Čínsky prezident Si Ťin-pching 18. mája povedal svojmu náprotivku Donaldovi Trumpovi, že Putin môže ešte „ľutovať“ svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Deň nato zverejnil ruský portál Kontinent Sibir rozhovor s poslancom Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu.
„Je úplne očividné, že ekonomika nevydrží dlhodobé pokračovanie SVO (ruská skratka pre propagandistický termín ‚špeciálna vojenská operácia‘, poznámka redakcie). Oficiálne ide 40 percent federálneho rozpočtu na obranu a bezpečnosť,“ vyhlásil pre ruský portál Renat Sulejmanov z Komunistickej strany Ruskej federácie.
Pomaly, ale isto
Sulejmanov tiež povedal, že čo najskoršie ukončenie rusko-ukrajinskej vojny je „jednoducho nevyhnutné“ a vyjadril nádej, že sa pre Rusko skončí víťazstvom a nie „medzivýsledkom“.
V auguste 2022 Sulejmanov hovoril, že jediným prijateľným spôsobom ukončenia invázie je kapitulácia Kyjeva, a čiastočnú mobilizáciu v Rusku hodnotil v septembri toho istého roku slovami „nemáme inú alternatívu“, keďže podľa neho Rusko buď zvíťazí, alebo kapituluje a rozpadne sa.
Zmena jeho tónu môže súvisieť so snahou Kremľa pripraviť obyvateľov Ruska na koniec protiukrajinského ťaženia, ktoré Rusku zatiaľ neprinieslo značné úspechy a, naopak, stálo krajinu obrovské množstvo ľudských aj materiálnych obetí.
Ruské investigatívne stredisko v emigrácii Dossier Center (Centrum „Dosie“) začiatkom mája zverejnilo uniknutú prezentáciu Sergeja Kirijenka, prvého zástupcu šéfa prezidentskej kancelárie. Materiál s názvom „Po víťazstve“ navrhuje, ako vysvetliť ukončenie vojny ruským občanom.
Podľa investigatívneho strediska bol dokument predložený koncom zimy. Prezentácia vysvetľuje, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa všetkého nebude zvrhnutý a „akt kapitulácie“ takisto nie je možný.
Podľa materiálu bude kľúčové vysvetliť ľuďom, že ruská armáda si nikdy nekládla za cieľ „dobyť Kyjev“, čo je v rozpore s obsahom ruských štátnych médií spred začiatku invázie a krátko po jej vypuknutí. „Gaučových ultravlastencov“, teda podporovateľov ťaženia v ruskom zázemí, bude treba podľa prezentácie presvedčiť, že „mier je víťazstvo“.
Časť veteránov rusko-ukrajinskej vojny odporúča pôvodca prezentácie poslať bojovať do radov Afrického zboru a ďalších síl v zahraničí, aby sa znížil počet problémov s ich návratom domov. Medzi hlavnými dôvodmi konca vojny, ktoré budú servírované ruským občanom, sa uvádzajú „pokračovanie je príliš drahé“, „hospodárstvo je unavené“, „zdroje sa míňajú“ či „treba zachrániť životy“.
Ukrajinci neprehrajú
V tejto súvislosti ešte výraznejšie ako Sulejmanov prekvapil ruský oligarcha Konstantin Malofejev, človek blízky Kremľu a zakladateľ televízie Cargrad (Carihrad, teda Konštantínopol), na ktorej šíri štátnu propagandu s pravoslávnym podtónom.
„Prehrať s Ukrajinou nie je hanba. Veď Ukrajinci sú v podstate Rusi, takí istí ako my. A Rusi nikdy neprehrávajú. A nikdy sa nevzdávajú,“ vyhlásil Malofejev. Odvolával sa pritom na kremeľský naratív, ktorý s obľubou používa aj ruský prezident Vladimir Putin.
Pripomeňme, že Putin napísal článok O historickej jednote Rusov a Ukrajincov, ktorý vyšiel 12. júla 2021, zhruba pol roka pred začatím ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022.
Nad Kremľom čierňava
Vychádzajúc zo štátneho rozpočtu na rok 2026 prijatého ruskou Štátnou dumou, budú vojenské výdavky tento rok predstavovať 12,93 bilióna rubľov (155 miliárd eur) a spolu s výdavkami na bezpečnosť 16,84 bilióna rubľov (201 miliárd eur). To je 1,5-krát viac ako celkové sociálne výdavky, ktoré predstavujú 10,8 bilióna rubľov (129 miliárd eur).
Červená kontrolka však svieti aj pri jednotlivých územnosprávnych jednotkách Ruskej federácie. V marci sme v Štandarde priblížili hospodársku situáciu na príklade Saratovskej oblasti. Ekonomika tohto subjektu federácie je podľa vedenia v Saratove katastrofálna a deficit rozpočtu v roku 2025 päťnásobne presiahol očakávania.
Podobne ako zvyšok Ruska aj táto oblasť pre pôrodnosť nižšiu ako v 90. rokoch 20. storočia vymiera, s čím súvisí aj nárast počtu migrantov v regióne na viac ako 60-tisíc a zločinnosť, za ktorou stoja prevažne ľudia bez pravidelného príjmu, migranti a osoby pod vplyvom návykových látok. Podobný problém sa však týka celej krajiny.
Ticho pred búrkou
Portál Economist 17. mája zverejnil rozbor vývoja na fronte na Ukrajine. Zatiaľ čo ruské straty naďalej prudko rastú, postup okupačnej armády sa podľa analytikov spomaľuje.
Odhady hovoria o 280-tisíc až 518-tisíc zabitých ruských vojakoch a až o 1,5 milióne celkových obetí vrátane ranených, čo predstavuje približne tri percentá ruských mužov v mobilizačnom veku spred začiatku vojny.
Analytici upozorňujú, že Rusko môže teraz po nevydarenej jarnej ofenzíve pripravovať silnú letnú ofenzívu. Zároveň však pripúšťajú, že konflikt sa môže blížiť k dôležitému zlomu. „Tento rok utrpelo Rusko malé, ale trvalé územné straty po prvýkrát od októbra 2023,“ hodnotí portál Economist.
Analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) tiež pripomínajú, že Rusko už citeľne pociťuje neprestávajúce ukrajinské útoky na ropnú infraštruktúru v ruskom zázemí. Podobne ako odborníci z portálu Economist pritom ISW potvrdzuje, že Rusko na Ukrajine tento rok územne stráca.
Dohoda na spadnutie?
Britský novinár Ben Aris je presvedčený, že Putin potrebuje mierovú dohodu uzavrieť v najbližších mesiacoch, keďže postavenie republikánov a Trumpa v USA slabne a v najbližších voľbách do Snemovne reprezentantov 3. novembra 2026 môžu republikáni podľa Arisa utrpieť zdrvujúcu porážku.
„Pre Putina to znamená, že má čoraz menšie časové okno na uzavretie dohody s Trumpom. A treba si priznať, že s Trumpom môže uzavrieť veľmi výhodnú dohodu, keďže Trump chce robiť biznis. Konkrétne to znamená dohodu, ktorá by zahŕňala zrušenie sankcií voči Rusku,“ píše Aris s tým, že „problémom však zostáva presvedčiť Zelenského“, aby takúto mierovú dohodu prijal.
Portál Financial Times v polovici mája informoval, že ruská generalita presvedčila Putina o tom, že do jesene sa pod kontrolu Kremľa dostane celý Donbas. Jeho obsadením by Moskva získala silné karty za rokovací stôl a mohla by od Kyjeva požadovať územné ústupky v Chersonskej a Záporožskej oblasti.
Moskva dlhodobo podmieňuje začiatok mierových rokovaní stiahnutím ukrajinských síl z posledného zvyšku neokupovanej časti Donbasu, ktorý sa dnes nachádza v Doneckej oblasti. Ide o mestá ako Kramatorsk a Sloviansk, ktorých okolie Ukrajinci opevňovali už od roku 2014.
Kritici možného odstúpenia Donbasu z ukrajinskej strany hovoria – rovnako ako ruská strana – o najsilnejšie opevnenej časti frontu. Jej vydaním by Ukrajinci Rusom uľahčili postup na západ v prípade, že by sa o niekoľko mesiacov či rokov Moskva rozhodla ťaženie obnoviť.