„Túto ropu by nám vedeli dopraviť niekedy koncom novembra/začiatkom decembra,“ uviedol.
Pri burzovej cene okolo 108 dolárov by sa tak reálna obstarávacia cena mohla dostať približne na 130 až 140 dolárov za barel s dodaním až o niekoľko mesiacov.
Situáciu podľa Slovnaftu zhoršil výpadok dodávok zo Saudskej Arábie po útoku na jej ropnú infraštruktúru. Szabó hovoril o výpadku päť až sedem miliónov barelov denne, teda približne päť až sedem percent svetového trhu. Saudská Arábia navyše produkuje aj ťažšie druhy ropy podobné ruskému Uralu, na ktorého spracovanie je nastavený Slovnaft.
Družba zatiaľ funguje
Pre Slovensko je v tejto situácii rozhodujúce, že dodávky cez ropovod Družba podľa Slovnaftu pokračujú.
„Družba je v prevádzke. V súčasnosti dodávka ropy na Slovensko a do Maďarska nie je ohrozená,“ ozrejmil Szabó.
To dáva bratislavskej rafinérii výhodu oproti podnikom, ktoré musia chýbajúcu surovinu okamžite nakupovať na napätom fyzickom trhu. Zároveň to ukazuje cenu alternatívy: inú ropu možno zohnať, no podľa aktuálnych ponúk drahšie a s výrazným časovým odstupom.
Fungujúca Družba však automaticky neznamená lacné tankovanie. Druhá časť problému totiž vzniká na trhu s hotovými palivami.
Európe chýba aj nafta
Európa podľa Slovnaftu nemá dostatočné výrobné kapacity na pokrytie celého dopytu a historicky bola dovozcom nafty. Diesel prichádzal zo Spojených štátov, z Blízkeho východu a pred sankciami aj z Ruska.
Ruské dodávky vypadli, export z Blízkeho východu obmedzujú súčasné problémy a niektoré ázijské štáty chránia domáci trh obmedzovaním vývozu.
Výsledkom je nepríjemná kombinácia: drahšia a horšie dostupná ropa na vstupe a nedostatok hotových palív na výstupe.
Práve preto môže cena nafty rásť výraznejšie než ropa.
Nafta nad dvomi eurami? Slovnaft to nevylučuje
Na otázku, či sa môže nafta dostať nad hranicu dvoch eur za liter, Szabó odpovedal, že takýto scenár je možný. „Ak sa nič nezmení a situácia s ropou a palivami nebude vyriešená, môže nastať, že prekročíme historické hranice,“ varoval.
Časový horizont však odmietol odhadnúť. Vývoj podľa neho závisí od situácie na trhu, ktorá sa zo dňa na deň mení.
Vláda zatiaľ neoznámila zníženie DPH ani spotrebnej dane. Slovnaft namiesto toho požiadala, aby zostal pri cenotvorbe „zdržanlivý“.
Neznamená to zmrazenie cien. Slovnaft podľa Szabóa sleduje medzinárodné kotácie, konkurenciu aj očakávaný budúci vývoj. Firma tvrdí, že prudké denné výkyvy nepremieta do cien okamžite.
„My nerobíme cenové výkyvy každý deň,“ vysvetlil Szabó. Pri rozhodovaní podľa neho sledujú aj termínové ceny a snažia sa odhadnúť, či bude nasledovať ďalší rast alebo pokles.
Slovnaft zároveň poukazuje na regionálne porovnanie. Slovensko sa podľa Szabóa napriek zdražovaniu stále drží v lacnejšej časti európskeho rebríčka. „Z 27 krajín sme stále na 20. mieste a nižšie. Keby sme brali cenu bez spotrebnej dane, tak sme dokonca medzi poslednými piatimi,“ porovnal. V rámci V4 je najlacnejšie Maďarsko a Slovensko je druhé najlacnejšie.
Slovnaft ovláda asi štvrtinu púmp
Szabó zároveň upozornil, že Slovnaft neurčuje maloobchodné ceny na celom trhu. Zdôraznil, že na Slovensku je približne tisíc čerpacích staníc, z ktorých firma prevádzkuje asi štvrtinu.
Myslí si, že príliš tvrdé zásahy štátu do cien by mohli priniesť opačný efekt. Ak je totiž regulovaná cena príliš nízka, prestáva sa oplácať dovoz. Pri veľkom cenovom rozdiele oproti susedom zase vzniká palivová turistika.
„Každý pokrivený trh spôsobuje bolesť niekde inde,“ konštatoval Szabó. Prirovnal ho ku kameňu v topánke pri maratóne, keď hovorí: „Problém sa síce dá chvíľu ignorovať, no napokon sa prejaví.“
O daniach ani novom zdanení Slovnaftu sa nerozhodlo
Zníženie daní je pritom jedným z najrýchlejších spôsobov, ako cenu na stojane stlačiť. Viaceré európske krajiny počas cenových šokov znižovali DPH alebo spotrebné dane. Slovnaft však upozorňuje, že ide o drahé opatrenia pre verejné financie a niektoré štáty od nich ustupujú.
Na stredajšom rokovaní vlády sa o konkrétnych zmenách daní nedohodli.
„Nerozprávali sme sa o tom, k akým daňovým zmenám by mohlo dôjsť alebo či k nejakým daňovým zmenám dôjde,“ ozrejmil Szabó.
Otvorená zostáva aj opačná možnosť, a to dodatočné zdanenie ropných spoločností. Ani o novom zdanení Slovnaftu sa však podľa jeho šéfa na rokovaní kabinetu nehovorilo.
Slovensko má ropu. V súčasnej situácii to nie je samozrejmosť
Z vystúpenia šéfa Slovnaftu vychádza paradox. Slovensko má vďaka fungujúcej Družbe momentálne zabezpečenú surovinu, no cenu palív určuje širší európsky trh, na ktorom fyzická ropa zdražela a zároveň chýbajú hotové produkty.
Práve to ukazuje rozdiel medzi bezpečnosťou dodávok a nízkou cenou.
Družba môže Slovensku v krízovej situácii zabezpečovať ropu, ktorú by inak muselo podľa Slovnaftu nakupovať s prémiou 20 až 30 dolárov za barel a čakať na ňu niekoľko mesiacov. Ani fungujúci ropovod však nedokáže slovenské čerpacie stanice izolovať od svetových cien a nedostatku palív v Európe.
Ak sa situácia nezlepší, otázkou preto už nemusí byť iba to, či benzín a nafta ešte zdražejú. Otázkou bude, ako vysoko sa ceny dostanú a či vláda napokon zostane iba pri výzve Slovnaftu na „zdržanlivosť“.
Slovensko v súčasnosti platí cenu za kombináciu svetových cien ropy, daňového nastavenia, regionálneho trhu, domácich marží aj meniacej sa energetickej mapy Európy.
A práve tu sa politické recepty často dostávajú do slepej uličky. Vláda môže hovoriť o lacnej ruskej rope, SaS o nižších daniach a PS o zdanení Slovnaftu a adresnej pomoci. Každý z týchto receptov však iba rozhoduje, kto účet zaplatí. Motorista, rafinéria, štátny rozpočet alebo budúci daňovník?
