Rovnakú správu poskytol agentúre Reuters iný anonymný predstaviteľ. Nástupca vodcu revolúcie ajatolláha Ruholláha Chomejního, ktorý potláčal niekoľko sérií protestov a premenil Iránsku islamskú republiku na regionálnu mocnosť ohrozujúcu Izrael, je mŕtvy, povedal predstaviteľ s tým, že „sa našlo jeho telo“.
Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí predtým hovoril, že Chameneí a celé vedenie šíitskej vlády je nažive. Najvyšší duchovný vodca, ktorý je zároveň hlavou štátu, mal po útokoch vystúpiť s prejavom.
Chameneího kancelária v reakcii na tieto správy vydala vyhlásenie, podľa ktorého „sa nepriateľ uchýlil k psychologickej vojne“ a vyzvala na opatrnosť. Okrem vyhlásení anonymných predstaviteľov tak ani Irán, ani svetové médiá nepotvrdili pravosť týchto správ.
Americký predstaviteľ pre televíziu Fox News poznamenal, že správy o zabití Chameneího sú pravdivé. Dodal tiež, že päť až desať vrcholných predstaviteľov režimu zahynulo v prvom izraelskom útoku.
Podľa izraelských zdrojov je jedným zo siedmich vrcholových Iráncov Alí Šamchání, dlhoročný poradca Chameneího a náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Arteš.
Zdroj z Chameneího kancelárie pre iránske štátne médiá, naopak, povedal, že „vodca islamskej revolúcie“ je nažive a „pevne riadi situáciu v poli“.
Navzdory tomu sa po internete šíria videá, na ktorých sa Peržania v Teheráne a ďalších mestách tešia a oslavujú úmrtie duchovného vodcu a hlavy štátu. Na jednom sa skupina žien rozradostene pozerá, ako z ajatolláhovho bunkra stúpa dym. „Trafili jeho bunker,“ podotkla jedna zo žien.
„Mám pocit, že je to pravda,“ reagoval v telefonáte s televíziou NBC News americký prezident Donald Trump. „Tí, ktorí prijímajú rozhodnutia, väčšina z nich to má za sebou,“ dodal.
Irán napokon potvrdil smrť Chameneího
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí je mŕtvy, potvrdili v nedeľu aj iránske štátne médiá. Chameneí bol zabitý pri americko-izraelských útokoch na Teherán, čo aktuálne potvrdila aj iránska štátna televízia.ň
Spresnila, že Chameneí zahynul v sobotu ráno vo svojej rezidencii. Iránske médiá krátko predtým informovali, že pri americko-izraelských útokoch zahynuli štyria členovia jeho blízkej rodiny.
Irán po oznámení smrti najvyššieho duchovného vodcu vyhlásil 40-dňový smútok.
Izrael a USA načasovali svoj útok na Irán v sobotu tak, aby sa zhodoval so stretnutím Chameneího s jeho najvyššie postavenými poradcami, napísal predtým portál The Times of Israel.
Izraelskí predstavitelia uviedli, že Chameneí bol zabitý spolu s jeho najvyššími poradcami vrátane Alího Šamchaního, vplyvného bývalého tajomníka Rady národnej bezpečnosti, a Mohammada Pakpúra, veliteľa Zboru islamských revolučných gárd.
Predstaviteľ izraelského ministerstva obrany dodal, že operácia bola plánovaná už mesiace v koordinácii s Washingtonom a o jej termíne sa rozhodlo pred niekoľkými týždňami. Denník New York Times s odvolaním sa na amerického predstaviteľa informoval, že americké útoky na Irán prebiehajú zo vzduchu aj z mora.
Zdroj agentúry Reuters predtým uviedol, že iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí sa nenachádza v Teheráne a bol prevezený na bezpečné miesto.
Okamžité bezpečnostné opatrenia v Izraeli
Izrael reagoval nielen ofenzívne, ale aj preventívne na domácej pôde. Armáda oznámila „zákaz vzdelávacích aktivít, zhromaždení a pracovísk“, pričom výnimku mali „základné sektory“. Takéto opatrenia signalizujú, že izraelské bezpečnostné zložky počítajú s možnosťou rozsiahlejšej odvety vrátane raketových útokov na civilné oblasti.
Úrady zároveň uzavreli izraelský vzdušný priestor pre civilné lety. Kombinácia týchto krokov naznačuje, že vláda berie hrozbu bezprostrednej eskalácie mimoriadne vážne.
Bezpečnostné dôsledky sa prejavili aj mimo Izraela. Veľvyslanectvo USA v Katare po izraelských útokoch zaviedlo obmedzenie pohybu pre všetkých zamestnancov a odporučilo rovnaký postup americkým občanom až do odvolania. Katar je pritom sídlom strategickej základne Al Udeid, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v amerických operáciách v regióne.
Pokračovanie cyklu eskalácie
Sobotňajší útok nadväzuje na 12-dňovú leteckú vojnu medzi Izraelom a Iránom z júna minulého roka. Do tej sa priamo zapojili aj Spojené štáty útokmi na iránske jadrové zariadenia – išlo o najpriamejšiu americkú vojenskú akciu proti Iránskej islamskej republike v histórii. Teherán vtedy ako odvetu odpálil rakety smerom k základni al-Udajd.
Najnovší vývoj tak zapadá do širšieho vzorca opakujúcich sa úderov a odvetných reakcií. Každá ďalšia epizóda však zvyšuje riziko, že sa konflikt vymkne spod kontroly a vtiahne do seba ďalších aktérov.
Izraelské médiá informovali, že Irán zaútočil balistickými raketami. Bezprostredne po útoku však neboli hlásené obete ani škody, obyvatelia však dostali pokyn ukryť sa do bezpečia.
Jadro sporu: jadrový program a rakety
Konflikt má hlboké korene v dlhodobom spore o iránsky jadrový program a vývoj balistických rakiet. USA a Irán vo februári obnovili rokovania v snahe vyriešiť desaťročia trvajúci spor diplomatickou cestou. Cieľom bolo odvrátiť ďalšiu vojenskú konfrontáciu, ktorá by mohla destabilizovať celý región.
Izrael však opakovane zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda musí zahŕňať úplnú demontáž iránskej jadrovej infraštruktúry, nielen zastavenie obohacovania uránu. Zároveň lobuje za to, aby boli do rokovaní zahrnuté aj obmedzenia iránskeho raketového programu.
Irán tvrdí, že je pripravený rokovať o obmedzení jadrového programu výmenou za zrušenie sankcií, no odmieta spájať túto otázku s raketami. Zároveň vyhlásil, že sa bude brániť proti akémukoľvek útoku, a varoval susedné krajiny hostiace americké jednotky pred odvetnými krokmi v prípade zapojenia Washingtonu.
Západné mocnosti upozorňujú, že iránsky projekt balistických rakiet ohrozuje regionálnu stabilitu a v prípade ďalšieho vývoja by mohol slúžiť ako nosič jadrových zbraní. Teherán však dlhodobo popiera, že by sa usiloval o získanie atómovej bomby.
Diplomacia v tieni vojenskej logiky
Sobotňajší krok Izraela možno podľa analytikov chápať ako pokus obnoviť odstrašujúcu rovnováhu a demonštrovať, že nebude čakať na výsledky diplomatických procesov, ak ich bude považovať za nedostatočné. Preventívny charakter útoku má vyslať signál, že Izrael je pripravený konať aj bez medzinárodného konsenzu.
Zároveň je zrejmé, že tento postup výrazne oslabuje šance na úspech obnovených rokovaní medzi USA a Iránom. Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí pritom v piatok oznámil, že sa stretol s americkým viceprezidentom JD Vanceom, ktorého informoval o prebiehajúcich rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Iránom.
Podľa jeho slov je „mier na dosah“. „Dnes som sa stretol s viceprezidentom JD Vanceom a podelil som sa o podrobnosti o prebiehajúcich rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Iránom a o doterajšom pokroku. Som vďačný za ich angažovanosť a teším sa na ďalší pokrok v nasledujúcich dňoch,“ napísal v piatok na sociálnej sieti X.
Americký prezident Donald Trump však v piatok vyhlásil, že nie je spokojný so spôsobom, akým Irán rokuje, a zdôraznil, že Teherán „nemôže mať jadrové zbrane“. Vo švajčiarskej Ženeve sa vo štvrtok konalo ďalšie kolo sprostredkovaných bilaterálnych rokovaní medzi USA a Iránom. Kým Omán hovorí o „dobrom pokroku“, viaceré zahraničné médiá informujú skôr o opaku.
Každý ďalší vojenský zásah tak posilňuje tvrdé krídla na oboch stranách a zužuje priestor na kompromis. Sobotňajšie dianie naznačuje, že región vstupuje do novej fázy nestability, v ktorej diplomatické kanály ustupujú vojenskej logike a riziko širšej regionálnej eskalácie je opäť vysoké.
CNN s odvolaním sa na dva zdroje v sobotu informovala, že Spojené štáty plánujú útočiť niekoľko dní.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že spoločný útok „vytvorí podmienky pre statočný iránsky ľud, aby vzal svoj osud do vlastných rúk“.
„Nastal čas, aby všetky časti iránskeho ľudu… odstránili z (režimu) jarmo tyranie a priniesli slobodný a mierumilovný Irán,“ dodal vo vyhlásení.
Trump: Bomby budú padať všade
Americký prezident Donald Trump sa vyjadril k útokom vo videu zverejnenom na svojej platforme Truth Social.
Priamo sa obrátil na členov Revolučných gárd, ozbrojených síl a celej polície: „Musíte odložiť zbrane a získať úplnú imunitu alebo čeliť istej smrti.“
Potom sa vyjadril k „veľkému hrdému ľudu Iránu“, ako ho sám nazval: „Hodina vašej slobody sa blíži. Zostaňte v úkryte, neopúšťajte svoje domovy, vonku je to veľmi nebezpečné, bomby budú padať všade. Keď skončíme, prevezmite vládu. Bude vaša. Bude to pravdepodobne vaša jediná šanca na celé generácie.“
Pentagón oznámil, že americké útoky proti Iránu boli nazvané „Zúrivá operácia“ (Operation epic fury).
Korunný princ sa zrejme vracia domov
K vyhláseniam svetových lídrov sa pridal aj syn posledného šacha Rezá Pahlaví. Ten je síce médiami štylizovaný do roly „korunného princa Rezu II.“, on sám však odmieta akúkoľvek úlohu v porevolučnom štáte. Požíva však priazeň Trumpovej administratívy – aj keď o ňom Trump nedávno vyhlásil, že nie je pripravený na vládnutie –, objavujú sa preto správy o inštalácii.
„Pomoc, ktorú prezident Spojených štátov sľúbil statočnému iránskemu ľudu, už dorazila. Ide o humanitárnu intervenciu, ktorej cieľom je islamská republika, jej represívny aparát a stroj na zabíjanie – nie krajina a veľký národ Iránu,“ vyhlásil Pahlaví v oficiálnom stanovisku.
Poznamenal, že „konečné víťazstvo“ bude v rukách demonštrantov doma v Iráne. „Sme to my, iránsky ľud, kto dokončí túto úlohu v tejto záverečnej bitke. Čas vrátiť sa do ulíc sa blíži,“ vyzval svojich podporovateľov z exilu.
Avizoval tiež kolaps bezpečnostných zložiek ako Revolučné gardy či mravnostné milície Basídž, a obrátil sa na predstaviteľov pravidelnej armády. „Zložili ste prísahu, že budete chrániť Irán a iránsky ľud – nie islamskú republiku a jej vodcov. Vašou povinnosťou je brániť ľudí, nie režim, ktorý si našu vlasť vzal ako rukojemníka prostredníctvom represií a zločinov,“ prízvukoval členom Artešu.
„Pripojte sa k ľudu a pomôžte dosiahnuť stabilný a bezpečný prechod – inak pôjdete ku dnu spolu s potápajúcou sa loďou Chameneího a jeho režimu,“ vyhlásil Pahlaví.
Osobitné posolstvo venoval aj Trumpovi, ktorého vyzval, aby v čo najväčšej miere chránil civilistov. „Iránsky ľud je vaším prirodzeným spojencom a spojencom slobodného sveta a nikdy nezabudne na Vašu podporu v najťažšom období súčasnej iránskej histórie,“ pokračoval.
Demonštrantov spočiatku vyzval, aby ostali v bezpečí domova. Neskôr sa však princov tón zmenil: „Žiadam vás, aby ste zatiaľ zostali vo svojich domovoch a zachovali si bezpečnosť. Buďte ostražití a pripravení, aby ste sa v správnom čase, ktorý vám presne oznámim, mohli vrátiť do ulíc na záverečnú akciu.“
Z toho by vyplývalo, že sa Rezá Pahlaví a monarchisti, ktorí od februára opätovne protestujú v plnej sile, vzájomne koordinujú, pričom demonštranti sa reálne spoliehajú na „návrat kráľa“.
(reuters, pmi, sab)
