Úzky tunel a hluk ako pneumatické kladivo. Prečo sa ľudia boja magnetickej rezonancie

Každé tkanivo reaguje trochu inak a práve z týchto rozdielov vzniká výsledný obraz. To je podľa mňa najväčšia výhoda magnetickej rezonancie, že nepotrebuje žiadne žiarenie ako iné pokročilé vyšetrovacie metódy, ako napríklad CT.

Rozdiel je aj v tom, na čo sa jednotlivé metódy najčastejšie používajú. CT je veľmi rýchle a dobre zobrazuje napríklad kosti, pľúca alebo akútne stavy. Magnetická rezonancia naopak poskytuje veľmi detailný obraz mäkkých tkanív, ako sú mozog, miecha, svaly, väzy alebo kĺby.

Ako to celé prebieha? Na čo sa potrebuje pripraviť pacient? Čo je nutné zo strany pacienta urobiť, ako sa obliecť a pripraviť a ako sa na jednotlivé vyšetrenia musíte pripraviť vy?

Pacient po príchode najskôr vyplní bezpečnostný dotazník, v ktorom sa zisťuje napríklad prítomnosť kovových implantátov, kardiostimulátora alebo iných predmetov, ktoré by mohli byť v silnom magnetickom poli problémom. Pred vyšetrením je potrebné odložiť všetky kovové predmety, ako sú hodinky, šperky, telefón alebo platobné karty.

Dôležité je aj oblečenie. Ideálne je prísť v pohodlnom odeve bez kovových častí, napríklad bez zipsov alebo kovových gombíkov. V niektorých prípadoch sa pacient prezlečie do nemocničného oblečenia, aby sa úplne eliminovala prítomnosť kovu.

Pacient si potom ľahne na vyšetrovací stôl, ktorý sa zasunie do prístroja. Počas vyšetrenia je dôležité zostať v pokoji, aby sa získali kvalitné snímky. Samotné vyšetrenie zvyčajne trvá približne 15 až 40 minút v závislosti od vyšetrovanej oblasti.

Zo strany personálu je potrebná dôkladná technická príprava. Rádiologický technik nastaví prístroj, vyberie vhodnú cievku a pripraví vyšetrovacie sekvencie podľa typu vyšetrenia.

Čoho sa pacienti najčastejšie obávajú pred týmto vyšetrením?

Uzavretého priestoru a hlasného zvuku prístroja. Počas vyšetrenia totiž pacient leží určitý čas v tuneli prístroja, ktorý vydáva pomerne výrazné rytmické zvuky, čo môže u niektorých ľudí vyvolávať nepríjemné pocity alebo úzkosť.

Častá je aj obava z toho, či vyšetrenie nebude bolestivé. V skutočnosti je však magnetická rezonancia nebolestivá. Pacient musí len pokojne ležať, aby sa získali kvalitné snímky. Veľmi dôležitá je preto komunikácia s pacientom pred vyšetrením. Keď mu vysvetlíme, ako bude vyšetrenie prebiehať a čo môže očakávať, väčšina ľudí ho zvládne bez väčších problémov.

Rozoberme viac klaustrofóbiu pacientov, teda strach z uzavretých priestorov. Ako takíto pacienti reagujú a ako je možné predísť panike z úzkeho priestoru? Akým spôsobom ich upokojujete?

Klaustrofóbia patrí medzi časté obavy pacientov pred vyšetrením magnetickou rezonanciou, preto sa s ňou stretávame pomerne často. Môže sa prejavovať pocitom úzkosti, nepokoja, zrýchleným dýchaním, búšením srdca alebo silnou potrebou okamžite opustiť prístroj.

Niektorí pacienti majú strach už pri samotnej predstave, že budú určitý čas v uzavretom priestore. Ideálne je, keď nám pacient povie o svojom strachu už pri objednávaní. V takom prípade mu vieme odporučiť, aby sa po dohode so svojím všeobecným lekárom pripravil napríklad aj pomocou mierneho upokojujúceho lieku.

Pred samotným vyšetrením sa snažíme pacienta s prístrojom zoznámiť. Ukážeme mu, že tunel prístroja je z oboch strán otvorený, je v ňom svetlo a neustále tam prúdi čerstvý vzduch. Niekedy pomôže aj to, keď pacienta do prístroja najprv na chvíľu zasunieme a hneď ho vysunieme späť, aby si na prostredie zvykol a videl, že má situáciu pod kontrolou.

Pacient má počas vyšetrenia neustály kontakt s personálom. Používame napríklad zrkadlové systémy, vďaka ktorým pacient vidí von z tunela, a do ruky dostane signalizačný balónik, ktorý môže kedykoľvek stlačiť. Je to niečo ako „záchranná brzda“. Ak ju použije, vyšetrenie okamžite prerušíme a reagujeme. Práve pocit, že pacient má situáciu pod kontrolou, často výrazne pomáha zvládnuť vyšetrenie pokojnejšie.

Aký silný je hluk v tuneli v porovnaní s bežnými zvukmi? Prečo vydáva takzvané rytmické búchanie?

Hluk v prístroji magnetickej rezonancie môže byť pomerne výrazný a pacientov často prekvapí, ak o ňom vopred nevedia. Svojou intenzitou sa dá prirovnať napríklad k hluku pneumatického kladiva, motorovej píly alebo veľmi rušnej premávky. Ide o rytmické zvuky rôznej intenzity, ktoré sa počas vyšetrenia menia. Niektorí pacienti dokonca žartujú, že sa cítili ako na technopárty.

Tieto zvuky sú spôsobené rýchlym zapínaním a vypínaním takzvaných gradientných cievok v prístroji. Tie vytvárajú malé zmeny magnetického poľa potrebné na získanie obrazov z rôznych vrstiev tela. Pri ich činnosti dochádza k mechanickým vibráciám, ktoré sa potom prejavujú ako typické rytmické búchanie.

Pacientov preto vždy vopred upozorňujeme, že prístroj je hlučný, aby ich to počas vyšetrenia neprekvapilo. Zároveň dostávajú ochranu sluchu, najčastejšie štuple do uší alebo slúchadlá, ktoré hluk výrazne tlmia.

Stáva sa, že pacient vyšetrenie nezvládne? Prečo je dôležité, aby bol počas vyšetrenia v pokoji?

Áno, stáva sa, že pacient vyšetrenie nedokáže dokončiť. Najčastejšie je to pre pocit úzkosti, klaustrofóbiu, ale niekedy aj pre bolesti pri dlhšom ležaní v jednej polohe. V takom prípade sa vyšetrenie preruší a hľadáme spôsob, ako ho dokončiť neskôr alebo za vhodnejších podmienok.

Počas vyšetrenia je veľmi dôležité, aby pacient zostal čo najviac v pokoji. Magnetická rezonancia totiž vytvára snímky postupne a aj menší pohyb môže spôsobiť rozmazanie obrazu. Ak sa to stane, niektoré časti vyšetrenia je potrebné zopakovať. Opakovanie je však časovo náročné a keďže pacientov býva veľa, môže to ovplyvniť aj ďalšie naplánované termíny. Preto sa vždy snažíme urobiť vyšetrenie kvalitne už na prvý pokus.

Ako postupujete pri špecifických pacientoch, ako sú deti, ľudia s tetovaniami alebo implantátmi?

Pri špecifických pacientoch je najdôležitejšie dôkladné posúdenie bezpečnosti ešte pred samotným vyšetrením. Preto, ako som spomínal, sa vždy pýtame na prítomnosť implantátov, zdravotníckych pomôcok alebo iných kovových predmetov v tele.

Mnohé moderné implantáty sú dnes s magnetickou rezonanciou kompatibilné, vždy je však potrebné overiť presný typ zariadenia a podmienky vyšetrenia. Napríklad pri niektorých kardiostimulátoroch je potrebné, aby pacient pred vyšetrením navštívil kardiologickú ambulanciu, kde sa zariadenie dočasne prestaví do špeciálneho režimu vhodného pre vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

Pri tetovaniach sa vyšetrenie vo väčšine prípadov vykonať dá, keďže moderné farby už spravidla neobsahujú výrazné množstvo kovových častíc. Pacienta však vždy upozorníme, aby nás počas vyšetrenia informoval, ak by cítil nepríjemné teplo alebo pálenie v mieste tetovania.

Pri deťoch je dôležitý individuálny prístup. Staršie deti často zvládnu vyšetrenie po vysvetlení priebehu. Menším deťom sa často vyšetrenie robí v spolupráci s rodičmi alebo za pomoci krátkodobej anestézie, aby dokázali počas vyšetrenia zostať v pokoji.

Existujú „otvorené“ magnetické rezonancie? Ak áno, v čom sa líšia od klasických?

Áno, existujú aj takzvané otvorené magnetické rezonancie. Na rozdiel od klasických prístrojov, ktoré majú tvar tunela, je pri otvorenej rezonancii priestor okolo pacienta voľnejší. Môže to byť teda pre niektorých pacientov príjemnejšie, ale klasické „tunelové“ magnetické rezonancie majú spravidla silnejšie magnetické pole a technicky pokročilejšie možnosti zobrazovania.

Vďaka tomu dokážu vytvárať detailnejšie snímky a umožňujú širšie spektrum vyšetrení rôznych orgánov a častí tela. Aj preto sa v praxi najčastejšie používajú práve klasické tunelové prístroje, ktoré dnes predstavujú štandard v magnetickej rezonancii. Otvorené magnetické rezonancie existujú aj na Slovensku, no nie sú také rozšírené a využívajú sa skôr v špecifických prípadoch.

Ako vyzerá vyšetrenie z pohľadu rádiologického technika – viete už počas vyšetrenia, že ste práve zachytili niečo závažné? Vnímate, že ľudia z vyšetrenia odchádzajú s otáznikom a strachom z výsledku?

Z pohľadu rádiologického technika je najdôležitejšie zabezpečiť, aby vyšetrenie prebehlo správne po technickej stránke a aby boli snímky dostatočne kvalitné na ďalšie hodnotenie. Počas vyšetrenia priebežne sledujeme snímky a kontrolujeme ich kvalitu. Každé vyšetrenie je však trochu iné a často ho musíme prispôsobiť konkrétnemu pacientovi – podľa jeho zdravotného stavu, schopnosti spolupracovať či podľa toho, čo presne potrebujeme zobraziť.

Technicky to môže byť pomerne náročný proces, vyžaduje si veľkú mieru sústredenia a skúseností. S pribúdajúcou praxou sa stáva, že človek už dokáže na obraze tušiť, že sa tam môže nachádzať nejaký problém. Definitívne hodnotenie však vždy patrí lekárovi – rádiológovi, ktorý snímky detailne analyzuje a stanovuje záver.

Silné momenty prichádzajú často až po vyšetrení. Pacienti sa prirodzene pýtajú, či je všetko v poriadku, no my im výsledok povedať nemôžeme, pretože ten patrí do rúk lekára. V takých chvíľach si človek ešte viac uvedomí, že za každou snímkou je ľudský príbeh a že niekedy práve jedno vyšetrenie môže človeku obrátiť život naruby.

Aké sú aktuálne čakacie lehoty na magnetickú rezonanciu vo vašom zariadení v Košiciach? Líšia sa čakacie doby podľa typu vyšetrenia (mozog, chrbtica, koleno)?

Naše MR pracovisko funguje primárne pre potreby nemocnice, teda najmä pre hospitalizovaných a urgentných pacientov, ktorí potrebujú vyšetrenie v čo najkratšom čase ako súčasť diagnostiky alebo liečby. Ambulantní pacienti sa preto objednávajú podľa voľných termínov a vo všeobecnosti môžu čakať aj niekoľko mesiacov. Vždy sa však prihliada na medicínsku indikáciu a naliehavosť vyšetrenia.

O tom, aký typ vyšetrenia je pre pacienta potrebný a ako rýchlo by sa mal realizovať, rozhoduje lekár. Ak je vyšetrenie z medicínskeho hľadiska potrebné skôr, pacient môže dostať aj skorší termín. Rozdiel môže byť aj medzi jednotlivými typmi vyšetrení. Niektoré sú rozsiahlejšie a trvajú dlhšie, preto sa plánujú inak a môžu ovplyvniť dostupnosť termínov.

Vo všeobecnej praxi platí, že kapacity magnetickej rezonancie sú veľmi vyťažené a dopyt po týchto vyšetreniach je vysoký.

Cítite preťaženie? Respektíve máte pocit, že sa MR dnes nadužíva?

Počet vyšetrení magnetickou rezonanciou v posledných rokoch určite rastie. Ide o veľmi presnú zobrazovaciu metódu, ktorá dokáže priniesť veľa dôležitých informácií, preto je prirodzené, že sa využíva čoraz častejšie. Zároveň mám osobne niekedy pocit, že magnetická rezonancia sa v niektorých prípadoch využíva aj tam, kde by možno postačovalo jednoduchšie vyšetrenie.

Medzi pacientmi je často rozšírená predstava, že MR dokáže odhaliť viac ako napríklad CT, a preto ju vnímajú ako „najlepšie“ vyšetrenie. V praxi to však nie je vždy tak. Každá zobrazovacia metóda má svoje miesto a svoje výhody – niekedy je vhodnejšia magnetická rezonancia, inokedy CT alebo iné vyšetrenie.

CT je napríklad výrazne rýchlejšie vyšetrenie a často aj dostupnejšie, čo môže byť v niektorých situáciách veľmi dôležité.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sa pripravujú na magnetickú rezonanciu?

Mnohí ľudia prichádzajú na takéto vyšetrenie s obavami, no v skutočnosti ide o bezpečnú a nebolestivú diagnostickú metódu. Dôležité je prísť pokojný, riadiť sa pokynmi personálu a snažiť sa počas vyšetrenia zostať čo najviac v pokoji, aby sa podarilo získať kvalitné snímky.

Ak má niekto obavy z uzavretého priestoru, hluku alebo z priebehu vyšetrenia, je dobré o tom povedať vopred. Nebojte sa pýtať na čokoľvek, čo vás znepokojuje ešte predtým, ako si ľahnete na vyšetrovací stôl. Zároveň je dobré vedieť, že my, rádiologickí technici, sme tam práve pre vás. Počas celého vyšetrenia vás vidíme a sme pripravení kedykoľvek zasiahnuť, ak by ste sa cítili nekomfortne.

Zdravotnícky personál nie je nepriateľ, niekedy je však potrebné rešpektovať pokyny, ktoré od pacientov vyžadujeme, aby vyšetrenie prebehlo bezpečne a prinieslo spoľahlivý výsledok. Skúste sa na to pozrieť tak, že tých 20 či 30 minút v prístroji je v konečnom dôsledku investícia do vášho zdravia.