Nebol to blesk z čistého neba. Atentát na premiéra Fica očami prezidenta Klausa

Mnoho bolo už o tomto zločine a tragédii povedané, ale mnohé treba ešte dopovedať. A najmä treba mnohé z toho, čo povedané bolo, opraviť. A povedať inak.

Hneď druhý deň po hroznom čine v Handlovej som polemizoval s výrokmi v českých médiách, že bol Robert Fico (oni samozrejme drzo hovoria a píšu bez krstného mena) „postrelený“. Nie, nebol postrelený. Bol na neho spáchaný atentát. Postreliť možno niekoho z nepozornosti niekde na love. V tomto prípade to bol čistý, politický, ideovo motivovaný atentát.

Bol to čin jednotlivca a necítim dôvod špekulovať o nejakom širšom pláne. Aj keby to bolo niekoľko jednotlivcov, nič by sa tým nemenilo. V jednej televíznej stanici som povedal, že – hoci to bol na území pôvodného Česko-Slovenska úplne mimoriadny čin, ktorý nebol od atentátu na Rašína našťastie až doteraz nikdy zopakovaný, – nebol to blesk z čistého neba. To nebo je už hodne zamračené. Na Slovensku asi viac než u nás v Českej republike, ale to už je rozdiel len v kvantite, nie v kvalite.

V obidvoch našich krajinách bola vytvorená atmosféra nepriateľstva, nevraživosti, neznášanlivosti. Názorový protivník bol premenený na nepriateľa, prestal byť vítaným účastníkom diskusie. Prestal byť partnerom v dialógu, ku ktorému sa treba správať s plným rešpektom. Stal sa nepriateľom, ktorý musí byť eliminovaný, zadupaný do zeme, považovaný za človeka druhej kategórie.

Nepoznám každodennú politickú diskusiu na Slovensku, ale viem, že je veľmi ostrá a nepriateľská. Opakovane mi to osobne hovoril aj Robert Fico, keď popisoval svoje vážne obavy o svoj život pred niekoľkým rokmi. Nebudem uvádzať náhodné výroky slovenských politikov, aktivistov a novinárov, nebol by som schopný posúdiť ich váhu a význam. Až k nám však zaznievali veľmi útočné slová predsedu strany Progresívne Slovensko.

Trápi ma i príspevok českej politiky, respektíve niektorých českých politikov k ostrakizácii Roberta Fica. Opäť sa zle vyberá. Rozhodnutie premiéra Fialu – zhodou okolností v čase, keď som bol v Bratislave na návšteve u premiéra Fica, – prerušiť stretávanie českej vlády s vládou slovenskou, bolo významným príspevkom k zvyšovaniu napätia a mohlo na Slovensku aj niekoho ovplyvniť. Páchateľ atentátu je zachytený na videozáznamoch z protificovkej demonštrácie, kde kričí „zradcovia, kolaboranti“ a opakovane „dosť bolo Fica“. Kolega Ladislav Jakl napísal v svojej glose k tejto téme slová, „už vieme, ako to myslel“. Dodávam, že už vieme, čo môže znamenať slovo „dosť“.

K obrovskému nepriateľstvu a nepokoju prispieva i vojna na Ukrajine. Zrejme i to hralo svoju rolu v myslení atentátnika. Robert Fico zaujal pragmatický a racionálny postoj, ktorý je založený na tom, že vojnu treba čo najrýchlejšie zastaviť a začať mierové rokovania. To je jediná možnosť, ktorú však progresívci celého sveta, Európy, Českej republiky i Slovenska rezolútne odmietajú. Ja sa však k tejto myšlienke hlásim a som v tom s Robertom Ficom v plnom súlade.

Začal som úvahou, že tento ideový politický atentát nebol bleskom z čistého neba. Je produktom súdobého štýlu politiky, z ktorej sa celkom vytratil pozitívny obsah, politiky, ktorá sa stala iba bojom o politické funkcie a v ktorej sa kľúčovým nástrojom politického diskurzu stalo očierňovanie a démonizácia politikov z opačného tábora.

Politika a politické strany sú vyprázdnené, zostala z nich iba škrupina. Tá sa nahrádza nenávistnou rétorikou  a – ako sme videli v stredu – i použitím revolveru. Jediným návratom k normálnosti bude návrat k normálnej ideovej politike a ku korektnému politickému diskurzu.

Veľmi si prajem, aby sa toho mohol Robert Fico v budúcnosti aktívne zúčastňovať.