Umelá inteligencia teda nie je zdatná vo fyzickom svete, keďže zatiaľ nevie upratať hotelovú izbu, nedokáže sa postarať o seniora či opravovať veci v teréne. Uzurpuje si teda skôr „kancelárske práce“.
Študenti volia gymnáziá, záujem o remeslá klesá
Ako na tieto zmeny reaguje mladá generácia? Napriek rastúcemu riziku pre niektoré profesie si veľká časť študentov stále vyberá gymnáziá, ktoré ich pripravujú najmä na vysokokvalifikované pozície.
Zástupcovia Združenia stredného školstva (ZSŠ) z Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZ PŠaV) upozorňujú na dlhodobo klesajúci trend záujmu o remeselné odbory.
„Podľa mojich vedomostí je oveľa menší záujem o učebné odbory ako v minulosti, hlavne o tie menej ‚lukratívne‘. V dôsledku toho hrozí aj zánik niektorých remesiel a nedostatok pracovníkov,“ konštatuje pre Štandard Ľuboš Kvašňák, predseda Rady ZSŠ vo východoslovenskom regióne z OZ PŠaV.
Ako špecifikuje, nepomáhajú ani rôzne benefity či možnosť duálneho vzdelávania. „Problém je aj na strane škôl, keď nevedia získať odborného garanta – majstra odborného výcviku, učiteľa odborných predmetov pre konkrétnu profesiu,“ dopĺňa Kvašňák.
Záujem o gymnáziá – najmä osemročné a bilingválne – zostáva vysoký.
„Samosprávne kraje sa snažia udržať percento žiakov na gymnáziách, respektíve ho znížiť, keďže chýbajú žiaci na technických odboroch na trhu práce,“ podotýka s tým, že najväčšie percento gymnázií je v Bratislavskom kraji, kde je po nich veľký dopyt.
„Je to paradoxne z veľkej časti spôsobené rodičmi detí, ktorí si myslia, že z každého dieťaťa bude raz určite úspešný manažér s výborným platom, gymnazista alebo ekonóm,“ konkretizuje pre Štandard Ivan Šóš, predseda Rady ZSŠ pre oblasť západné Slovensko z OZ PŠaV.
Pripomína, že prioritné postavenie pri rozhodovaní o kariére dieťaťa má rodič. Študenti podľa predsedu Šóša gymnáziá uprednostňujú hlavne kvôli očakávaniam rodičov. Je však za tým aj vlastná pohodlnosť, pretože si nevedia v čase rozhodovania vybrať konkrétny smer.
„Prostredie s AI neznamená, že AI dokáže niečo či niekoho plnohodnotne nahradiť,“ tvrdí Šóš s dôvetkom, že algoritmus umelej inteligencie dokáže skvele spracovávať dáta, ktoré nevyžadujú ľudskosť a tvorivosť. Práca s číslami a upratovanie dát sú príklady oblastí, v ktorých algoritmus podľa neho zvíťazí.
Otázne však podľa Šóša bude, ako si s tým mladí ľudia poradia: či budú schopní myslieť v súvislostiach, či budú spoločenskí, či budú vedieť nielen povrchne komunikovať, ale aj s porozumením reagovať či dokonca spolupracovať, či budú rozhodní a sebavedomí. To považuje za vlastnosti, ktoré AI nikdy mať nebude, pretože vyžadujú vysokú mieru ľudskosti a uvedomelosti.
Nestotožňuje sa ani s „agresívnym“ nasadzovaním umelej inteligencie do školského prostredia. Zavádzanie AI pomocníkov má podľa neho svoj čas a miesto a vyžaduje si uvedomelého človeka bez rozdielu veku.
„Ak budeme vnímať algoritmus ako všeliek, tak sme prehrali. Ak si uvedomíme, že to je nástroj, tak máme veľkú šancu využiť jeho potenciál na rozvoj spoločnosti,“ dodáva Šóš.
Študenti cítia neistotu budúcnosti
Nástup umelej inteligencie podľa Adriána Koniara, podpredsedu pre vnútorné záležitosti zo Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ), určite v budúcnosti ovplyvní už samotný výber strednej školy.
„Nedostatok kvalifikovaných remeselníkov sme na Slovensku vnímali už pred príchodom AI a tento fakt naberá na význame,“ konštatoval pre Štandard Koniar. Podľa ŠRVŠ však nemožno očakávať rapídny pokles záujmu o gymnáziá a univerzitné štúdium, keďže vysoké školy si udržia svoju kľúčovú rolu vo vzdelávacom systéme.
„V budúcnosti je síce možné, že trh nebude vyžadovať taký masový počet absolventov ako doteraz, no to paradoxne umožní univerzitám prejsť od kvantitatívneho náboru k skutočnému kvalitatívnemu výberu študentov,“ upozornil Koniar.
Štandard zaujímalo, či samotní študenti vnímajú to, že zameranie, ktoré študujú, už možno v budúcnosti nebude potrebné, keďže ho AI už z veľkej časti dokáže nahradiť.
„Áno, študenti túto neistotu intenzívne vnímajú. Je však ťažké určiť, ktoré zameranie bude alebo nebude v budúcnosti potrebné,“ konštatuje podpredseda ŠRVŠ.
AI podľa neho pracovné miesta skôr transformuje, než ruší. Ako vraví, v IT profesiách síce ubúda ponúk, no nejde o zánik pozícií, ale o zmenu požiadaviek – základné kódovanie preberá AI a od programátorov sa očakávajú najmä návrh riešení a kontrola kódu.
„Treba však podotknúť, že AI je stále len omylný nástroj, ktorý si nevyhnutne vyžaduje ľudskú kontrolu,“ prízvukuje Koniar s tým, že bude veľmi zaujímavé sledovať vývoj počtu prihlášok na jednotlivé študijné odbory v aktuálnom prijímacom období.
„Uvedomelí študenti vnímajú, že namiesto memorovania tvrdých dát (čo AI zvláda lepšie) sa musia zamerať na rozvoj kritického myslenia, adaptabilitu a takzvané ‚soft skills‘, ktoré sú pre AI zatiaľ nedosiahnuteľné,“ ozrejmuje podpredseda študentskej rady.
Na situáciu však podľa neho reagujú aj samotné vysoké školy, a to otváraním nových odborov a postupnou integráciou AI priamo do vzdelávacieho procesu.
AI prácu mení, nie berie
„AI mení pracovný trh, ako ho dnes poznáme, ale nie dramaticky a skokom,“ tvrdí pre Štandard Daniela Marušková, marketingová riaditeľka (CMO) digitálnej agentúry ui42, ktorá sa zaoberá vývojom umelej inteligencie.
Vysvetľuje, že AI nebude brať prácu, skôr mení potrebu ľudí. S jej príchodom vznikajú podľa Maruškovej nové špecializované pozície a menej odborné a hlavne repetitívne môžu časom zanikať.
„Strach je teda podľa nás aktuálne prehnaný – masové prepúšťanie zajtra nehrozí, ale tichá redefinícia rolí už prebieha,“ špecifikuje marketingová riaditeľka.
Marušková poukazuje na to, že firmy dnes potichu prestávajú obsadzovať uvoľnené pozície a očakávajú, že menšie tímy s pomocou AI podajú rovnaký výkon.
Neodporúča ľuďom hneď meniť kariéru, ale spôsob práce, prinášať viac nekopírovateľného osobného prínosu pre firmu. Dôležité je podľa nej naučiť sa AI používať, posunúť sa z exekúcie k rozhodovaniu a chápať kontext.
Najviac ohrození sú podľa nej tí, ktorí robia len rutinné úlohy. „Budúcnosť patrí tým, ktorí vedia AI riadiť, naopak, prenášačov vzduchu bude vo firmách menej a menej,“ uzatvára Marušková.
Firmám chýbajú ľudia, nie práca
Štandard sa pozrel aj na to, ako tieto zmeny vnímajú slovenskí zamestnávatelia.
„Z nášho pohľadu dnes na Slovensku nevidíme plošné prepúšťanie z dôvodu AI,“ povedal redakcii Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).
Firmy podľa neho využívajú AI najmä na zvyšovanie produktivity a automatizáciu bežných činností. Aj napriek tomu, že sa niektoré pozície postupne menia a firmy nenahrádzajú tých, čo z práce odídu, nejde o masové rušenie pracovných miest.
Slovensko má podľa RÚZ dlhodobo problém s produktivitou práce, ktorá je približne o tretinu nižšia ako priemer EÚ. Ako Hošták konštatuje, bez rýchleho osvojovania nových technológií vrátane AI tento rozdiel nedokážeme dorovnávať.
„Náš najväčší problém je stále nedostatok ľudí,“ prízvukuje generálny sekretár z RÚZ. Slovensko podľa neho čelí výraznému demografickému poklesu a firmám chýba pracovná sila naprieč sektormi. Aktuálne zamestnávatelia evidujú historicky vysoký počet voľných pracovných miest, pričom nedostatok pracovníkov je zásadnou bariérou rastu.
Podľa RÚZ najviac chýbajú technické profesie a kvalifikovaní pracovníci v priemysle, pracovníci v stavebníctve, vodiči a logistika, zdravotnícky personál, ale aj jednoduchšie pozície – operátori výroby a pomocné práce.
Práve tieto kvalifikačne menej náročné pozície, ktoré domáci trh nedokáže pokryť, u nás obsadzujú väčšinou zahraniční pracovníci.
Na to, aby sa stal človek „nenahraditeľný“, je podľa Hoštáka potrebné zmeniť pri niektorých profesiách prístup k obsahu práce. Týka sa to najmä účtovníkov, právnikov, analytikov, administratívy a manažmentu. „Kľúčové je vedieť s AI pracovať – správne ju zadávať, kriticky vyhodnocovať výstupy a aplikovať ich v praxi. Z pohľadu konkurencieschopnosti je to kľúčové,“ mieni.
Generálny sekretár teda považuje obavy ľudí z toho, že by prišli z dôvodu AI o svoju prácu, za nemiestne. „Správna reakcia zamestnanca by mala byť adaptácia,“ vraví s dôvetkom, že by ľudia nemali unáhlene meniť kariéru.
Oveľa dôležitejšie je podľa neho dopĺňať si zručnosti – napríklad naučiť sa pracovať s AI nástrojmi vo vlastnej profesii, rozvíjať analytické myslenie, kreativitu a schopnosť rozhodovania, priebežne sa rekvalifikovať.
Najväčším rizikom pre slovenský trh práce tak podľa zamestnávateľov nie je samotná umelá inteligencia, ale nedostatok potrebných zručností. „Už dnes máme výrazný nesúlad medzi tým, čo firmy potrebujú, a tým, čo trh ponúka,“ konštatuje Hošták.
Roboty prácu zatiaľ neberú
Viacerí odborníci už poukázali na to, že relatívne „v bezpečí pred AI“ sú povolania stavebníckeho a remeselníckeho charakteru, v ktorých však chýbajú ľudia. Do takýchto firiem sa takisto postupne zavádzajú určité technológie, aby sa zvýšila produktivita. Plná automatizácia robotmi je však ešte ďaleko.
„Na základe analýzy Inštitútu sociálnej politiky o robotizácii na Slovensku majú roboty malé účinky na zamestnanosť,“ reagovalo pre Štandard Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Výsledky podľa nich poukazujú na zvýšenú produktivitu medzi robotizovanými firmami, čo vytvára nové pracovné príležitosti, no nevytláča ľudskú prácu.
„Zvýšenie produktivity vďaka AI by mohlo priniesť podobné účinky – zamestnanci sa vďaka AI budú môcť lepšie venovať novým úlohám a firmy budú mať záujem o pracovníkov, ktorých zručnosti vhodne dopĺňajú AI,“ dodal rezort.
