Lengvarský predkladá reformu, nemocnice nevedia, kam ich zaradia. Kraje protestujú, pribúdajú petície

Návrh reformy siete nemocníc na Slovensku nemá dostatočnú podporu. Takmer štyri mesiace sa proti nemu búria nemocnice aj kraje. Kľúčový zoznam, ktorá nemocnica ako pochodí, stále chýba. Bude sa naň čakať možno celý budúci rok.

Koncom mája predstavilo ministerstvo zdravotníctva plán Optimalizácie siete nemocníc (OSN). Rozdeľuje nemocnice do piatich skupín podľa stupňa zdravotnej starostlivosti, ktorý budú poskytovať.

Kameňom úrazu je rušenie akútnych nemocníc, ktoré majú urgentný príjem a kapacity na výkon operácií. S počtom výkonov stúpa aj zručnosť lekárov. Ministerstvo zdravotníctva chce preto výkony a potrebné vybavenie sústrediť do väčších nemocníc. Tie sa určia na základe geografickej a časovej dostupnosti pacienta.

Reforma nemocníc počíta s redukciou 11-tisíc akútnych lôžok. Akútne nemocnice, ktoré zo siete vypadnú, sa preorientujú na poskytovanie následnej doliečovacej starostlivosti.

Ešte v júni unikol z ministerstva zdravotníctva materiál o zamýšľanom novom usporiadaní nemocníc, ako by malo vyzerať po reforme. Vyvolal nevôľu najmä v tých nemocniciach, ktorých význam a rozsah poskytovaných služieb v nich by sa mal znížiť. Ministerstvo označilo materiál za pracovný.

Zoznam kategorizovaných nemocníc najskôr avizovalo ministerstvo zverejniť do budúcoročného februára, podľa Asociácie nemocníc Slovenska to bude koncom roka 2022. Teraz je ministerstvo zdržanlivejšie a hovorí, že to bude vzhľadom na predloženú reformu „neskôr“. Zreformovaná sieť nemocníc by mala byť na Slovensku realitou o dva a pol roka, konkrétne od 1. januára 2024. 

Šéf rezortu Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) predkladá reformu na stredajšie rokovanie vlády.

Bratislava rozhodla

Zatiaľ teda nevedno, ktoré nemocnice sa budú meniť na komunitné. V lete unikla pracovná verzia OSN, ktorá rátala s transformáciou 22 nemocníc. Hoci je dokument podľa štátnej tajomníčky Jany Ježíkovej neaktuálny, kraje nie sú spokojné.

Materiál, ktorý uvoľnila na pripomienkové konanie pracovná komisia ministerstva zdravotníctva pre optimalizáciu siete nemocníc, sa podľa nich robil od stola a nie je komplexný. Zriaďovatelia nemocníc i pacienti sú neistí.

„Návrh zákona zásadne mení proces tvorby a reguláciu siete nemocníc. Neobsahuje však popis konkrétnych podmienok a proces tvorby novej siete. Návrh zákona dáva rozsiahle právomoci MZ [ministerstvu zdravotníctva] SR bez jasných pravidiel, povinností a zodpovednosti. Týmto postupom získa MZ SR nástroj na postupnú likvidáciu ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ pripomienkuje trenčiansky kraj.

Nemáme na to cesty, namietajú kraje i lekári

Podľa zistení rezortu zdravotníctva dochádza už teraz približne polovica pacientov za niektorými zákrokmi do vzdialenejšej nemocnice, hoci rovnaké úkony vykonávajú v bližšej. Na strane pacientov je ochota cestovať, pripúšťajú samosprávy.

Má to však háčik. Akútne nemocnice na regionálnej úrovni majú byť dostupné v časovom limite do maximálne 45 minút. Ak by sa zrušili menšie nemocnice na periférii krajov, rozšíria sa aj spádové oblasti. Ľudia zrejme nestihnú pricestovať do trištvrte hodiny.

Napríklad v prešovskom a banskobystrickom kraji chýba cestná infraštruktúra, tvoria sa zápchy a dopravné spoje nie sú dostatočné. Starší ľudia, ktorí do nemocnice chodia spravidla častejšie, zas nemajú auto. Dojazd preto pacienti nestihnú ani do regionálnej nemocnice, nieto ešte do komplexnej nemocnice.

Podľa Žilinského samosprávneho kraja by ani nemocnice na štvrtej – koncovej úrovni – neboli dostupné do hodiny a pol. Všetky tri navrhované koncové nemocnice (v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach) sa nachádzajú na juhu Slovenska.

Obyvatelia na severe Slovenska potrebujú podľa samosprávy dostupnú koncovú nemocnicu, pretože ich od juhu delia pohoria. Žilinský kraj preto žiada, aby boli na koncovej úrovni štyri nemocnice, z toho dve na strednom Slovensku. Konkrétne navrhujú Univerzitnú nemocnicu Martin a Fakultnú nemocnicu v Banskej Bystrici.

Chýbajú personálne kapacity

Dojazdy do zdravotníckych zariadení nie sú jedinou prekážkou. Niektoré akútne nemocnice majú širokú spádovú oblasť. Ak by zanikli, nemocnice na regionálnej úrovni by nedokázali prijať všetkých pacientov.

Komplikácie môžu nastať aj pri výkonoch, ktoré majú jednotlivé typy nemocníc vykonávať. Príklad: komunitná úroveň by mala mať komplexnú ambulantnú špecializovanú starostlivosť, rehabilitačné a doliečovacie lôžka. Nebudú tam lekári, ako neurológovia či chirurgovia. Vynárajú sa otázky, kto bude pracovať na urgente, ak tam nebude k dispozícii potrebný personál.

Naopak, niektoré nemocnice majú viac personálu v chirurgických odboroch. Ak by sa zmenili na komunitné, nebude sa mať kto postarať o pacientov na doliečovacích lôžkach. Hrozí, že niektorí lekári uprednostnia súkromný ambulantný sektor alebo opustia zdravotníctvo a zamestnajú sa v inej sfére.

Skladba personálu sa na určitom mieste buduje roky a čas do budúcna bude tlačiť. Plán obnovy, odkiaľ má prísť na optimalizáciu približne miliarda eur, sa musí skončiť do roku 2026. 

Chýbajú špecialisti, rušenie nemocníc je priskoré

Trenčiansky samosprávny kraj namieta, že rušenie nemocníc môže nastať, až keď budeme mať fungujúcu sieť poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

Počet špecialistov je u nás pod priemerom Európskej únie. Dôsledkom sú dlhé čakacie lehoty na vyšetrenie. Situácia je kritická najmä v takých špecializačných odboroch, ako je neurológia, pediatrická neurológia, endokrinológia, klinická imunológia či alergológia.

Likvidáciou lôžkových oddelení a nemocníc sa podľa trenčianskej samosprávy zhorší aj vzdelávanie lekárov. To bude mať za následok ďalšie zatváranie ambulancií.

„Náš problém je v tom, že na lôžkach končia aj pacienti, ktorí by sa na ne vôbec nemuseli dostať, keby dostali včasnú diagnostiku a liečbu. Lenže v nemocniciach končia preto, lebo ich ambulantná sieť nezachytí včas alebo ich nezachytí vôbec,“ hovorí podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.

Prestavbe nemocníc musí podľa Luntera predchádzať prestavba systému lekárov prvého kontaktu a celej ambulantnej starostlivosti. Chce o tom diskutovať so zvyšnými krajmi a požiadať ich o spoločné stanovisko smerované ministerstvu zdravotníctva.

Ľudia sa búria, chcú akútne nemocnice v okresoch

Zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti dostal v medzirezortnom pripomienkovom konaní 1 197 pripomienok, z toho 741 zásadných. Ľudia dávajú najavo svoju nespokojnosť aj petíciami.

Trend podpisovania hárkov za zachovanie akútnych nemocníc sa naplno rozbehol v septembri. Občania argumentujú zlou dopravnou infraštruktúrou, regionálnou dostupnosťou, veľkosťou spádových území, silnou demografiou či vyrovnaným hospodárením nemocníc. Tie navyše bývajú v málo rozvinutých okresoch jedným z najväčších zamestnávateľov.

Petície za ponechanie nemocníc v Dolnom Kubíne, Zvolene, Vranove nad Topľou či Trebišove podpísali už tisíce ľudí.

Podľa ministra Lengvarského bude na diskusiu o akútnych lôžkach v nemocniciach v súvislosti s plánovanou optimalizáciou siete nemocníc ešte dostatok času.

„Petície budem určite stíhať preberať a každou z nemocníc sa budeme aj zaoberať. Niekoľkokrát som povedal, nemocnice nezanikajú, nemocnice sa transformujú. Aký rozsah zdravotnej starostlivosti budú poskytovať, to dnes nevieme povedať. Bude sa pripravovať systém, ktorý to bude hodnotiť,“ povedal Lengvarský.