Predložila 49 opatrení
Doplnila, že na rokovanie tripartity predložila „približne 49 rôznych opatrení, ktoré sa zozbierali po nájdení konsenzu medzi odborármi, zamestnancami, zamestnávateľmi, asociáciami“. „Každé jedno opatrenie, ktoré prichádzalo na ministerstvo hospodárstva, bolo v rámci kompetenčného zákona prerokované s ministrom, ktorý jednotlivé opatrenia má v kompetencii,“ podčiarkla.
„Z týchto 49 opatrení, ktoré sú v prvom balíčku, je približne 11 opatrení legislatívneho charakteru, ktoré sme v legislatívnej podobe dnes predložili ako zákon o prorastových opatreniach na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady.
Ďalších 32 opatrení je prenesených do uznesenia vlády, ktoré sme takisto dnes predložili na tejto rady a budeme o týchto jednotlivých opatreniach s konkrétnymi ministrami rokovať na jeseň tohto roku. Väčšina z 32 opatrení totiž zasahuje do štátneho rozpočtu,“ dodala Saková.
Ministerstvo hospodárstva už v priebehu predchádzajúcich dní postupne predstavovalo balík opatrení na podporu rastu ekonomiky a zlepšenie podnikateľského prostredia, o ktorom v utorok rokovala Hospodárska a sociálna rada.
Cieľom návrhu je znížiť náklady firiem, obmedziť byrokraciu, podporiť investície a posilniť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.
Jedným z hlavných opatrení je zníženie spotrebnej dane z elektriny a analýza možností úpravy energetických taríf. Rezort zároveň navrhuje zvýšiť využitie prostriedkov z Modernizačného fondu na rozvoj prenosovej a distribučnej sústavy či posúdiť využitie elektriny zo štátnych zdrojov pre priemysel.
Väčšiu podporu by mali získať aj energeticky náročné podniky prostredníctvom kompenzácií nepriamych nákladov na emisie CO₂.
Živnostníci a menej administratívy
V oblasti investícií počítajú so vznikom Slovenského fondu regionálneho rozvoja a Inovačného fondu pre slovenské regióny. Ministerstvo financií má zároveň preveriť možnosti atraktívnejšieho daňového odpisovania a rozšírenia podpory výskumu a vývoja.
Balík obsahuje aj viaceré opatrenia na znižovanie administratívnej záťaže. Týkajú sa napríklad revízie technických noriem, deregulácie pravidiel BOZP, jednoduchšej evidencie odpadov či nižších sankcií za porušenie povinností voči Štatistickému úradu.
Rezort školstva má preskúmať možnosti zrýchlenia uznávania zahraničného vzdelania a kvalifikácií, čo by mohlo pomôcť pri získavaní pracovnej sily zo zahraničia.
Súčasťou balíka sú aj už predložené legislatívne návrhy, vrátane možnosti založiť spoločnosť s ručením obmedzeným od 16 rokov či úprav odvodového zaťaženia živnostníkov s ohľadom na výšku ich príjmu.
Ochrana zamestnancov
Okrem týchto 38 plánovaných opatrení, ktoré majú jednotlivé rezorty splniť počas tohto, v niektorých prípadoch aj budúceho roka, obsahuje predložený materiál aj paragrafové znenie ďalších zmien zákonov.
Jednou z nich je zrušenie povinnosti zverejniť oznámenie o povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o evidencii tržieb. V oblasti energetiky návrh ráta so zavedením zníženej sadzby dane z elektriny pre vybrané osoby pôsobiace v zákonom vymedzených odvetviach hospodárstva.
Vypúšťa sa takisto povinnosť zamestnávateľa vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov, keďže je ochrana zdravia zamestnancov pri práci súčasťou dokumentu posudok o riziku.
V prípade schválenia návrhu odpadne aj povinnosť platiteľa dane uviesť v tlačive oznámenia o zrazení a odvedení dane rodné číslo, pokiaľ mu nie je známe, a môže ho nahradiť dátumom narodenia.
Prvý balík stabilizačných opatrení pre podnikateľské prostredie
Vláda predložila na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR prvý balík stabilizačných opatrení pre podnikateľské prostredie, ktorý obsahuje 38 návrhov zameraných na energetiku, investície, trh práce a znižovanie administratívnej záťaže. Z materiálu vyplýva, že ešte do konca septembra by mohlo byť realizovaných 17 opatrení, pričom tri z nich majú termín už do konca júna.
Definitívnu podobu balíka však zatiaľ nie je možné považovať za uzavretú. Materiál ešte musí prerokovať vláda a až po jej stredajšom (3. júna) zasadnutí bude jasné, ktoré opatrenia kabinet definitívne schváli a v akej podobe.
Opatrenia s termínom do konca júna
Do konca júna vláda navrhuje vydať metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie k posudzovaniu konfliktu záujmov a prepojených osôb vo verejných tendroch. Zároveň chce zriadiť Slovenský fond regionálneho rozvoja a Inovačný fond pre slovenské regióny, ktoré majú podporiť financovanie investícií a regionálneho rozvoja prostredníctvom návratných finančných nástrojov.
Energetika, investície a trh práce do konca septembra
Do konca septembra kabinet navrhuje ďalších 14 opatrení. V energetike ide o preskúmanie podpory dlhodobých kontraktov na dodávku elektriny, prípravu opatrení na zníženie cien elektriny pre priemysel a zvýšenie kompenzácií nepriamych nákladov CO₂.
V oblasti investícií chce vláda rozšíriť okruh projektov podporovaných z Modernizačného fondu, preveriť možnosti daňového zvýhodnenia investícií a prehodnotiť podporu výskumu a vývoja vrátane možného zvýšenia superodpočtu.
Na trhu práce plánuje zjednodušiť uznávanie zahraničného vzdelania a prehodnotiť jazykové požiadavky pri uznávaní kvalifikácií pracovníkov zo zahraničia.
Medzi opatrenia s termínom do konca septembra patrí aj revízia vybraných technických noriem, preskúmanie systému daňových preddavkov živnostníkov, zjednodušenie procesu upustenia od zábezpeky pri spotrebnej dani z alkoholu či automatické uznávanie firiem zapojených do významných medzinárodných výskumných projektov ako subjektov vykonávajúcich vedu a výskum.
Opatrenia do konca roka 2026
Výrazne rozsiahlejší balík opatrení má termín realizácie do konca roka 2026. V energetike chce vláda analyzovať nastavenie regulovaných poplatkov pre veľkých odberateľov elektriny, preveriť možnosť využitia elektriny zo štátnych zdrojov pre priemysel a pripraviť nové grantové nástroje na podporu výskumu, vývoja a inovácií vo firmách.
Súčasťou balíka je aj doplnenie modelu inštitucionálnych PPP projektov do metodiky ministerstva financií, čo má zrýchliť prípravu veľkých investičných projektov.
Zmeny pre podnikateľské prostredie
Najväčšia časť opatrení sa týka podnikateľského prostredia. Do konca roka chce vláda zaviesť elektronizáciu procesov pri cezhraničnej preprave odpadov, rozšíriť okruh neobalových výrobkov, na ktoré sa nebudú vzťahovať niektoré poplatkové povinnosti, a zjednodušiť evidenciu malých množstiev odpadu.
Navrhuje tiež zmeniť definíciu konca odpadu pre batérie, znížiť alebo zrušiť povinné základné imanie spoločností s ručením obmedzeným, znížiť sankcie za porušenie povinností voči Štatistickému úradu SR a zaviesť princíp „druhej šance“, podľa ktorého by finančná sankcia spravidla nasledovala až po opakovanom porušení predpisov.
Menej povinností pre firmy
Ďalším návrhom je zrušenie povinnosti vytvárať rezervný fond v spoločnostiach s ručením obmedzeným. Podľa predkladateľov by to firmám umožnilo flexibilnejšie nakladať s vlastnými zdrojmi bez zásahu do ochrany veriteľov.
Vláda chce zároveň pokračovať v odbúravaní administratívnych prekážok pri podnikaní a vo viacerých prípadoch nahradiť papierové procesy elektronickou komunikáciou.
Opatrenia s horizontom na budúci rok
Materiál obsahuje aj opatrenia s termínom po roku 2026. Napríklad zvýšenie zdrojov z Modernizačného fondu na modernizáciu energetických sietí má byť realizované vo februári 2027, úpravy pravidiel pre zariadenia na spracovanie odpadov do polovice roka 2027 a prehodnotenie spoločenskej hodnoty drevín až do konca roka 2027.
Definitívnu podobu balíka prinesie stredajšie rokovanie vlády
Viaceré z navrhovaných opatrení však zostávajú podmienené dohodou o štátnom rozpočte na budúci rok. Týka sa to najmä energetických kompenzácií a daňových stimulov pre investície a výskum. Aj preto bude stredajšie rokovanie vlády dôležitým testom toho, ktoré z návrhov sa pretavia do konkrétnych rozhodnutí a ktoré zostanú zatiaľ len na úrovni zámerov.
(tasr, max, mmi, im)
