Posledné dva futbalové sviatky sa konali v Rusku a Katare. Obe krajiny sa chceli svetu predviesť ako priateľské a atraktívne miesta. Do určitej miery sa im to podarilo, aj keď obraz Ruska následne utrpel inváziou na Ukrajinu a Katar skôr zanechal dojem, že s dostatkom peňazí je možné takmer všetko.
Čím si prešli niektoré mužstvá
Teraz sa o usporiadateľstvo delia USA s Kanadou a Mexikom. Ich politické vzťahy sú na bode mrazu tým, ako Trumpova administratíva bubnuje do sveta, že na americkom kontinente sa hrá len podľa washingtonských nôt.
S rovnakou nezdvorilosťou pristupujú americkí úradníci aj k účastníkom šampionátu. Uzbeckí a senegalskí reprezentanti strávili dlhé hodiny na newyorskom letisku, počas ktorých boli podrobovaní ponižujúcim bezpečnostným prehliadkam.
Iracký tím musel čakať sedem hodín, kým v Chicagu nechali prejsť zástupcu kapitána, pričom ich fotografa bez dôvodu deportovali späť do Iraku. Z Miami poslali Američania späť domov medzinárodne uznávaného somálskeho rozhodcu FIFA Omara Abdulkadira Artana, a to aj napriek tomu, že popri platnom víze mal aj diplomatický pas.
Úplne zvláštne zaobchádzanie je vyhradené Iráncom. Začiatkom roka Trump na svojej sieti oznámil, že sú na šampionáte vítaní, ale že im nemôže zaručiť bezpečnosť. Potom nastali dlhé rokovania s organizátorom a garantom majstrovstiev – s Medzinárodnou futbalovou federáciou.
FIFA sústavne porušuje vlastné zásady politickej neutrality: Rusi hrať nesmú, Izraelčania a Američania môžu. Keď vlani udelila federácia svoju prvú Cenu mieru za výnimočné konanie pre mier a jednotu, šťastným laureátom sa stal... Donald Trump.
Zvláštny meter pre Irán
Ani FIFA však nedokázala nájsť argument na vylúčenie Iránu po tom, ako sa vlani na majstrovstvá riadne kvalifikoval. Byť nepriateľom USA a obeťou ich agresie je síce v očiach Západu neospravedlniteľným zločinom, ale na skutočne globálnej pôde to na prijatie sankcií nestačí.
USA sa k iránskej účasti nakoniec postavili s príznačnou úbohosťou. Iránska reprezentácia sa môže na šampionáte zúčastniť, ale nesmie na americkej pôde nocovať. Majú teda bývať v mexickej Tijuane a na zápasy plánované v Los Angeles a Seattli dolietavať.
Budú tým znevýhodnení oproti ostatným čo do možnosti tréningu a odpočinku a ktovie, čo ich čaká na letiskách. Len dodajme, že domovský štadión reprezentačného tímu – teheránsky Štadión slobody (Azadi) – USA s Izraelom tento rok rozbombardovali.
Nielen vo futbale, aj v OSN
USA sa takto však nesprávajú len na futbale, ale aj v OSN. Za Trumpa pritvrdzujú. Na májové zasadnutie bezpečnostnej rady odmietli vízum námestníkovi ruského ministra zahraničných vecí Alexandrovi Alimovovi. Do New Yorku sa tiež z vízových dôvodov nedostal iránsky minister zahraničia Abbás Arákčí.
Keď mal palestínsky veľvyslanec v OSN Rijád Mansúr kandidovať na viceprezidenta Valného zhromaždenia OSN, americké ministerstvo zahraničia mu pohrozilo zrušením jeho víza a kandidatúru stiahol. USA tým porušujú záväzok umožniť zahraničným predstaviteľom účasť na rokovaniach OSN „bez poplatkov a bez oneskorení“.
Predstavitelia nepohodlných krajín čelili americkým vízovým obštrukciám aj v minulosti, ale za Trumpa sa z ojedinelých incidentov stala politika.
Je len otázkou času, ako dlho budú krajiny globálneho Juhu, zastupujúce drvivú väčšinu ľudstva, americké príkoria tolerovať. Uvidí sa, ako budú hlasovať, keď sa bude opäť rozhodovať o mieste konania nejakej budúcej významnej športovej udalosti. A v určitej chvíli bude nevyhnutná debata o sťahovaní OSN.
Mestá dialógu otvorené všetkými smermi, ako Astana, Dauha či Addis Abeba, by určite boli lepšími hostiteľmi ako čoraz uzavretejší New York.
