Prísľuby investícií vyhnali akcie výrobcov čipov na maximálne historické hodnoty, ako ukázal vývoj akcií spoločností Intel alebo Nvidia. Rekordy by sa dali pochopiť, keby však neexistoval konflikt s Iránom.

Tieň geopolitického napätia a neústupná inflácia

Hormuzský prieliv naďalej zostáva uzavretý. Posledné dáta nie sú vôbec optimistické. Od 29. apríla sa aj tak silne obmedzená prevádzka zastavila a lodí prechádza veľmi málo. Oficiálne údaje dokonca ukazujú, že od prvého mája úžinou nepreplávala žiadna loď.

Irán a USA tak vzájomne zvyšujú tlak. Dobrou správou pre trhy je to, že Irán akceptoval úlohu, ktorá umožnila odblokovanie rokovaní. Irán totiž teraz predkladá návrhy na možné vyriešenie konfliktu. To bolo presne to, čo Trump vyžadoval pre svoje PR. Vďaka tomu môže posilňovať svoj mediálny obraz víťazstva poukazovaním na to, že sú to Iránci, kto sa chce dohodnúť.

Na druhej strane tento krok neznamená, že dohoda je blízko alebo že aktéri nechcú diskutovať o jednotlivých bodoch. Znamená to, že situácia má možnosť sa vyvinúť. Povedať, či sa uberá dobrým alebo zlým smerom, si však nikto netrúfa. V každom prípade, každý deň konfliktu navyše znamená jediné: inflácia ďalej porastie. To potvrdili aj dáta z konca týždňa, keď sme sa dozvedeli hodnoty americkej jadrovej inflácie PCE za mesiac marec.

Inflácia PCE je ukazovateľ rastu spotrebiteľských cien v USA podľa indexu Personal Consumption Expenditures Price Index, teda cenového indexu výdavkov na osobnú spotrebu. Jadrová inflácia vylučuje dve najviac volatilné zložky, ako sú energie a potraviny, ktoré teraz raketovo rastú. V marci dosiahla jadrová inflácia PCE 3,2 percenta.

Je to práve tento ukazovateľ, na ktorý sa sústreďuje americký Fed. Ak je táto inflácia vyššia ako dve percentá, mal by Fed uplatňovať reštriktívnu menovú politiku. Rast cien sa tak jasne prepisuje do ďalších výrobkov a služieb. Situácia preto zostáva vážna.

A keď vieme, že počas celého mesiaca apríl bola cena benzínu všade na svete vysoká, možno si ľahko domyslieť, že jadrová inflácia PCE za mesiac apríl bude taktiež vysoká. Rast cien predstavuje veľký politický problém aj pre Donalda Trumpa, pretože veľkú časť jeho tvrdého voličského jadra tvoria bežní Američania, ktorí ho zvolili práve preto, aby zastavili zdražovanie bežného života. Trump však svojím zásahom v Iráne dosiahol presný opak.

Centrálne banky v zovretí

Okrem Fedu a japonskej centrálnej banky v závere týždňa zasadla aj Európska centrálna banka (ECB). Tá rovnako ako ostatné centrálne banky volila stabilitu sadzieb, ktorá bola na rozdiel od dvoch predchádzajúcich zasadnutí sprevádzaná jednomyseľným hlasovaním. To však neznamená, že sa Európania inflačnému problému vyhnú.

Christine Lagardová totiž na tlačovej konferencii jasne spomenula, že diskusia centrálnych bankárov mala na programe aj možné zvýšenie sadzieb. Podľa jej vlastných slov sa členovia rady budú môcť za šesť týždňov rozhodnúť na základe viacerých informácií.

Inak povedané, na budúcom zasadnutí bude jasné, či USA znovu budú bombardovať Irán alebo nie. A ak sa ceny ropy udržia na existujúcich úrovniach, nezostane ECB nič iné, ako zvýšiť úrokové sadzby.

Je to súboj s časom. Pre európsku ekonomiku by utiahnutie menovej politiky znamenalo silný otras, pretože európske hospodárstvo nerastie. Rovnako by sa všeobecne zhoršila situácia na európskom dlhopisovom trhu. Na popredné stránky ekonomických časopisov by sa znovu dostávali titulky o francúzskom štátnom dlhu. A ku všetkým týmto rizikám dochádza v čase, keď americké trhy zažívajú svoje historické rekordy.

Apple ako zrkadlo trhového paradoxu

Minulý štvrtok po uzavretí trhov predstavila svoje čísla piata firma zo skupiny Magnificent Seven, spoločnosť Apple. Akcie technologického giganta aj napriek týmto makroekonomickým rizikám a inflačným tlakom vystrelili o 4,8 percenta nahor a stali sa piatkovým ťahúňom indexu Dow Jones.

Rozchod medzi realitou a virtuálnym trhom tak bol podložený ďalším jasným dôkazom. Apple totiž investorom naservíroval presne to, čo chceli vidieť, teda gigantický program spätného odkúpenia akcií v hodnote 100 miliárd dolárov a zvýšenie dividendy.

Ako sme už spomenuli, Apple do ligy masívneho budovania datacentier nezapadá. Na fyzickú infraštruktúru vynaložila táto spoločnosť v druhom kvartáli „len“ 4,3 miliardy dolárov. Peniaze však mohutne investuje inde. Prevádzkové výdavky na výskum a vývoj vyleteli na historický rekord 11,4 miliardy dolárov, pretože Apple potichu buduje svoju hybridnú AI stratégiu a nakupuje dôležité partnerstvá.

Zároveň však výsledky odhalili, že ani Apple nedokáže úplne uniknúť inflačnej realite a dôsledkom obrích kapitálových výdavkov konkurencie.

Masívny dopyt hyperscalerov [veľké technologické firmy, ktoré prevádzkujú obrovské cloudové infraštruktúry schopné škálovať výpočtový výkon, pozn. red.] po pamäťových čipoch pre nové AI datacentrá totiž vyháňa ceny týchto komponentov do závratných výšin.

Hrubá marža Applu pri produktoch síce s hodnotou 38,7 percenta mierne prekonala odhady, ale medzikvartálne sa prepadla o 200 bázických bodov. Sám odchádzajúci výkonný šéf Tim Cook pri rozhovore s investormi priznal, že tento nákladový tlak v oblasti pamäťových čipov bude v ďalších mesiacoch ďalej drviť biznis firmy.

Apple však pridal trhom uistenie, že jeho obchodný model funguje stále dobre. Zostáva tak spoľahlivým strojom na hotovosť. Tim Cook preto môže pokojne opustiť svoje miesto výkonného riaditeľa presne podľa príslovia, že v najlepšom sa má prestať.