Záver minulého týždňa na finančných trhoch pripomínal klasický hollywoodsky príbeh, ktorý sa na poslednú chvíľu končí happy endom. Nad finančnými trhmi sa sťahovali mračná v podobe inflácie a predovšetkým hrozby zmeny kurzu menovej politiky.
V polovici týždňa navyše čísla inflácie v USA naznačili návrat silného rastu cien. Rovnako tak výsledky spoločností Oracle a SuperMicro pripomenuli, že si terajší vzostup umelej inteligencie bude vyžadovať obrovské investície.
Technologické firmy si preto začali požičiavať peniaze vo veľkom, čo predtým nebolo zvykom. Zdražovanie peňazí by tak mohlo silne ovplyvniť technologický sektor, ktorý bol vďaka vysokým maržiam a nízkemu zadlženiu proti výške sadzieb doteraz imúnny.
Na záver týždňa bolo navyše prichystané vôbec najväčšie IPO v histórii burzových trhov, a to vstup spoločnosti SpaceX. Ak by mali trhy v piatok zlú náladu a prvotný úpis akcií sa nepodaril, nedostatok dôvery v technologický pokrok by mohol stiahnuť nadol celý sektor umelej inteligencie. Prepad týchto akcií by následne zrazil celý finančný trh. Riziko bolo skutočne enormné.
Bude konečne dohoda?
Práve v tento kritický okamih však vstúpil na scénu Donald Trump, ktorý oznámil, že cez víkend by sa mohla konečne podpísať niekoľkokrát ohlasovaná a opakovane odďaľovaná dohoda medzi Iránom a USA. Túto informáciu nakoniec potvrdili aj ďalšie zdroje.
Irán si dával načas, ale čoraz viac bolo zrejmé, že rokovania výrazne pokročili. Trhom to znova stačilo a na Wall Street sa tak mohlo oslavovať. Podľa očakávaní rástli predovšetkým akcie leteckých spoločností, pre ktoré je koniec konfliktu úplne zásadný.
Mnohé z nich sa teraz z pohľadu fundamentov obchodujú za veľmi priaznivé ceny. Investori hľadajúci lacné akcie, čo je dnes na trhoch mimoriadne zložitá úloha, tak majú v tomto sektore široké pole pôsobnosti.
Ceny ropy a zemného plynu zamierili bez veľkého prekvapenia smerom nadol. Veľkou otázkou teraz bude, na akej úrovni sa ceny ropy a zemného plynu, predovšetkým LNG obchodovaného na burze v Amsterdame, vlastne ustália.
Medzi analytikmi totiž prevláda názor, že sa veľkého prepadu cien dočkať nemusíme, pretože krajiny Blízkeho východu budú musieť investovať nemalé prostriedky do obnovy infraštruktúry.
Súčasná cena ropy je navyše silne skreslená tým, že sa väčšina ekonomicky silných štátov rozhodla uvoľniť svoje strategické rezervy, aby nahradila výpadok ropy dodávanej cez Hormuzský prieliv. Ceny sa síce podarilo stabilizovať, ale ak sa prieliv skutočne odblokuje, bude potrebné tieto strategické rezervy v dlhodobom horizonte obnoviť. Rovnako si veľká časť štátov, predovšetkým v juhovýchodnej Ázii, uvedomila nutnosť budovania vlastných zásob.
Druhou možnosťou je, že sa ukáže rozsah poškodenia ako miernejší, ťažba aj dodávky sa veľmi rýchlo obnovia a ceny ropy zamieria svižným tempom pod hranicu 60 dolárov. Tento scenár by si prirodzene priala Trumpova administratíva, pretože by jej poskytol vysokú šancu na dosiahnutie dobrého výsledku v novembrových voľbách a zároveň by zmiernil tlak na americký Fed v otázke zvyšovania sadzieb.
Americká centrálna banka by tak získala argument, že môže celú situáciu naďalej iba sledovať bez toho, aby sa musela uchýliť k reštriktívnym opatreniam. Načasovanie mierovej dohody teda nepomohlo iba vstupu Muskovho SpaceX na burzu, ale nahralo aj americkej centrálnej banke.
Európa stráca vplyv a riskuje recesiu
Zároveň sa však ukázalo, ako veľmi Európa stratila vplyv, a teda aj informovanosť v celej záležitosti. Európska centrálna banka totiž na svojom zasadnutí úrokové sadzby zdvihla. Tento krok bol však rozporuplný, pretože sprísnenie menovej politiky oslabí potenciálny rast ekonomiky.
A keďže už v prvom kvartáli roku 2026 európsky HDP klesol o 0,2 percenta, zvýšenie sadzieb môže sériu záporných prírastkov len predĺžiť. Inak povedané, eurozóna sa ocitne v recesii, ktorá je definovaná ako dva po sebe nasledujúce kvartálne poklesy.
Zvýšenie sadzieb sa môže ukázať ako obzvlášť chybná voľba v prípade, že ceny ropy veľmi rýchlo klesnú, čím sa v EÚ znížia inflačné tlaky. A práve na tento variant to zatiaľ vyzerá. ECB a jej šéfka Christine Lagardová si tak s najväčšou pravdepodobnosťou strelili do vlastnej nohy v snahe vyhnúť sa chybe z predchádzajúceho menového cyklu, keď so zdvíhaním sadzieb príliš dlho otáľali. Ak budúci mesiaci skutočne dôjde k prepadu cien a zníženiu inflácie, bude krok ECB čeliť ostrej kritike.
Astronomická valuácia SpaceX a stávka na AI
Donald Trump svojím vystúpením pripravil pôdu na to, aby sa prvotná verejná ponuka spoločnosti SpaceX uskutočnila v kontexte pozitívneho vývoja na Blízkom východe. Akcie Muskovej spoločnosti túto príležitosť naplno využili a hneď v prvý deň na burze posilnili o viac ako 19 percent.
Jej trhová kapitalizácia tak dosiahla 2,1 bilióna dolárov, čím sa firma okamžite zaradila na siedme miesto v rebríčku najhodnotnejších spoločností sveta. V historickom porovnaní navyše prekonala doterajšie najväčšie prvotné úpisy saudskej spoločnosti Aramco aj druhej Muskovej firmy Tesla. Akcie Tesly mimochodom tiež posilnili o 1,82 percenta, čím zatiaľ vyvrátili kritiku spočívajúcu v obavách, že sa Elon Musk postupne zameria výhradne na SpaceX.
Aktuálne ocenenie však nezodpovedá fundamentom spoločnosti, ale predovšetkým očakávaniam investorov, ktorí v SpaceX vidia nového technologického lídra. Čo sa týka konkrétnych čísel, obrázok už taký radostný nie je.
Vlani prerobila firma SpaceX 4,9 miliardy dolárov pri tržbách 18,7 miliardy dolárov, pričom v prvom štvrťroku sa straty ešte prehĺbili. Keď k tomu pripočítame fakt, že k najväčším klientom SpaceX patrí americká vláda, ktorá firme na rok 2025 pridelila zákazky v hodnote štyri miliardy dolárov, nepredstavuje to práve ukážkový kapitalistický model.
Ospravedlnenie tejto astronomickej valuácie preto netkvie v súčasných výsledkoch, ale v jednej magickej skratke, ktorá dnes hýbe trhmi, a to v umelej inteligencii. Elon Musk totiž investorom nepredal len výrobcov rakiet alebo poskytovateľov satelitného internetu, hoci divízia Starlink je aktuálne jedinou ziskovou časťou firmy. Predal im grandióznu víziu budovania obrích orbitálnych dátových centier, ktoré majú v budúcnosti poháňať umelú inteligenciu.
Fundamenty išli skrátka nabok a trh stavia čisto na budúcnosť. Ako poznamenali niektorí analytici, rast tržieb, ktorý by SpaceX musela reálne vygenerovať na obhájenie tejto hodnoty, je dnes takmer na hranici komickosti.
Zatiaľ to ale nikoho netrápi. Hladký priebeh IPO priniesol dlhoročným investorom obrovské zisky a z Elona Muska, vlastniaceho približne 40-percentný podiel, urobil aspoň na papieri historicky prvého svetového bilionára.
Budúce týždne však budú pre investorov predstavovať veľký test viery v SpaceX. Všeobecne totiž po prvotnom nadšení prichádza fáza vytriezvenia a cena akcií po úpise padá. Ide o prirodzený vývoj, ktorý postihol aj dodnes veľmi úspešné firmy, ako je napríklad Facebook. Po vydarenom vstupe na burzu nasledoval silný prepad a investori si museli počkať viac ako rok, kým sa cena akcií Facebooku vrátila na upisovaciu úroveň.
Otázkou zostáva, či vizionár Musk v budúcnosti prekvapí niečím skutočne novým, alebo nakoniec len pôjde podľa zavedeného modelu v štýle Facebooku. V každom prípade platí, že naskakovať do dlhej pozície hneď pri IPO nebýva pre dlhodobého akcionára práve prezieravé. Oveľa rozumnejšie bude s nákupmi počkať, kým úvodná eufória na trhoch trochu opadne.