Kanada a rozširovanie EÚ

Hlavnou témou prejavu von der Leyenovej bolo, že uprostred globálnych a vnútorných kríz, od vojen až po zmenu klímy, je cestou vpred pre Európu posilnenie moci Bruselu a rozšírenie Únie.

Medzi týmito návrhmi vynikalo najmä oznámenie, že Európa chce prehĺbiť vzťahy s Kanadou otvorením dverí k pridruženému členstvu.

Táto správa bola do istej miery prekvapením. Kanadský premiér Mark Carney síce netajil svoju túžbu po užšom spojenectve s EÚ, no doteraz myšlienku pridruženého členstva bagatelizoval.

Zatiaľ nie je známe, čo by takéto členstvo znamenalo, ale vzhľadom na to, že zmienky o Carneym a Kanade boli odmenené búrlivým potleskom a kanadský premiér bol prítomný v sále, je jasné, že obe strany to s dosiahnutím dohody myslia vážne.

Ozývali sa aj pochvalné slová na adresu Ukrajiny a Moldavska za úsilie, ktoré vynaložili v rámci svojich žiadostí o členstvo, ako aj kritika Srbska za oslavy, ktoré sa konali počas pohrebu odsúdeného vojnového zločinca Ratka Mladića.

Hrozby pre Európu

Kľúčovou súčasťou prejavu von der Leyenovej bol zoznam hrozieb pre nezávislosť Európy, najmä pre jej hospodársku a politickú integritu.

Tie siahali od klimatických zmien – von der Leyenová v tejto súvislosti označila leto 2026 za „leto pravdy“ – cez obchodné deficity s Čínou, vojny po celom svete a na hraniciach Európy až po nadmernú závislosť Únie od Ameriky, hoci to priamo nevyslovila.

Odpoveďou von der Leyenovej na tieto výzvy bol v podstate návrh na posilnenie právomocí Bruselu a upevnenie súdržnosti.

V ekonomickej oblasti by to znamenalo rozšírenie úsilia o integráciu európskeho trhu, čím by sa posilnila jeho pozícia pri prehodnocovanie obchodných vzťahov s Čínou a v snahe bojovať proti dominancii USA.

V oblasti politiky by to znamenalo ďalšie viazanie európskych fondov na demokratické štandardy a európske hodnoty a posilnenie bezpečnostných a obranných dohôd vrátane bezpečnostného paktu podobného NATO, do ktorého by boli zapojené Kanada a Spojené kráľovstvo.

Na riešenie migračnej krízy navrhla núdzový rámec, ktorý by umožnil hlavným mestám členských štátov rýchlo reagovať na hrozby vyplývajúce z masového prekračovania hraníc. Konkrétne spomenula Ceutu a vyzvala na výrazné investície do európskej pohraničnej agentúry Frontex.

Vzhľadom na diskusiu o budúcom európskom rozpočte von der Leyenová tiež naznačila potrebu zvýšiť dane, z ktorých Brusel čerpá svoje príjmy.

https://www.youtube.com/watch?v=cqH-9bc9zeg

Viac moci pre Brusel

Všetky tieto kroky by znamenali, že európske orgány by získali väčšiu kontrolu nad ekonomikou a disponovali by väčším rozpočtom. Európsky parlament však chce, aby sa Brusel zbavil časti svojej nadmernej byrokracie.

Mnohí na pravici by radi videli, aby nadváha byrokracie EÚ „išla na diétu“, zástancovia suverenity budú pozorne sledovať, kde sa škrty uskutočnia.

Európske mechanizmy boli navrhnuté tak, aby fungovali pomaly, s cieľom chrániť národnú suverenitu a demokratický konsenzus. Von der Leyenovú vnímajú ako osobu, ktorá sa snaží centralizovať väčšiu moc v Európskej komisii, a jej prejav tieto obavy sotva rozptýli.

Podobne ani výzvy na zvýšenie rozpočtu EÚ nebudú prijaté s nadšením, a to ani medzi niektorými z najdôležitejších podporovateľov bloku.

Právny štát a demokratické štandardy

Azda najkontroverznejšie – a pre veľkú časť bruselskej elity aj najviac poburujúce – časti prejavu sa týkali vnútorných hrozieb, ktoré predstavujú protieurópske a ultranacionalistické prvky.

Tvrdila, že prebieha „bitka naratívov“, ktorej cieľom je „oslabiť dôveru v Európu“, a spýtala sa, či chce Únia „dopustiť, aby naše demokracie boli podkopávané zástupcami a bábkami autoritárskych režimov“.

Tieto sily, argumentovala von der Leyenová, prosperujú z dezinformácií a predstavujú hrozbu pre demokraciu. Práve v tejto súvislosti zdôraznila dôležitosť európskych demokratických štandardov a právneho štátu a oslavovala porážku Orbána.

Predsedníčka Európskej komisie vyhlásila, že v deň, keď Maďari odvolali Orbána z moci, sa rozhodli pre Európu a pre demokraciu.

Práve v tom spočíva jedna z hlavných ťažkostí aj pre stúpencov európskeho projektu – ten je čoraz viac ovládaný liberálnou ideológiou.

Hoci právny štát a demokratické štandardy sú piliermi demokracie, Európa ich využíva na to, aby konzervatívnejším členským štátom, ako sú Maďarsko a Poľsko, vnucovala liberálnu politiku v oblasti sexuality a rodovej identity.

Von der Leyenová zdôraznila, že maďarské hlasovanie odblokovalo finančnú podporu z Európy vo výške 16,4 miliardy eur (19 miliárd dolárov). Zároveň zdvojnásobila snahy o prepojenie rozpočtu s právnym štátom.

https://www.youtube.com/watch?v=uEJLjpgVfoM

Niektoré sťažnosti Európy voči Maďarsku sa však týkali jeho politiky v oblasti práv LGBTQ, čo je oblasť, ktorá naďalej vyvoláva veľké spory. 

Medzitým namiesto toho, aby sa zaoberala touto otázkou a obavami, ako je kladenie dôrazu na reguláciu namiesto inovácií, predsedníčka Európskej komisie zaútočila na ultranacionalistické sily ako na antidemokratické a predstavujúce hrozbu pre Európu. Vo svojom prejave v podstate pripustila, že Európa zaostáva v pretekoch v oblasti umelej inteligencie, pričom zároveň obhajovala jej reguláciu.

Dve Európy

Zdá sa, že von der Leyenová je slepá voči tomu, do akej miery sú európski občania unavení a znechutení Úniou, pričom mnohí veria, že jej najlepšie dni sú už za ňou.

Prieskumy verejnej mienky stále ukazujú podporu verejnosti pre jednotnejšiu Európu, no len málokto považuje jej súčasnú podobu za schopnú reagovať na výzvy, ktorým čelí v ekonomickej, politickej a sociálnej oblasti.

Zároveň rastie počet občanov a politických strán, ktoré kritizujú samotný blok a tvrdia, že čoraz viac podkopáva národnú suverenitu.

Nebolo prekvapením, že po jej prejave, keď Bardella ako líder krajne pravicovej frakcie „Patrioti za Európu“ dostal príležitosť vystúpiť pred plénom, varoval pred „krízou suverenity“, ktorej čelia európske národy. „Existujú ‚dve Európy‘,“ tvrdil Bardella, „jedna, ktorá ‚píše pravidlá‘, a druhá, ktorá za ne musí platiť.“

Nezdalo sa ani, že by von der Leyenová presvedčila skôr probruselsky orientovanú ľavicu, ktorá kritizovala predsedníčku Európskej komisie za ustupovanie v otázkach migrácie a klimatických zmien.

V istom zmysle teda prejav von der Leyenovej skutočne odzrkadľoval stav Únie. Neukázal Európu, ktorú sa snažila vykresliť – zjednotenú okolo hlbokých európskych hodnôt –, ale čoraz viac rozdelený kontinent, na ktorom neexistuje politický ani kultúrny konsenzus.

Ako predpovedal írsky básnik W. B. Yeats pred viac ako 100 rokmi: „Všetko sa rozpadá; stred nevydrží“ – a zdá sa, že európske elity nie sú schopné pochopiť, že táto predpoveď sa rýchlo stáva politickou realitou.

Namiesto toho, aby sa hlboko zaoberala existenciálnou krízou, ktorej čelia Európa a Západ, von der Leyenová prezentovala mýtus o európskej jednote, ktorý nepresvedčil poslancov Európskeho parlamentu a je čoraz menej presvedčivý aj pre európskych občanov.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.