Trump, Dell a miliardy z Pentagónu. Príbeh, ktorý vyvoláva otázky

Americké burzové trhy v uplynulom týždni zaznamenali nový historický rekord, keď prakticky za každej situácie odmietajú klesnúť. Hlavným motorom rastu zostávajú principiálne dve veci: nádej na uzavretie mieru medzi Iránom a USA a umelá inteligencia.

Obe témy však stoja na čoraz krehkejších základoch. Rastový impulz, ktorý dnes posúva indexy na nové maximá, sa môže veľmi rýchlo zmeniť na opačný pohyb, ak sa ukáže, že geopolitická úľava bola predčasná a že trh v prípade umelej inteligencie neoceňuje realistický scenár, ale široké spektrum protichodných očakávaní – od technologickej revolúcie až po investičné sklamanie.

Geopolitická patová situácia a ropný trh

Vývoj okolo Iránu už pripomína dlhú nekonečnú telenovelu z Južnej Ameriky. Ukazuje sa, že od finálnej podoby dohody sme rovnako ďaleko ako pred mesiacom. Trhy už dnes nenaceňujú ani možnosť tejto dohody.

Hlavnou témou sa stalo iba predĺženie pokoja zbraní na dva mesiace. To má však niekoľko háčikov. Prvý z nich spočíva v tom, že každý deň prídu aspoň jedna alebo dve správy o rôznych stretoch alebo obranných útokoch. Každá z týchto správ môže fungovať ako rozbuška celého konfliktu.

Ďalší problém je, že požiadavky a očakávania oboch strán sa za celý mesiac prakticky nijako neposunuli. Bez kompromisov budeme o dva mesiace zase v rovnakej situácii. Zatiaľ to však nevyzerá ani na to, že by bol kompromis, napríklad v otázkach obohateného uránu alebo prevádzky Hormuzského prielivu, vôbec možný.

Situácia je zablokovaná, no trhom to zjavne neprekáža. Jasné je len to, že táto situácia uťahuje ekonomické skrutky všade po svete. A to aj v krajinách, ktoré sa priamo nezúčastňujú na konflikte, ale sú ekonomicky veľmi významné – napríklad Japonsko.

Zásoby ropy v krajine vychádzajúceho slnka klesli z 243 dní pred začiatkom konfliktu na aktuálnych 202 dní. Dovoz tejto komodity sa prepadol o viac ako 900-tisíc barelov denne. Japonsko zatiaľ nemá šancu tento výpadok nahradiť. Aj keby sa to však tejto bohatej krajine podarilo, bolo by to na úkor chudobnejších ázijských štátov. Kríza s nedostatkom ropy sa nevyrieši, len sa preleje do slabších ekonomík.

Nahradiť výpadok dodávok prechádzajúcich Hormuzským prielivom skrátka nie je možné. Vplyv je možné minimalizovať, čo vidíme teraz, keď sa cena ropy drží predovšetkým vďaka rozpúšťaniu strategických zásob, ale táto situácia nebude trvať večne.

Generálny riaditeľ spoločnosti Exxon Neil Chapman tieto úvahy potvrdzuje s tým, že aktuálna cena ropy nezodpovedá reálnej situácii. Pokiaľ sa nič nezmení, ropa by mala dosiahnuť 160 dolárov za barel. A to v priebehu niekoľkých týždňov, ak sa úžina neodblokuje. Tento scenár si trhy zatiaľ nepripúšťajú.

Trhy nerozhodilo ani zverejnenie údajov PCE inflácie za apríl v USA. Tá dosiahla 3,8 percenta a je najvyššia od mája 2023. Inflácia PCE je najsledovanejším zo všetkých inflačných ukazovateľov, pretože sa ním primárne riadi americký Fed. Dvojpercentný inflačný cieľ je jasne prekročený, čo by malo logicky znamenať jastrabí postoj zo strany tejto inštitúcie.

Ako si teda poradili s touto negatívnou správou? Prakticky nijako. Stačilo iba to, že zverejnený údaj zodpovedal očakávaniam, a tak sa vyhlásilo, že vzostup inflácie je dnes už plne nacenený vo vývoji trhov.

Zoberie AI prácu softvérovým firmám?

Vývoj umelej inteligencie so sebou nesie niekoľko otáznikov. Na začiatku tohto roka prešlo výpredajom veľké množstvo klasických softvérových firiem z dôvodu, že ich jazykové modely čoskoro nahradia. Softvérové spoločnosti tak boli prekvapivo jednou z veľkých obetí umelej inteligencie, aspoň na trhoch. Jazykové modely mali písať aplikácie samy a vývojárske tímy už nemali byť potrebné.

Lenže posledné výsledky spoločnosti Snowflake ukazujú, že tento príbeh môže byť zložitejší. Snowflake, teda spoločnosť zameranú na dátové sklady a správu firemných dát, ešte nedávno trh vnímal ako jeden z klasických softvérových titulov, ktorému môže nástup umelej inteligencie poškodiť.

Po posledných výsledkoch sa však tento naratív počas jediného dňa obrátil. Akcie spoločnosti vzrástli o 38 percent, pretože tržby aj zisk výrazne prekonali očakávania analytikov a firma zároveň zvýšila svoj celoročný výhľad.

Snowflake za prvý fiškálny kvartál vykázala tržby 1,39 miliardy dolárov, teda medziročný rast o 33 percent, zatiaľ čo trh čakal 1,3 miliardy dolárov. Upravený zisk dosiahol 39 centov na akciu proti očakávaniu 32 centov. Ešte dôležitejší bol samotný výhľad.

Spoločnosť zvýšila odhad celoročných produktových tržieb z 5,66 miliardy dolárov na 5,84 miliardy dolárov. Inými slovami, v čase, keď časť investorov predpokladala, že umelá inteligencia začne klasický softvér požierať, Snowflake ukázala opačný obrázok – AI môže, naopak, spotrebu jej služieb zvyšovať.

Príbeh Snowflake tak len dokazuje, ako veľmi nás v prístupe k umelej inteligencii ovplyvňujú predovšetkým predstavy a emócie, nie racionálna úvaha.

Trump prekračujúci všetky pravidlá

Vojna v Iráne sa vyznačuje aj tým, že počas celého konfliktu došlo k sérii pochybných obchodov s ropou. Tie vždy korelovali so zvratmi, ktoré priniesli vyhlásenia amerického prezidenta na jeho sociálnej sieti.

A keďže Trump dokáže predviesť prakticky akúkoľvek názorovú otočku, muselo ísť o ľudí, ktorí mali dobré napojenie na jeho zdroj. Vzhľadom na povahu trhu s ropou však bude veľmi ťažké tento insider trading exaktne dokázať.

Americký prezident však posunul hranice ešte ďalej v prípade akcií spoločnosti Dell. Podľa zverejnených informácií nakúpili Trumpove účty 10. februára akcie Dellu v hodnote medzi jedným miliónom až piatimi miliónmi dolárov. O deväť dní neskôr, 19. februára, vystúpil Trump v závode Coosa Steel Corporation v Rome v Georgii, kde pred robotníkmi hovoril o ekonomike, clách aj o programe Trump Accounts. Na záver prejavu dal robotníkom netypickú radu, aby si nakúpili akcie Dell.

Tým sa príbeh nekončí. Podľa niekoľkých médií Trump hovoril o firme Dell opäť 8. mája na akcii ku Dňu matiek v Bielom dome, kde pri poďakovaní rodine Dellovcov opäť verejnosti odporučil, aby si „išla kúpiť Dell“.

Kto amerického prezidenta poslúchol a kúpil ako darček svojej mamičke akcie firmy Dell, na toho dnes môže byť mamička hrdá.

Príbeh sa uzavrel minulý týždeň. Dell oznámil mimoriadne silné výsledky, akcie po nich vyskočili takmer o 40 percent a súčasne sa objavili detaily nového päťročného kontraktu s Pentagónom v hodnote 9,7 miliardy dolárov.

Firma zároveň vykázala tržby 43,8 miliardy dolárov, čo bol medziročný rast o 88 percent, pričom viac ako tretinu tržieb tvorili servery optimalizované na umelú inteligenciu. Ich predaje medziročne vzrástli o 757 percent. Spoločnosť zároveň zvýšila odhad celoročných tržieb z AI z 50 na 60 miliárd dolárov. Samozrejme, toto je fundamentálne silný príbeh.

Dell sa v očiach trhu mení z výrobcu počítačov na jedného z hlavných dodávateľov infraštruktúry pre umelú inteligenciu. Fundamentálna analýza je síce výsostne racionálny prístup k investovaniu a hospodáreniu Dellu, čo je z tohto pohľadu naozaj veľmi dobré. No mať v Bielom dome prezidenta, ktorý vám dohodí tučnú štátnu zákazku a rovno si kúpi vaše akcie, je skrátka iná liga.