Vláda schválila balík 49 opatrení, ktoré by mali pomôcť stabilizovať podnikateľské prostredie. Z nich je 11 opatrení legislatívnej povahy v podobe návrhu zákona, 32 opatrení sa bude realizovať do konca roka v podobe legislatívnych alebo nelegislatívnych návrhov a šesť opatrení je aktuálne už v legislatívnom procese.
Vláda zároveň požiadala Národnú radu SR o prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
„Hlavné ciele opatrení sú zníženie energetických a administratívnych nákladov podnikov, zvýšenie investičnej aktivity a podpory inovácií, zlepšenie podmienok pre podnikanie a zníženie byrokratickej záťaže, zvýšenie dostupnosti pracovnej sily, posilnenie regionálneho rozvoja a efektívnejšie využívanie verejných a európskych zdrojov,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR v predkladacej správe k zákonu.
Veľká časť opatrení sa bude pripravovať súčasne s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2027, čo si už vyslúžilo kritiku nielen opozície, ale aj podnikateľov či odborárov.
Zásadné zmeny, ako napríklad zrušenie transakčnej dane alebo v systéme dane z pridanej hodnoty, návrh neobsahuje.
V oblasti energetiky ministerstvo navrhuje napríklad analyzovať vhodnosť nastavenia taríf za prevádzkovanie systému a za systémové služby (TPS a TSS), zvýšenie prostriedkov z Modernizačného fondu na modernizáciu prenosovej a distribučnej sústavy či preskúmanie možnosti využitia silovej elektriny zo zdrojov vo vlastníctve štátu pre priemysel.
K tomuto balíku patrí aj zvýšenie schémy na kompenzáciu nepriamych nákladov oxidu uhličitého z Environmentálneho fondu.
Úlohy pre ministerstvá
Podporiť investície by podľa materiálu malo napríklad aj zriadenie Slovenského fondu regionálneho rozvoja, zriadenie Inovačného fondu pre slovenské regióny či zavedenie grantovej podpory pre vysoko inovatívne projekty.
Ministerstvo financií by malo do konca septembra preskúmať možnosti zatraktívnenia daňovo-odpisovej politiky Slovenska a možnosti zvýšenia a flexibility superodpočtu na výskum a vývoj.
Ministerstvo školstva má podľa predloženého materiálu preskúmať možnosti administratívnych opatrení na zefektívnenie a urýchlenie procesu uznávania dokladov o vzdelaní. V oblasti trhu práce by sa mali prehodnotiť aj jazykové požiadavky pri uznávaní zahraničných kvalifikácií cudzincov.
Ďalšími bodmi navrhovaných opatrení sú napríklad revízia zastaraných technických noriem STN, systémová revízia a deregulácia BOZP (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), ale aj zjednodušenie administratívnej evidencie pri nakladaní s malým množstvom odpadu či zníženie administratívnej záťaže pri bežných, respektíve nízkorizikových projektoch v oblasti zariadení na úpravu a spracovanie ostatných odpadov.
Podnikateľom by malo pomôcť aj navrhované zníženie sankcie za neplnenie povinností voči Štatistickému úradu SR.
Fico kritiku odmieta
Premiér Robert Fico (Smer) po rokovaní vlády vyhlásil, že balík pomoci prerokuje Národná rada až na septembrovej schôdzi, pričom nevylúčil ani prípadné zmeny. Potvrdil, že niektoré opatrenia budú mať účinnosť od júla, prípadne od augusta.
„Odmietam tvrdenia, že vláda rezignovala na podporu ekonomiky alebo podnikateľov zavádzala,“ povedal Fico. Podľa neho kabinet od začiatku deklaroval, že prvý balík bude obsahovať len opatrenia bez dopadu na štátny rozpočet. „Nikoho sme neoklamali. Urobili sme to, čo bolo dohodnuté. Predložili sme prvý súbor opatrení, ktoré nemajú vplyv na štátny rozpočet,“ objasnil premiér.
Predseda vlády zároveň pripomenul, že viaceré návrhy vychádzajú priamo z požiadaviek zamestnávateľov. Opatrenia s finančným dopadom podľa neho bude možné riešiť až pri príprave rozpočtu na rok 2027. „Máme schválený rozpočet. Akékoľvek prorastové opatrenia s dopadom na verejné financie môžu byť prijaté len v súvislosti s novým štátnym rozpočtom,“ zdôraznil.
Premiér tiež argumentoval aj zložitou situáciou v Európe. Fico upozornil, že slovenská ekonomika patrí medzi najotvorenejšie na svete a problémy nemeckého hospodárstva. „Akonáhle sa objavujú negatívne tendencie v nemeckej ekonomike, automaticky sa to prejavuje aj na Slovensku,“ vysvetli.
Podľa Fica Slovensko nemá priestor na také opatrenia, ktoré by dokázali prekonať problémy európskej ekonomiky, nízku konkurencieschopnosť EÚ či stav nemeckého hospodárstva. „Nemáme šancu prijať vnútroštátne opatrenia, ktoré by toto prebili,“ povedal.
Životná úroveň ľudí
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) povedala, že rezort pri príprave balíka vyhodnotil stovky návrhov od zamestnávateľských zväzov, odborárov, akademikov aj vedcov.
Opatrenia rezort rozdelil do piatich oblastí: energetika, dane a odvody, investície, trh práce a podnikateľské prostredie. Ministerka zdôraznila, že vláda od začiatku odmietala návrhy, ktoré by zhoršili životnú úroveň ľudí alebo mali dosah na rozpočet bez samostatného prerokovania.
Viaceré požiadavky podnikateľov podľa nej zároveň neboli v súlade s pravidlami EÚ. Vláda je podľa Sakovej pripravená pokračovať v rokovaniach o ďalších opatreniach na podporu ekonomiky.
Spor o to, čo je skutočne prorastové
Klub 500, ktorý združuje významné priemyselné podniky, síce ocenil snahu vlády znižovať administratívnu záťaž a byrokraciu, no upozornil, že Slovensko čelí podstatne vážnejším problémom. Spor sa však netýka potreby opatrení, ale ich rozsahu a účinnosti.
„Slovenský priemysel dnes neohrozuje nedostatok analýz, ale nedostatok rozhodnutí,“ reagoval výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Podľa neho firmy zápasia s vysokými cenami energií, rastúcimi nákladmi práce, vysokým daňovo-odvodovým zaťažením a rastúcou konkurenciou krajín, ktoré svoj priemysel aktívne podporujú.
Klub 500 upozorňuje, že zatiaľ čo okolité štáty prijímajú podporné schémy v hodnote stoviek miliónov eur, Slovensko stále diskutuje o opatreniach, ktoré by mohli začať platiť až v budúcich rokoch. Predložený materiál preto podľa združenia nemožno označovať za stabilizačný program ekonomiky.
„Ide predovšetkým o súbor administratívnych a procesných opatrení, ktoré môžu pomôcť podnikateľskému prostrediu, ale samy osebe nedokážu zastaviť pokles konkurencieschopnosti slovenského priemyslu,“ tvrdí Gregor.
Podnikatelia zároveň požadujú druhý balík opatrení, ktorý by riešil ceny energií, podporu investícií, výskum a vývoj či kompenzácie nepriamych nákladov spojených s emisnými povolenkami CO₂. Bez takýchto krokov podľa nich hrozí pokračovanie odlivu investícií a strata pracovných miest.
Opozícia: Vláda rezignovala na pomoc ekonomike
Ešte ostrejšie hodnotenie ponúka opozícia. Poslanec SaS Marián Viskupič tvrdí, že potreba prijímať prorastové opatrenia je dôkazom neúspechu hospodárskej politiky súčasnej koalície.
„Koalícia potrebou prorastového balíka priznala, že jej hospodárska politika absolútne zlyhala,“ povedal pre denník Štandard. Podľa neho väčšina navrhovaných opatrení nebude mať okamžitý účinok a časť z nich sa odkladá až na obdobie po prijatí budúcoročného rozpočtu.
Viskupič označil vládny návrh skôr za protibyrokratický balíček než za skutočný program na podporu rastu. Tvrdí, že ani v prípade okamžitej účinnosti by navrhované zmeny nedokázali riešiť hlbšie problémy slovenskej ekonomiky.
Za jednu z oblastí, kde vláda podľa neho zlyháva, považuje energetiku. Kritizuje, že po niekoľkých rokoch energetickej krízy kabinet stále len analyzuje možné formy pomoci namiesto ich zavedenia do praxe.
Opozícia zároveň spochybňuje koordináciu medzi jednotlivými ministerstvami. Viskupič hovorí o nejednotnom postupe rezortov hospodárstva, financií a ostatných ministerstviev a kritizuje zdĺhavú prípravu dokumentu, ktorý má len niekoľko strán.
Fico: Zamestnávatelia chcú zásahy do práv zamestnancov
Premiér na kritiku podnikateľských združení reagoval nezvyčajne ostro. Tvrdí, že časť požiadaviek zamestnávateľov bola pre sociálno-demokratickú vládu neprijateľná.
Ako príklad uviedol návrhy na skrátenie obednej prestávky z 30 na 15 minút, obmedzenie niektorých sociálnych benefitov či predĺženie skúšobnej doby na šesť mesiacov.
„Narazili na seba dva svety. A to svet podnikateľský a svet sociálnej demokracie,“ povedal Fico. Podľa neho vláda nemôže podporovať opatrenia, ktoré by znižovali pracovnoprávnu ochranu zamestnancov.
Premiér zároveň odmietol tvrdenia, že vláda podnikateľom nepomáha. Pripomenul plánovanú podporu z Environmentálneho fondu vo výške približne 60 až 70 miliónov eur v roku 2027 a rokovania o obnovení výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom.
Čo bude nasledovať
Schválený materiál predstavuje len prvú fázu plánovaných krokov. Návrh zákona o stabilizačných opatreniach podnikateľského prostredia sa do parlamentu dostane až spolu s návrhom štátneho rozpočtu, ktorý chce vláda predložiť na jeseň. Dovtedy majú jednotlivé ministerstvá analyzovať opatrenia s finančnými dopadmi a pripraviť návrhy, ktoré by mohli byť súčasťou druhého balíka.
Otázkou zostáva, či sa vláde podarí nájsť rovnováhu medzi konsolidáciou verejných financií a požiadavkami podnikateľského sektora. Slovenská ekonomika sa totiž nachádza pod tlakom viacerých faktorov naraz. A to slabého rastu v Nemecku, vysokej energetickej náročnosti priemyslu, rastúcich nákladov práce aj pokračujúcej potreby ozdravenia verejných financií.
Zatiaľ čo kabinet hovorí o realistickom prvom kroku v rámci rozpočtových možností štátu, podnikatelia aj opozícia očakávajú konkrétnejšie rozhodnutia. Práve druhý balík opatrení a jesenné rokovania o rozpočte ukážu, či vláda dokáže premeniť deklarovanú podporu ekonomiky na kroky s merateľným dopadom na investície, zamestnanosť a konkurencieschopnosť krajiny.
(tasr, lud, mmi)