Proamerické sily pritom po zlomení moci ISIS v roku 2019 zadržiavali v tábore viac ako 70-tisíc ľudí, z ktorých väčšina bola deradikalizovaná. „Koncom roka 2025 sa tam podľa správy generálneho inšpektora Pentagónu z tohto týždňa nachádzalo viac ako 23-tisíc ľudí,“ pripomenul Journal.

Nemenovaný americký diplomat pre WSJ spresnil, že v tábore po vzbure – ktorú rozpútali zadržaní v súčinnosti s približujúcimi sa Šarovými silami – ostalo nanajvýš 300 až 400 rodín. Faktický vodca Sýrie z úteku džihádistov obvinil kurdské sily, ktoré sa podľa neho stiahli príliš skoro a nechali tábor nechránený.

Denník New York Times (NYT) v polovici februára priniesol reportáž z ďalšieho zo série táborov Šaddádí, ktorý podľa svedectva novinárov ostal úplne opustený. „Oranžové kombinézy ležali rozhádzané po zemi, zanechané väzňami pri úteku, ako jediná stopa po bývalých väzňoch. Ubytovne strážcov boli opustené a brány väzenia sa otvárali vo vetre,“ opísali situáciu dvaja reportéri.

Útek z troch táborov podľa Times nastal 19. januára, teda v deň, keď Arabské kmeňové sily (ATA) s podporou Sýrskej národnej armády napadli mesto Hasaka. Destabilizácia SDF teda viedla ku kolapsu ostrahy v táboroch, v ktorých prebývali svetovo najradikálnejší islamskí teroristi a ich rodinní príslušníci.

Denník NYT tiež pripomenul, že príchod sýrskej armády a spriaznených kmeňových milícií sa oproti ústupu Kurdov zdržal celých desať hodín, „čo zrejme spôsobilo bezpečnostné vákuum, ktoré umožnilo stovkám rodín utiecť“.

ISIS a prvá migračná vlna

Islamský štát nadobudol moc na pozadí občianskej vojny v Sýrii. Hoci vznikol v roku 2002 ako „Islamský štát v Iraku“, po zapojení sa do koalície militantných a teroristických skupín bojujúcich proti exprezidentovi Bašárovi Asadovi do svojho názvu pridal aj Sýriu.

Pod týmto názvom a skratkou ISIS sa stal známym aj v Európe, Spojených štátoch či Rusku. Od svojho odtrhnutia od al-Káidy v Iraku (2014) sa štylizoval do roly „celosvetového kalifátu“ a počas občianskej vojny obsadil rozsiahle časti Iraku a Sýrie. Túto salafistickú skupinu porazili až v roku 2019, stala sa tiež terčom obvinení z genocídy či etnických čistiek.

Ich vstup do vojny proti Asadovi však spôsobil nečakaný nárast brutality, v dôsledku čoho z Blízkeho východu ušli milióny ľudí – len zo Sýrie utieklo približne 5,7 milióna obyvateľov. K tejto masívnej migračnej vlne sa následne pripojili toky ľudí zo severnej Afriky, najmä z oblasti Sahelu, a do Európy v roku 2015 prišla najväčšia zdokumentovaná vlna migrantov.

Napriek tomu, že sa štylizovali do pozície „salafizmu“, teda snahy o očisťovanie „pravého“ islamu od neskorších historických nánosov, veľká časť sunnitských učencov odsúdila ich teológiu aj praktiky. Aj z radov protiasadovskej opozície – ktorú financovali a vyzbrojili USA – voči islamistom vystúpilo niekoľko militantných skupín.

Jednou z nich bola bývalá odnož al-Káidy v Sýrii, neskôr známa ako Front an-Nusra. Jej vrchným emirom bol až do rozpustenia v roku 2017 Abú Muhammad Džawlání.

Islamský štát aj an-Nusra sa hlásili k sunnitskej odnoži islamu, ktorá okrem Koránu ako teologický a právny prameň uznáva aj zbierku výrokov proroka Mohameda – sunnu. Asada, ktorý pochádza z nábožensko-etnickej skupiny alawitov, považovali za šiitu a svoju vojnu proti nemu za „svätú“.

Vráti sa kalifát?

Po uzavretí tábora al-Hol sa na sociálnych sieťach začali objavovať svedectvá, podľa ktorých zadržaní džihádisti vítali Sýrsku národnú armádu ako „osloboditeľov“. Aj v novej armáde Sýrie pôsobia živly, ktoré potichu fandia sunnitským teroristom, ako vidno na záberoch od korešpondenta televízie ABC News Jamesa Longmana.

„Konfrontovali sme rebela, keď sme si všimli nášivku ISIS na jeho ramene,“ uviedol v popise videa z decembra 2024, keď sunniti podporovaní Tureckom zvrhli Asada. Tí okrem toho dostali aj voľnú ruku od Spojených štátov, ktoré v polovici februára začali zo Sýrie sťahovať personál.

Oslobodenie sunnitských extrémistov prišlo v najhoršom možnom období, v ktorom sa Blízky východ momentálne nachádza. Spojené štáty a Izrael od 28. februára zaútočili na stovky cieľov v Iráne, ktorý sa v zmysle šiitskej teokratickej vlády stavia do roly ochrancu šiitov v regióne.

Pred kým iným než pred „opozičnými“ sunnitmi by Iránska islamská republika chránila stúpencov štvrtého kalifa? Od Alího totiž odvodzujú svoju náboženskú a právnu legitimitu.

Manžel dcéry proroka Mohameda, Alí ibn Abú Tálib, podľa šiitskej tradície dostal poverenie stať sa kalifom po smrti svojho svokra. Po smrti zakladateľa islamu aj prvej arabskej ríše však Alího predbehli najmenej dvaja kalifovia.

Tí, ktorí odmietali vládu „nelegitímnych“ následníkov Mohameda – s argumentom, že nepochádzali z jeho krvi – stáli „na Alího strane“ (v arabčine „šíat ’Alí“). Skrátením arabského výrazu vzniká označenie ší’a.

Irán ako jedna zo štyroch väčšinovo šiitských krajín [ďalšími sú Irak, Bahrajn a Azerbajdžan] v prvom izraelsko-americkom útoku stratil hlavu štátu. Deň po začiatku súčasnej vojny potvrdil Teherán zabitie najvyššieho vodcu Alího Chameneího, dá sa teda očakávať, že sa teokratický režim bude brániť zubami-nechtami.

Súčasťou agresívnej obrany svojej šiitskej identity však môžu byť aj útoky voči tým, ktorí porazili Asada ako spojenca Iránu. Hoci v utorok spustil Izrael aj pozemnú inváziu do Libanonu s cieľom preventívne zastaviť útoky hnutia Hizballáh, títo šiitski militanti budú viac ako ochotní opäť sa zapojiť do novej sektárskej vojny v Sýrii.

Následné pnutie medzi šiitmi a sunnitmi môže vyprovokovať ozbrojené kroky v Perzskom zálive proti arabským monarchiám, čo zase môže prerásť do etnickej arabsko-perzskej vojny. K šiitskej vetve sa však hlásia aj Arabi z južného Iraku, preto nie je jasné, na ktorú stranu by sa pridali.

To, čo operáciou Timber Sycamore spustila CIA za vlády Baracka Obamu, tak môže prerásť do ďalšieho ničivého konfliktu, ktorý opäť pohltí celý región Blízkeho východu a vyšle ďalšiu migračnú vlnu do Európy. Svojou „troškou“ však nepochybne prispeli aj Donald Trump a Benjamin Netanjahu.

V akej miere sa konflikt dotkne Ameriky a Európy?

Už samotná destabilizácia Iránu vyvolala obavy z potenciálneho teroristického útoku v USA, pričom si naň stačilo počkať len jediný deň.

https://www.youtube.com/watch?v=SeRvfl4t5Is

Muž senegalského pôvodu Ndiaga Diagne spustil streľbu v texaskom meste Austin, pričom na následky útoku zomreli už traja ľudia. Na miesto činu prišiel v tričku s iránskou vlajkou a nápisom „majetok Iránu“.

Vojna, ktorú Trump a Netanjahu spustili v posledný februárový deň, tak už začína presakovať do Spojených štátov. Je otázkou času, kým začne mať dopad aj na Európu.