Čo je dlhová brzda
Ide o ústavný zákon, ktorý má zabrániť nadmernému zadlžovaniu. Funguje podobne ako limit na kreditnej karte. Ak dlh prekročí určité hranice, automaticky sa spúšťajú sankcie. Vláda musí viac šetriť, obmedziť výdavky alebo predložiť vyrovnaný rozpočet.
Slovensko je už niekoľko rokov nad najvyšším sankčným pásmom dlhovej brzdy a podľa pravidiel by štát už dávno mal výrazne konsolidovať financie. Realita verejných financií je však komplikovanejšia. Štát má vysoké sociálne výdavky, drahšie úvery, rastúce náklady na obranu aj zdravotníctvo. A zároveň slabší ekonomický rast, než sa očakávalo.
Fico tvrdí, že vláda môže využiť takzvanú únikovú klauzulu. Tá umožňuje dočasne vypnúť najprísnejšie pravidlá v mimoriadnych situáciách. Napríklad počas finančnej krízy, prírodných katastrof alebo pri výrazných výdavkoch spojených s medzinárodnými záväzkami štátu.
Premiér však argumentuje tým, že výdavky Slovenska súvisiace s členstvom v medzinárodných organizáciách už prekračujú tri percentá HDP. „Je to otázka výkladu,“ povedal Fico. Zároveň odmieta, že by vláda pripravovala novelu ústavného zákona alebo plán na vyrovnaný rozpočet.
RRZ však na slová predsedu vlády reagovala ostro. Uviedla, že vláda zatiaľ nepredložila žiadne konkrétne čísla, ktoré by takýto výklad podporovali. Podľa rady bola úniková klauzula vytvorená pre mimoriadne a dočasné situácie, nie ako všeobecný spôsob, ako obísť pravidlá dlhovej brzdy.
Rozdiel medzi politickým a ekonomickým pohľadom
Robert Fico argumentuje sociálnou realitou. Zdôrazňuje, že príliš tvrdá konsolidácia by poškodila ľudí aj ekonomiku. RRZ, naopak, upozorňuje na matematiku verejných financií. Čím dlhšie sa budú vysoké deficity odkladať, tým väčší účet príde neskôr. A čísla, ktoré rada zverejnila, nie sú pre vládu priaznivé.
Podľa RRZ môže deficit verejných financií dosiahnuť v roku 2026 úroveň 4,3 percenta HDP. V roku 2027 by mohol narásť na 4,9 percenta a v roku 2028 až na 5,2 percenta HDP, ak vláda neprijme ďalšie opatrenia.
Rada poukazuje aj na to, že sa menia ciele vlády. Kým ešte pôvodný rozpočtový plán počítal s tým, že deficit klesne do roku 2028 na 2,8 percenta HDP, aktuálne vláda ráta s úrovňou okolo štyroch percent. RRZ označuje toto uvoľnenie cieľov za „predčasné a neodôvodnené“, pretože kabinet podľa nej neukázal dostatočné argumenty, prečo od konsolidácie ustupuje.
Pre bežných ľudí nejde o abstraktné čísla
Vyšší dlh znamená vyššie úroky, ktoré musí štát platiť investorom. A čím viac peňazí ide na splácanie dlhu, tým menej zostáva na zdravotníctvo, školy alebo infraštruktúru. Slovensko si dnes požičiava drahšie než pred niekoľkými rokmi a rastúce úrokové náklady sa postupne stávajú jednou z najväčších položiek štátneho rozpočtu.
RRZ odhaduje, že bez ďalšej konsolidácie môže hrubý dlh Slovenska do roku 2028 stúpnuť až na približne 70 percent HDP. To by bola jedna z najvyšších úrovní v novodobej histórii krajiny.
Dôležitý je aj ďalší moment. Rada upozorňuje, že vláda po prvý raz nezverejnila detailný strednodobý výhľad verejných financií bez dodatočných opatrení. „Štát hovorí o cieľoch, ale neukazuje jasne, ako sa k nim chce dostať,“ kritizuje rada s poukazom na znižovanie transparentnosti rozpočtového procesu.
Zaujímavé pritom je, že vláda aj RRZ sa v jednej veci čiastočne zhodujú. Obe strany priznávajú, že európske fiškálne pravidlá dnes nie sú nastavené ideálne. Rada konštatuje, že systém umožňuje ďalší rast slovenského dlhu, aj keď krajina pravidlá formálne plní.
Konfrontácia dvoch prístupov
Vláda uvádza, že štát si v súčasnej situácii nemôže dovoliť drastické škrty. RRZ zase upozorňuje, že bez postupného ozdravovania financií bude problém v budúcnosti ešte drahší a bolestivejší.
Celá debata sa tak v skutočnosti netýka len paragrafov ani právnych výkladov. Ide o spor medzi dvomi pohľadmi na fungovanie štátu: do akej miery má vláda chrániť sociálny komfort dnes a do akej miery musí myslieť na finančnú stabilitu o päť až desať rokov.
