Hongkong zaviedol nové rozsiahle právomoci, ktoré umožňujú orgánom požadovať prístup k digitálnym zariadeniam, čo podľa kritikov znamená ďalšie obmedzovanie občianskych slobôd na tomto území.
Na základe nedávnych zmien v právnych predpisoch o národnej bezpečnosti, ktoré sú v platnosti od 23. marca 2026, môžu polícia a bezpečnostné agentúry požadovať od jednotlivcov odomknutie smartfónov, notebookov a iných elektronických zariadení bez súdneho príkazu. To zahŕňa povinnosť poskytnúť heslá alebo iné dešifrovacie kľúče, čím sa orgánom poskytuje priamy prístup k zariadeniam, softvéru a uloženým údajom.
Za odmietnutie splnenia povinnosti hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok a pokuta 100-tisíc hongkonských dolárov. Poskytnutie nepravdivých informácií môže viesť k trestu odňatia slobody až do troch rokov.
Zákon tiež umožňuje zabavenie zariadení a iných predmetov, ktoré sa považujú za podozrivé. Colníci sú oprávnení zaistiť veci, ktoré sa považujú za predmety s „poburovateľským úmyslom“, čo je široko definovaná kategória, ktorá vyvolala obavy právnych expertov.
Opatrenia sú súčasťou sprísňovania rámca národnej bezpečnosti, ktorý Peking zaviedol v roku 2020 po prodemokratických protestoch. Najnovšie ustanovenia boli prijaté bez úplnej parlamentnej kontroly, čo podčiarkuje meniacu sa rovnováhu moci v rámci správy územia.
Široký záber vyvoláva obavy
Nové povinnosti presahujú rámec podozrivých osôb. Každý, kto má prístup k zariadeniu alebo pozná jeho prístupové údaje, vrátane správcov IT, obchodných partnerov a rodinných príslušníkov, môže byť nútený pomáhať orgánom. Zákon za určitých okolností ruší aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť, čo môže mať vplyv na právnikov, lekárov a iné profesie, ktoré sú viazané prísnymi pravidlami ochrany osobných údajov.
Právni analytici upozornili na nejasnú požiadavku „primeranej a nevyhnutnej pomoci“ a varovali, že jej výklad je v kompetencii orgánov presadzovania práva. To podľa nich vytvára značný priestor na voľné a potenciálne svojvoľné uplatňovanie.
Posun smerom k výkonnej moci
Skupiny na ochranu ľudských práv a právni experti kritizovali absenciu predchádzajúceho súdneho dohľadu a upozornili, že príkazy na prístup môžu vydávať priamo orgány činné v trestnom konaní. Kritici tvrdia, že to predstavuje ďalší posun moci smerom k výkonnej zložke moci, čím sa oslabujú procesné záruky, ako sú právo na súkromie a spravodlivý proces.
Definícia národnej bezpečnosti v Hongkongu je už dlho široká a zahŕňa trestné činy, ako sú podvratná činnosť, spolčenie so zahraničnými silami a určité formy politického prejavu. Pozorovatelia varujú, že rozšírenie právomocí by mohlo priniesť širokú škálu digitálnej komunikácie vrátane súkromnej výmeny informácií, ktorá by sa dostala do dosahu vyšetrovateľov.
Súčasť dlhodobého trendu
Tieto zmeny sa všeobecne považujú za súčasť širšieho trendu od roku 2020, keď vstúpil do platnosti pôvodný zákon o národnej bezpečnosti. Tento právny predpis bol použitý v mnohých prípadoch proti aktivistom, novinárom a predstaviteľom opozície. Ďalší bezpečnostný zákon prijatý v roku 2024 rozšíril právomoci v oblasti presadzovania práva a viac zosúladil Hongkong s právnym systémom pevninskej Číny.
Porovnateľné právomoci na prístup k zašifrovaným údajom síce existujú v krajinách ako Spojené kráľovstvo a Austrália, zvyčajne však podliehajú súdnemu dohľadu a užším právnym obmedzeniam. Analytici tvrdia, že kľúčový rozdiel v Hongkongu spočíva v rozsahu právomocí a oslabení nezávislých kontrol.
Rastúce obavy týkajúce sa digitálneho súkromia
Smartfóny a osobné zariadenia často obsahujú rozsiahle osobné a pracovné informácie, od súkromnej komunikácie až po citlivé obchodné údaje. Možnosť orgánov požadovať prístup bez predchádzajúceho súdneho súhlasu vyvoláva značné obavy o digitálne súkromie a ochranu údajov.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.