku.

Druhým faktorom je samotná fiškálna expanzia. Pumpovanie štátnych peňazí do zbrojenia sa odrazilo v rýchlejšom raste, no aj v cenách.

Tým tretím je zvýšenie DPH z 20 na 22 percent. Pripomeňme, že začiatkom vlaňajška zase stúpla daň z príjmov právnických osôb z 20 na 25 percent.

Situáciu sťažuje to, že spolu s ochladením tamojšej ekonomiky spomaľuje aj rast miezd. V prvých rokoch po invázii na Ukrajinu sa zvyšovali rýchlejšie ako ceny, no postupne to prestáva platiť a tempá sa vyrovnávajú. Keďže hospodársky rast je v rámci sektorov v ekonomike nevyvážený, dá sa čakať, že mnohí obyvatelia, ktorí nepracujú v odvetviach spojených so zbrojením, sa budú mať horšie.

Rusko krváca aj pre nízke ceny ropy

So spomalením ekonomiky po dvoch rokoch na vrchole krivky by sa ceny mohli postupne stabilizovať. Ak by nedošlo k daňovým zmenám, v januári by možno dokonca pokles inflácie pokračoval. Centrálna banka ju v tomto roku očakáva v pásme 4,5 až 5,5 percenta.

Stagnácia hospodárstva však má dosah aj na štátny rozpočet, keďže príjmy z daní sa nebudú zvyšovať tak rýchlo, ako keď sa podnikom darilo.

Ešte väčšiu ranu pre štátnu pokladnicu predstavujú globálne nízke ceny ropy, keďže na trhu je väčšia ponuka ako dopyt. Barel referenčného Brentu stál v priebehu uplynulého roka okolo 60 až 70 dolárov. Ruské typy sa však predávajú s výraznými zľavami. Oficiálny rozdiel je niekde na úrovni okolo desiatich dolárov, no ekonómovia odhadujú, že to môže byť viac a ruská ropa stála na trhu veľkú časť roka len okolo 40 dolárov.

Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na analytickú spoločnosť Argus totiž informovala, že zľavy na ropu Urals v mieste vývozu atakujú až tridsať dolárov, no keď ropa dorazí do Indie, zľava sa zníži na približne 7,5 dolára. Nie je tak jasné, koľko z tohto rozdielu v cene dodávky skončí v rukách ruských firiem a koľko u indických obchodníkov.

Ruský rozpočet pritom ráta s cenami na úrovni 60 dolárov. Ak sú nižšie, diery v rozpočte zvykne dofinancovať z Fondu národného bohatstva, v ktorom sú naakumulované prostriedky z čias, keď boli ceny ropy priaznivé. Situáciu ešte viac sťažuje silný rubeľ, ktorý vývozcom znižuje tržby v domácej mene.

Hoci sa celková hodnota Fondu zatiaľ dramaticky nestenčila, problémom je, že sa v ňom od začiatku vojny drasticky znížil podiel likvidných aktív, ktoré sa dajú rýchlo premeniť na peniaze pre rozpočet. Dnes sú na úrovni dvoch percent ruského HDP, pričom na tento rok je deficit verejných financií oficiálne projektovaný na 1,6 percenta HDP. Vlani však nakoniec skončil na úrovni okolo 2,6 percenta HDP, hoci pôvodný plán hovoril len o pol percente. Analytici tak rátajú, že aj tohtoročná diera v rozpočte sa ešte znásobí.

Rusko si pritom nemôže požičať peniaze na globálnom finančnom trhu od zahraničných veriteľov, tak ako to bežne robí väčšina krajín. Schodok bude kryť buď zo zásob, alebo z peňaženiek občanov – najmä vo forme opätovne vyšších daní. Zadlžiť sa u ruských občanov a emitovať dlhopisy by totiž bolo extrémne nákladné, ak by to pre ľudí malo byť zaujímavé. V tamojších bankách totiž vedia dostať na termínovaných vkladoch aj 18-percentné úroky.

Nad priepasťou?

Súčasný stav v Rusku tak nie je príliš ružový. Ruská analytička Alexandra Prokopenková z Carnegieho inštitútu pre medzinárodný mier prirovnáva stav tamojšieho hospodárstva k horolezcovi v pásme smrti. Ten tam síce dokáže prežiť, no len krátkodobo.

Malé a stredné podniky mimo vojenského sektora, napríklad v spotrebnom priemysle, sú podľa nej odrezané tak ako prsty na rukách a nohách od kyslíka v zime: „Problémom je to, čo vojenský sektor produkuje: granáty, ktoré explodujú, tanky, ktoré zhoria. (...) Nič z toho nevytvára to, čo by sa dalo nazvať trvalou hodnotou.“ Proces prirovnáva k telu horolezca, ktoré „spaľuje vlastné svaly, aby sa zahrialo“.

Ak v tejto pozícii ostane Rusko dlhodobo, daňou za rozmach vojenského sektora a udržanie mierneho hospodárskeho rastu bude úpadok nevojenských odvetví.

Dalo by sa tak zhrnúť, že uzavretie mieru je v ruskom záujme. Už dlhšie to hovorí ďalší ruský ekonóm Vladislav Inozemcev.

No stále platí, že nie za každú cenu. Kremeľ má dosť peňazí na to, aby si mohol dovoliť vyčkávať a rokovať o najlepšom výsledku. Najmä ak vidí, že jeho oponenti takisto krvácajú.

Donald Trump pre vlastnú víziu amerických záujmov vážne narušil vzťahy s Európou. Tá si medzitým neubližuje len sankciami voči Rusku, ktoré režú na obe strany (a otázka, či pre ne netrpí viac, je naozaj hodná polemiky), ale aj zelenými politikami. Dosah veľmi dobre vidno na výkonnosti priemyselného srdca Európy – nemeckej ekonomike, ktorá sa posledné tri roky kolíše na hrane medzi stagnáciou a recesiou.

Ceny ropy navyše nie sú nemenné, vo svete číha mnoho rozbušiek, ktoré ich môže vytlačiť prudko nahor. Jasne to vidieť aj v prvých mesiacoch roka 2026. Od 7. januára a útoku Trumpa na Venezuelu, jeho obnoveného záujmu o Grónsko a zvýšeniu rizika vojny v Iráne si pripísali takmer dvadsať percent a prekonali hranicu 70 dolárov (Brent). Ak by takýto trend pokračoval, Kremľu by to vohnalo do pľúc nový vzduch a zväčšilo manévrovací priestor.