Mnoho bolo už o tomto zločine a tragédii povedané, ale mnohé treba ešte dopovedať. A najmä treba mnohé z toho, čo povedané bolo, opraviť. A povedať inak.
Hneď druhý deň po hroznom čine v Handlovej som polemizoval s výrokmi v českých médiách, že bol Robert Fico (oni samozrejme drzo hovoria a píšu bez krstného mena) „postrelený“. Nie, nebol postrelený. Bol na neho spáchaný atentát. Postreliť možno niekoho z nepozornosti niekde na love. V tomto prípade to bol čistý, politický, ideovo motivovaný atentát.
Bol to čin jednotlivca a necítim dôvod špekulovať o nejakom širšom pláne. Aj keby to bolo niekoľko jednotlivcov, nič by sa tým nemenilo. V jednej televíznej stanici som povedal, že – hoci to bol na území pôvodného Česko-Slovenska úplne mimoriadny čin, ktorý nebol od atentátu na Rašína našťastie až doteraz nikdy zopakovaný, - nebol to blesk z čistého neba. To nebo je už hodne zamračené. Na Slovensku asi viac než u nás v Českej republike, ale to už je rozdiel len v kvantite, nie v kvalite.
V obidvoch našich krajinách bola vytvorená atmosféra nepriateľstva, nevraživosti, neznášanlivosti. Názorový protivník bol premenený na nepriateľa, prestal byť vítaným účastníkom diskusie. Prestal byť partnerom v dialógu, ku ktorému sa treba správať s plným rešpektom. Stal sa nepriateľom, ktorý musí byť eliminovaný, zadupaný do zeme, považovaný za človeka druhej kategórie.
