Kolagén je najviac zastúpený proteín v ľudskom tele. Slúži ako základná stavebná častica pokožky, kostí a spojivových tkanív. Hoci sa stal fenoménom trhu s výživovými doplnkami, spotrebitelia sa často orientujú skôr podľa marketingových tvrdení než podľa zloženia výrobku.
Všeobecná lekárka pre dospelých a internistka Iveta Plšeková pre Štandard vysvetľuje, že kolagénov je približne dvadsať druhov, no dôležité je poznať najmä kolagén typu I a kolagén typu II.
Kolagén I tvorí deväťdesiat percent kolagénu v našej pokožke, pleti a je dôležitý pre kvalitu a rast vlasov a nechtov. Kolagén II sú dlhšie vlákna dôležité pre naše svaly, šľachy, chrupavky, kĺby a pohybový aparát.
Dopĺňa, že existuje aj kolagén typu III, ktorý tvoria tenké vlákna slúžiace na hojenie rán, a kolagén typu V, ktorý je dôležitý pre elasticitu našich ciev.
Lepidlo medzi bunkami
Kolagén je podľa lekárky niečo ako lepidlo medzi bunkami, ale zároveň zabezpečuje elasticitu, pružnosť pokožky, kĺbov, šliach, chrupaviek, všetkých tkanív, ktoré sa musia hýbať. Vekom jeho produkcia v tele klesá.
„Kým sme malí a rastieme, produkcia je veľká, rýchla, preto sa deťom rany hoja rýchlo. Starší ľudia či ľudia po štyridsiatke už cítia, že veci sa už nehoja, ako by sa mali. Cítia, že aj záťaž na kĺby a svaly je väčšia ako kedysi,“ vysvetľuje s tým, že na množstvo kolagénu a jeho kvalitu má vplyv genetika, ale vo veľkej miere aj životný štýl.
Kolagénu podľa jej slov prospieva vitamín C, bez ktorého sa nevie regenerovať a tvoriť. Faktorov, ktoré jeho tvorbe nepomáhajú, je viacero.
„Jedným z nich je slnečné žiarenie. V pokožke ho ‚pomáha‘ degradovať, ničiť, poškodzovať. Prirodzeným prejavom jeho nedostatku sú vrásky, pigmentové škvrny a, samozrejme, strata elasticity kĺbov, ich bolesti a stuhnutosť,“ vraví lekárka a pomenúva aj ďalšie neduhy ovplyvňujúce tvorbu kolagénu.
„Poškodzuje ho napríklad aj fajčenie. Fajčiari majú horšiu pleť, horší stav pokožky, ale aj kĺbov, ciev. Preto cievy u nich rýchlejšie starnú a kôrnatejú, prebiehajú v nich zápalové procesy. Telo zápasí, cholesterol vystiela cievu a do toho sa ukladá vápnik a vzniká ateroskleróza,“ upozorňuje.
Dôležité je podľa Plšekovej aj to, či sa dostatočne pohybujeme, či nie sme v práci a po nej len usedení a taktiež či pijeme dostatok vody. „Nie sladených nápojov a piva, ktoré kolagén poškodzujú,“ upriamuje pozornosť na časté chyby v myslení ľudí.
Huspenina verzus morský kolagén
Skúsená odborníčka pripomína, že naše staré mamy a ľudia v minulosti získavali najviac kolagénu z hovädzieho mäsa a kostí. Pripravovali z nich gélový vývar, ktorý potom konzumovali.
„U nás sa robili vývary aj z bravčového mäsa, takzvané huspeniny. To sú jedlá, ktoré prirodzene obsahujú kolagén živočíšneho pôvodu. Ich nevýhodou však je, že zvyšujú cholesterol, takže všetko s mierou,“ radí lekárka s tým, že existuje aj morský kolagén z rýb, ktorý je omnoho zdravší. Dnes ho vieme kúpiť vo forme hydrolyzovaného kolagénu, ktorý je ľahšie stráviteľný.
Pri kúpe výživových doplnkov odporúča sledovať spomínané rozdelenie kolagénov na čísla. Keď si totiž zákazník kúpi jednotku, nemusí mať taký efekt na kĺby, a naopak, keď si kúpi dvojku, nemusí mať taký efekt na pleť. Uprednostňuje kolagény morského pôvodu a hydrolyzované kolagény.
„Na kĺby je veľmi dobré užívať také výživové doplnky s kolagénom, ktoré majú v sebe aj iné prísady prospešné pre kĺby, napríklad glukozamíny a ďalšie látky na obnovu chrupavky. Zároveň je tam pridaný vitamín C,“ vysvetľuje s dôvetkom, že na elasticitu pokožky sú zas dôležité vitamíny A a E.
Z prirodzenejších foriem podpory tvorby kolagénu odporúča konzumáciu cibule, cesnaku a najmä olív.
Šéf lekárnikov: Kolagénové doplnky sú skôr úspešným obchodným produktom
Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ pre Štandard hovorí, že z lekárenskej praxe je zrejmé, že kolagénové prípravky patria medzi žiadanejšie výživové doplnky. Ich popularita v posledných rokoch výrazne vzrástla.
Práve preto je podľa jeho slov dôležité vedieť zorientovať sa v spleti kolagénových prípravkov a poznať, čo je potrebné sledovať pri ich kúpe.
„Dôležité sú obsah kolagénových peptidov v dennej dávke, transparentné zloženie a dôveryhodný výrobca. Označenia ako ‚prémiový‘, ‚morský‘ alebo ‚bioaktívny‘ samy osebe nezaručujú vyššiu účinnosť. Rozdiely medzi produktmi existujú, ale často sú väčšie v marketingu než v reálnom účinku,“ konštatuje Sukeľ.
Myslí si, že kolagénové doplnky sú skôr úspešným obchodným produktom, hoci nie úplne bez medicínskeho základu. „Niektoré štúdie naznačujú priaznivý vplyv na pokožku alebo kĺby, ale rozsah účinku býva spravidla mierny. Popularita výrazne prevyšuje silu vedeckých dôkazov,“ dodáva.
V lekárenskom odbore platí, že výrobcovia nesmú pripisovať výživovým doplnkom liečebné účinky a zdravotné tvrdenia podliehajú európskej regulácii. Problémom však býva marketing, ktorý často vytvára vyššie očakávania, než zodpovedajú vedeckým dôkazom.
„Samotný kolagén nemá v Európskej únii schválené zdravotné tvrdenia, teda nie je možné mu pripisovať účinky na kožu, kĺby či svaly,“ upozorňuje prezident lekárnickej komory. Na vysvetlenie, zdravotné tvrdenie je akékoľvek tvrdenie, ktoré spája potravinu alebo zložku s konkrétnym prínosom pre zdravie.
Väčší problém než samotné zloženie predstavujú podľa neho často prehnané očakávania. „Treba si uvedomiť, že kolagén sa po užití nevstrebáva do organizmu ako hotový kolagén. V tráviacom trakte sa rozkladá na peptidy a aminokyseliny, ktoré telo následne využíva podľa vlastných potrieb, pričom telo netuší, či konkrétna aminokyselina je z mäsa, vajíčka alebo výživového doplnku. Nemožno teda automaticky predpokladať, že prijatý kolagén sa nejako priamo zabuduje do chrupavky alebo kože,“ vysvetľuje.
Prízvukuje, že problematické sú najmä produkty s veľmi nízkym obsahom kolagénu alebo také, ktoré sľubujú účinky porovnateľné s liekmi bez dostatočných vedeckých dôkazov.