Strategická investícia má projektu zrýchliť cestu
O štatút strategickej investície požiadala Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) ešte 14. mája 2026. Firma spĺňa zákonnú podmienku, keďže štát v nej prostredníctvom spoločnosti JAVYS nepriamo kontroluje 51 percent. Zvyšných 49 percent stále vlastní český ČEZ.
JESS pritom nezačína od nuly. Projekt prešiel procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie a v máji 2024 získal právoplatné povolenie na umiestnenie jadrového zariadenia.
Štatút strategickej investície má štátu umožniť využívať osobitné postupy podľa zákona o strategických investíciách. V praxi má zjednodušiť a zrýchliť niektoré povoľovacie, majetkové a prípravné procesy.
Dôležitejšie než jeho štatút je druhé rozhodnutie vlády. Menia sa totiž riadenie a miesto, odkiaľ sa bude celý projekt koordinovať.
Projekt sa sťahuje pod úrad vlády
Nové jadro doteraz na úrovni exekutívy zastrešovalo ministerstvo hospodárstva. Vláda teraz projektové riadenie a koordináciu presúva na svojho splnomocnenca pre rozvoj jadrovej energetiky, ktorý je zodpovedný priamo kabinetu.
Podľa schváleného návrhu vlády má vzniknúť koordinačné centrum na Úrade vlády SR. Splnomocnenec má organizovať a riadiť prípravu projektu, sledovať harmonogram, míľniky, náklady a riziká, riadiť projektové pracovné štruktúry a zabezpečovať riešenie problémov. V rámci limitov určených vládou bude môcť prijímať aj organizačné a projektové rozhodnutia.
Nie je to však formálne prevzatie energetiky z rúk ministerstva hospodárstva. Rezortu zostávajú zákonné kompetencie v energetickej politike, legislatíve či štátnej správe. Splnomocnenec zároveň nepreberá akcionárske práva JAVYS-u ani právomoci orgánov JESS.
Rozdiel je v praktickom riadení investície. Ministerstvo bude ďalej tvoriť energetickú politiku, ale konkrétny jadrový megaprojekt sa má koordinovať priamo z úradu vlády.
Tým vláda realizuje zámer, ktorý Robert Fico oznámil už v auguste. Premiér vtedy uviedol, že iniciatívu pri projekte postupne prevezme úrad vlády, pričom kritizoval prieťahy pri majetkovom vyrovnaní JESS.
Štát chce aj posledných 49 percent
Zmena riadenia súvisí s druhou veľkou zmenou, ktorú vláda pripravuje. Slovensko chce získať JESS do stopercentného štátneho vlastníctva.
Táto akciová spoločnosť vznikla ešte v roku 2009 ako slovensko-český spoločný podnik. Štátny JAVYS vlastní 51 percent a český ČEZ 49 percent. Pôvodný model teda rozdeľoval vlastníctvo, kapitál aj časť zodpovednosti medzi slovenského a českého partnera.
Vláda sa však v rokoch 2024 a 2025 rozhodla ísť opačným smerom. Nový blok chce realizovať „pod plnou kontrolou SR“, čo si vyžaduje odkúpenie podielu ČEZ-u.
Práve cena tohto podielu sa v posledných mesiacoch stala predmetom politického sporu.
Pôvodný posudok spoločnosti EY (niekdajší Ernst&Young) stanovil trhovú hodnotu 49 percent JESS na 189,4 milióna eur. Premiér Fico následne požiadal, aby ocenenie preverila ešte ďalšia renomovaná medzinárodná spoločnosť.
Výsledok prišiel deň pred stredajším rokovaním vlády.
Revízia potvrdila ocenenie za takmer 190 miliónov eur
Nezávislú revíziu vykonala spoločnosť KPMG Advisory. Podľa JAVYS-u po preskúmaní vybraných aspektov ocenenia nenavrhla žiadnu úpravu hodnoty 189,4 milióna eur. Kontrolnú správu odsúhlasili obaja akcionári JESS.
To je dôležitý posun. Hodnota, okolo ktorej sa ešte počas leta viedol spor, má po pôvodnom posudku EY aj nezávislé revízne preverenie.
Uvedená suma však predstavuje iba zlomok budúceho účtu za nový jadrový zdroj. Odkúpenie ČEZ-u za približne 189 miliónov eur treba porovnávať s projektom, ktorého investičné náklady vláda dnes vyčíslila najmenej na 10,938 miliardy eur.
Štát pritom nekupuje iba akcie firmy. JESS za približne 17 rokov svojej existencie zabezpečila EIA, pozemky, projektovú dokumentáciu a napokon aj právoplatné povolenie na umiestnenie jadrového zariadenia.
Práve preto je jednoduché porovnanie dnešnej ceny podielu s pôvodným vkladom ČEZ-u neúplné. Hodnota firmy zahŕňa aj roky prípravy projektu a získané povolenia.
Slovensko si vybralo inú cestu ako Česko
Rozhodnutia z posledného obdobia ešte viac zvýrazňujú otázku, na ktorú Štandard upozornil už v auguste. Slovensko si vybralo odlišný model než Česká republika pri výstavne nových blokov v Dukovanoch.
Český štát získal v spoločnosti Elektrárna Dukovany II 80-percentný podiel, zatiaľ čo ČEZ si ponechal 20 percent. Slovensko chce českého partnera z JESS vyplatiť úplne a projekt držať vo vlastných rukách.
Výhodou je jednoznačná kontrola štátu nad strategickým projektom. Druhá strana tej istej mince je rovnako jednoznačná: po odchode ČEZ-u nebude pri projekte druhý strategický akcionár, ktorý by spolu so Slovenskom niesol vlastnícke riziko a prinášal vlastné jadrové know-how.
Pri investícii presahujúcej takmer 11 miliárd eur už nejde o akademickú otázku.
Ak sa projekt predraží, oneskorí alebo si bude vyžadovať dodatočný kapitál, následky pri stopercentne štátnom modeli bude znášať slovenská strana. O to dôležitejšie bude, či štát dokáže vybudovať tím schopný kontrolovať technologického dodávateľa, financovanie, harmonogram a zmluvy projektu takejto veľkosti.
Vláda koncentruje vlastníctvo aj riadenie
Stredajšie rozhodnutia kabinetu preto treba čítať spolu.
Na jednej strane dáva vláda novému jadru štatút strategickej investície a stanovuje jeho aktuálny investičný rámec najmenej na 10,938 miliardy eur. Na druhej strane pripravuje odkúpenie 49 percent JESS za hodnotu stanovenú na 189,4 milióna eur a projektové riadenie koncentruje pod úradom vlády.
Vzniká tak model, v ktorom bude štát smerovať k stopercentnému vlastníctvu investora a zároveň bude mať projektové riadenie pod priamou kontrolou vlády.
Vládny materiál pritom uvádza, že organizačná zmena nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Rovnako je bez rozpočtového vplyvu formálne označený materiál o strategickej investícii.
To však neznamená, že elektráreň nebude mať vplyv na verejné financie. Znamená to iba, že dnešné administratívne rozhodnutia podľa predkladateľov bezprostredný rozpočtový dosah nemajú. Spôsob financovania najmenej 10,9-miliardovej výstavby zostáva jednou z najdôležitejších otázok celého projektu.
Slovensko si tak postupne vyjasňuje, kto bude nové jadro riadiť a kto ho bude vlastniť. Oveľa väčšia otázka ešte zostáva otvorená: kto a za akých podmienok zaplatí jeho výstavbu.
