Od 1. januára 2026 robí Sociálna poisťovňa poriadok v systéme sociálnych dávok. Okrem iného sa zamerala na fiktívne PN (práceneschopnosť, poznámka redakcie), čiže na vystavovanie neoprávnených nemocenských dávok.
Poisťovňa na svojej webovej stránke informovala, že počet PN medziročne klesá. Každý mesiac tohto roka eviduje o takmer 17-tisíc prípadov menej ako vlani.
Za poklesom práceneschopnosti stoja najmä efektívnejšie kontroly a rozšírené právomoci posudkových lekárov ukončovať medicínsky neodôvodnené PN.
Po novom platí, že ak lekár vystaví novú PN do siedmich pracovných dní od jej ukončenia posudkovým lekárom, potrebuje jeho súhlas.
Cieľom je zabrániť situáciám, keď sa bez zjavnej zmeny zdravotného stavu krátko po ukončení PN vystavovala nová PN, čím dochádzalo k obchádzaniu predchádzajúceho rozhodnutia posudkového lekára Sociálnej poisťovne o ukončení maródky.
Poisťovňa spresnila, že týmto krokom za prvé tri mesiace roka 2026 ušetrila takmer 50 miliónov eur. Počet „premaródovaných dní“ za prvých päť mesiacov tohto roka medziročne klesol o 1,2 milióna.
„Naším cieľom je, aby sa podpora dostala k ľuďom, ktorí ju skutočne potrebujú. Zároveň jasne hovoríme, že zneužívanie sociálneho systému nemá v našej spoločnosti miesto,“ uviedol k tejto téme ešte koncom apríla minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas).
Zdôraznil, že každé euro vyplatené niekomu, kto je zdravý, chýba potom dieťaťu s hendikepom či seniorovi po operácii.
Väčšina lekárov koná v prospech pacienta
Podľa predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Michala Palkoviča ide pri vystavovaní neoprávnených PN o rôzne aspekty a motívy.
„Ak je dočasná PN vystavená vedome na nepravdivom základe, ide z pohľadu práva o podvod a minimálne o zneužívanie sociálneho systému,“ pomenoval tento problém v podcaste ÚDZS s dôvetkom, že môže vedome klamať pacient, ale aj lekár.
Dodal však, že môže ísť aj o takzvanú medicínsku neistotu, keď lekár vystaví PN „pre istotu“ s cieľom lepšej perspektívy vývoja ochorenia pacienta. Ako ďalší aspekt označil časový stres alebo absentujúce úplné informácie zo strany pacienta.
K vystaveniu neoprávnenej PN môže dôjsť aj z opatrnosti, keď síce nejde o podvod ani vedomé porušenie pravidiel, ale vedie to k výraznému poškodeniu sociálneho systému. „Väčšinou však lekári konajú v prospech pacienta,“ zdôraznil predseda ÚDZS.
Sociálny systém vo sfére PN bol podľa jeho slov doposiaľ zneužívaný a jeho vyššiu kontrolu víta.
„Nejde teraz o to dávať pokuty každému. Skôr o upozorňovanie lekárov a pacientov, že takéto konanie nie je zodpovedné, môže byť až trestné a je potrebné hľadať nápravu systému vnútri. Pacienta to prinúti dožadovať sa PN len v opodstatnených prípadoch, keď ide o benefit pre jeho zdravotný stav,“ zhrnul Palkovič.
Všeobecní lekári hovoria o tlaku na posudzovateľa
Podľa aktuálne platnej legislatívy na Slovensku ePN vystavuje všeobecný lekár, ale aj špecialista v špecializovanej ambulancii, lekár v nemocnici či lekár v ústavnej pohotovostnej službe.
Ak objektívne vyšetrenie u ktoréhokoľvek z týchto lekárov nepreukáže známky ochorenia, ktoré zneschopňuje pacienta na výkon jeho povolania, lekár by mal vystavenie PN odmietnuť.
Všeobecná lekárka z Košíc Diana Baranová pre Štandard hovorí, že s požiadavkami na vystavenie PN, ktoré nemajú jasný medicínsky základ, sa v praxi stretáva pomerne pravidelne. Zdôrazňuje, že sa vždy snaží postupovať prísne individuálne a v súlade s medicínskou opodstatnenosťou vystavenej PN.
Toho sa však nie vždy držia aj pacienti. Niektorí chcú týmto spôsobom riešiť osobné či rodinné problémy alebo konflikty na pracovisku.
Za veľmi špecifickú kategóriu označuje žiadosti o PN v takzvanej ochrannej lehote, napríklad tesne po skončení pracovného pomeru alebo po výpovedi, keď si pacienti chcú takto vykompenzovať výpadok príjmu pred nástupom na úrad práce.
Potom sú to pacienti, ktorí si po skončení pracovného pomeru chcú riešiť zdravotné ťažkosti, ktoré dlho odkladali. Veľmi citlivou a nepríjemnou situáciou pre obe strany je strata zamestnania vo vyššom veku, napríklad dva roky pred dôchodkom.
Ďalším fenoménom sú žiadosti o PN pri prechode z materskej dovolenky na rodičovskú. Cieľom vtedy býva často súbežné poberanie rodičovského príspevku a nemocenskej dávky.
Baranová dodáva, že medzi typické situácie patrí, keď pacient otvorene prizná, že potrebuje „voľno“ na vyriešenie rodinných problémov, sťahovanie, dlhodobé opatrovanie rodinného príslušníka alebo keď mu zamestnávateľ neschválil dovolenku.
Často eviduje aj prípady, keď pacient príde s požiadavkou na „spätné“ vystavenie PN o niekoľko dní či týždňov, čo legislatíva, až na prísne definované výnimky, neumožňuje.
„Keď mi napríklad príde pacient a požiada ma o vystavenie PN od minulého týždňa z dôvodu, že sa snažil liečiť sám doma a týždeň nebol v práci, je logické, že mu PN spätne vystaviť nemôžem. Nemám totiž žiadne informácie, kde sa nachádzal, čo robil. Ja ako ošetrujúci lekár preberám plnú zodpovednosť,“ vysvetľuje lekárka.
Na Orave je to inak
Všeobecný lekár z Námestova Rastislav Zanovit konštatuje, že v jeho oblasti pôsobenia sa so špekulovaním pri PN stretáva zriedkavo. Ľudia sú tam pracovití, a ak príde pacient so žiadosťou o PN, vo väčšine prípadov sa ukáže, že na ňu medicínsky dôvod existuje.
Podľa jeho slov na špekulácie pri fiktívnych PN čiastočne nabáda aj systém. Ak štát umožňuje rôzne formy priplácania, niektorí ľudia to prirodzene začnú vnímať ako investíciu, z ktorej chcú mať návratnosť.
„Čím viac sa štát správa ako ,dobrá matka‘, tým viac sa niektoré jeho ,deti‘ snažia hľadať spôsob, ako systém obísť. Prísnejší prístup spravidla zneužívanie redukuje. My lekári sme do tohto systému vtiahnutí a často stojíme medzi pacientom, štátom a pravidlami, ktoré sme sami nevytvorili,“ konštatuje.
Najťažšie je posúdenie neoveriteľných diagnóz
Obaja obvodní lekári vravia, že najkomplikovanejšími pri vystavovaní práceneschopnosti sú diagnózy, ktoré sú založené primárne na subjektívnych príznakoch pacienta a vyšetreniami ich možno len ťažko overiť. Ide napríklad o bolesti chrbta, psychické ťažkosti či chronický únavový syndróm.
„Najmä psychické ochorenia sú v tomto smere veľmi citlivé. Niekedy ide doslova o nášľapné míny. Ak PN nevystavíte a pacient následne urobí niečo tragické, napríklad si siahne na život, je to situácia, ktorá lekára hlboko zasiahne,“ hovorí Zanovit.
Jedným z dôvodov, prečo Slováci žiadajú o vystavenie práceneschopnosti, je aj sociálno-ekonomický tlak. „Ľudia sú vyčerpaní, tempo a nároky v práci sa neustále zvyšujú,“ hodnotí Baranová.
Zhodujú sa, že nátlak na vystavovanie PN je vysoký a vždy sa nájde pacient, ktorý je s niečím nespokojný.
„Prejavuje sa to v širokej škále správania – od verbálnej agresie a vyhrážania sa sťažnosťami na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) či zdravotnú poisťovňu až po pasívno-agresívne správanie, či emocionálne vydieranie argumentmi typu: odídem od vás k inému lekárovi a on mi PN predĺži,“ spomína na príklady z praxe odborníčka.
Zanovit dodáva, že lekári v ambulanciách sú pod tlakom prakticky neustále, takže sa v takomto prostredí naučia fungovať.
„Náročnosť nášho povolania spočíva však aj v tom, že sa musíme učiť oddeľovať zrno od pliev – teda tých, ktorí systém zneužívajú, od poctivých pacientov, ktorí pomoc naozaj potrebujú. Treba však povedať, že aj systém vie niekedy zneužívať jednotlivca. Všeobecní lekári sú často v strede: mali by chrániť systém pred zneužívaním zo strany jednotlivcov, ale aj jednotlivcov pred zneužívaním zo strany systému,“ pripomína.
Domnieva sa, že všeobecní lekári nemajú veľký priestor na neprimerané predlžovanie PN, pretože diagnózy vyžadujúce dlhodobú práceneschopnosť spravidla odborne ani kompetenčne neriešia sami.
Čo by systému pomohlo?
Systém by si podľa lekárov vyžadoval zmeny najmä v legislatívnom riešení špecifických stavov. Štát by mal podľa nich prehodnotiť pravidlá, ktoré umožňujú obchádzanie systému, akým sú napríklad súbeh poberania dvoch dávok (rodičovského príspevku a dlhodobej PN) či čerpanie PN v ochrannej lehote bezprostredne po strate zamestnania bez akútnej zmeny zdravotného stavu.
„Možno by pomohlo, ak by rozhodujúce slovo pri takýchto sporných a sociálne motivovaných PN mal nezávislý posudkový lekár Sociálnej poisťovne už na začiatku, nie až po týždňoch. Hoci v praxi je to zrejme len realizovateľné,“ dodáva Baranová.
Zanovit dopĺňa, že žijeme v liberálnej demokracii, kde je legislatíva v oblasti posudzovania PN pomerne voľná a lekár má určitý priestor na individuálne posúdenie. Nie sme na tom údajne najhoršie.
„Napríklad v Nórsku, ak pacienta bolí koleno, ide k svojmu lekárovi, ten mu vystaví PN a odošle ho na ortopédiu. Na termín môže čakať tri mesiace. Ortopéd ho pošle na magnetickú rezonanciu, čaká ďalšie mesiace a potom ešte čaká na kontrolu s výsledkom. Kým sa celý proces uzavrie, môže prejsť deväť mesiacov – a koleno ho možno medzitým už prestane bolieť,“ opísal skúsenosti z inej krajiny lekár z Oravy.
O zmene legislatívy sa podľa neho dá uvažovať, ale považuje to predovšetkým za politickú otázku, ako štát nastaví pravidlá a ako chce nakladať s verejnými prostriedkami.
„My lekári prvého kontaktu často najlepšie vidíme, čo naši pacienti potrebujú, no v praxi nás aj tak málokto počúva,“ uzavrel.