„Srdcovo-cievne ochorenia sa posúvajú do mladších vekových kategórií. To, čo sme kedysi považovali za výnimočné, dnes už výnimočné nie je,“ opisuje Silvia Mišíková, primárka Arytmologického oddelenia Kliniky kardiológie a angiológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Kardiocentra Agel Košice-Šaca.
V rozhovore pre Štandard vysvetľuje, prečo dnes pribúdajú arytmie aj u mladých ľudí, prečo trpí čoraz viac ľudí rýchlym pulzom, ako rozpoznať infarkt a kedy môže byť búšenie srdca varovným signálom.
Na Slovensku ročne zomiera na srdcovo-cievne ochorenia viac ako 24-tisíc ľudí. Vnímate aj vy vo svojej praxi nárast pacientov s ochoreniami srdca?
Pacientov je dnes podstatne viac, môže za to niekoľko faktorov. Tým prvým je úplná zmena životného štýlu. Životný štýl za socializmu sa významne líšil od súčasného, ktorý väčšina mladej generácie považuje za štandardný. Ľudia vtedy chodili pešo do práce, výber potravín v obchodoch bol niekoľkonásobne menší, pracovalo sa v záhradkách a televízny program nebol zaujímavý. Neboli sociálne siete ani mobily. Bola vyššia pohybová aktivita a nižší kalorický príjem. Nová generácia už takýto svet nepozná. Za posledných 10 rokov pozorujeme, ako sa zmena životného štýlu odráža na zdraví populácie – aj výskyte kardiovaskulárnych ochorení.
Druhým faktorom sú čoraz viac využívané preventívne vyšetrenia, ako aj dostupnejšie a kvalitnejšie diagnostické metódy. To vedie k vyššiemu záchytu ochorení vo včasnejších štádiách.
Ktoré diagnózy dnes najviac pribúdajú? Infarkty, arytmie, vysoký tlak alebo zlyhávanie srdca?
Všetky vami vymenované, aj keď percentuálne zastúpenie uvedených diagnóz sa mení. Mojou špecializáciou sú poruchy srdcového rytmu. Za posledných 10 rokov evidujeme významné zvýšenie počtu pacientov s jedným typom poruchy rytmu, a tou je fibrilácia predsiení.
Ak sa táto porucha dlhodobo nelieči, môže viesť k poškodeniu srdcového svalu, ale aj k cievnej mozgovej príhode. Naopak, vďaka významne lepšej diagnostike a včasnej liečbe kardiovaskulárnych ochorení pomocou účinných intervenčných metód, ako aj vďaka moderným liekom môžeme pozorovať trend poklesu ťažkých foriem zlyhávania srdca.
Na ilustráciu: keď som začínala ako mladá doktorka na internej klinike, koronarografie sa vykonávali len v Bratislave, čiže dostupnosť pre pacientov z celého Slovenska bola minimálna. Ak má v súčasnosti pacient príznaky akútneho infarktu myokardu kdekoľvek na Slovensku, posádka RZP alebo vrtuľníková záchranná služba ho prepravia do najbližšieho centra, kde mu urgentne vyšetria cievy srdca a otvoria postihnutú cievu. Takáto včasná liečba, následne podporená modernými liekmi, je účinnou formou predchádzania ťažkého srdcového zlyhávania.
Znižuje sa vek ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami?
Do istej miery áno. S akútnym infarktom myokardu prichádzajú aj tridsiatnici. Hoci najčastejšími pacientmi s fibriláciou predsiení sú ľudia vo vekovej kategórii 60 až 70 rokov s nadváhou, vyskytuje sa aj u mladých ľudí – viac u mužov a bez nadváhy. Výskyt evidujeme aj u športovcov.
V čom vidíte príčiny?
Športové výkony sa neustále posúvajú, často sa prekračuje hranica zdravej záťaže, a to aj u amatérskych športovcov. Súčasne sa zvyšuje používanie anabolík a rôznych iných podporných prostriedkov. Všetky tieto okolnosti sú predisponujúcimi faktormi vzniku fibrilácie predsiení. Posun do mladších vekových kategórií u ostatných ľudí sa deje práve pre nezdravý životný štýl, čiže pre nedostatok pohybu a prejedanie sa.
Aj v dôsledku stresu?
Určite áno. Rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení delíme do dvoch skupín: ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Nevieme ovplyvniť pohlavie, vek a genetiku. Tá je nesmierne dôležitá. Dobrá genetika je niečo ako „žolík“ pri kartách.
Druhú skupinu rizikových faktorov dokážeme ovplyvniť. Patria tam celkový životný štýl, čiže pohyb, strava, vylúčenie fajčenia a iných návykových látok a, samozrejme, stres. Ten sa v súčasnosti nedá vždy a za každých okolností ovplyvniť. Do zamestnania musíte chodiť a rodinný život nie je vždy veselý a jednoduchý. Ak sa stresovému spôsobu života nedá vyhnúť, človek si musí cielene hľadať akési možnosti relaxu a v prípade veľmi stresového obdobia na krátke prechodné obdobie použiť aj lieky rastlinného pôvodu na upokojenie.
Je to správna cesta?
Keď viete, že stres je na dobu určitú, je to v poriadku, pretože liek vám navodí väčší pokoj, vďaka ktorému lepšie zvládnete životné situácie.
V spoločnosti stretávam čoraz viac ľudí s tachykardiou, čo je zrýchlený tep. Hovoríme napríklad o hodnotách 90 úderov za minútu v pokoji. Pacient nemá iné nálezy, no srdce bije rýchlejšie, hoci človek nevykonáva fyzickú činnosť. Prečo sa tento jav deje?
Hodnota 90 pulzov v pokoji je trochu veľa, ale nemusí to ešte predstavovať nejaký problém. Pri pulze rozlišujeme frekvenciu a rytmus. Frekvencia hovorí o tom, aký je počet úderov za minútu, a rytmus o pravidelnosti. Môže byť pravidelný alebo nepravidelný.
Zdravý človek má rytmus pulzu pravidelný. Frekvencia je variabilná v závislosti od fyzickej aktivity, celkového stavu organizmu a fyzickej kondície. V noci pulzová frekvencia klesá na 40 až 50 úderov za minútu, srdcový sval oddychuje. Naopak, pri fyzickej námahe alebo pri strese sa pulzová frekvencia zvyšuje. Fyzicky zdatní ľudia a športovci mávajú nižší pulz aj pri záťaži, zatiaľ čo menej trénovaní ľudia môžu mať sklon k vyššej srdcovej frekvencii.
Na otázku, prečo majú niektorí ľudia vysoký pulz aj v pokoji, sa nedá odpovedať jednou vetou. Dôležité je zistiť, či je daný človek zdravý. Či nemá nejaké ochorenie, ktoré sekundárne spôsobuje vyšší pulz, napríklad anémiu, zvýšenú činnosť štítnej žľazy, skrytý zápal či psychické problémy.
Čo znamenajú poruchy rytmu (arytmie) a je možné s nimi žiť?
Poruchy rytmu sú veľmi široký pojem. Srdce je veľmi dômyselný orgán. Na to, aby mohlo pracovať celý život, potrebuje elektrické impulzy. Môžeme povedať, že srdce je niečo ako malý elektrický obvod. Arytmie sú výsledkom narušenia, respektíve poruchy tohto elektrického obvodu.
Zjednodušene sa dá povedať, že ich delíme do dvoch veľkých skupín: na bradykardie, pri ktorých je pulzová frekvencia veľmi pomalá, a tachykardie, pri ktorých je pulzová frekvencia naopak veľmi vysoká, pričom rytmus môže byť pravidelný alebo nepravidelný.
A či sa s nimi dá žiť? S niektorými formami áno, dokonca pacient nemusí mať ťažkosti. Väčšinou sa však zdravotné problémy dostavia – ak nie ihneď, tak s istým časovým odstupom. Niektoré arytmie sú obzvlášť nepríjemné. Pacienti majú pocit búšenia srdca, nedostatku vzduchu, môžu mať závraty, celkovú slabosť, pocit na odpadnutie, prípadne môžu aj stratiť vedomie. Niektoré poruchy rytmu môžu pacienta ohroziť na živote a spôsobiť aj náhlu smrť.
Ľudia často udávajú búšenie srdca ako stav, „keď srdce cítia až v krku“. Kedy je búšenie fyziologické a kedy už patologické?
Búšenie srdca je pocit veľmi rýchleho a silného tlkotu srdca. Keď nastane v korelácii s fyzickou námahou alebo so stresom, je to fyziologické. Ale ak rýchly pulz nesúvisí s námahou alebo stresom, je potrebné hľadať príčinu.
Môže byť búšenie srdca prejavom infarktu?
Typickým znakom infarktu myokardu je tlaková pálivá bolesť na hrudníku, ale môže sa prejaviť aj inak. Infarkt myokardu môže sprevádzať aj porucha rytmu. Treba si uvedomiť, že každá bolesť je stresom pre pacienta, preto sa zvyčajne dostaví aj zvýšený pulz, hoci rytmus je správny. Oba stavy pacient vníma ako búšenie srdca.
Čo sa deje v srdci pri infarkte?
Príčinou infarktu myokardu je hemodynamicky závažné zúženie alebo upchanie niektorej z ciev, ktoré vyživujú srdcový sval. Pokiaľ sa podarí cievu rýchlo otvoriť a spriechodniť tok krvi, zachránime danú časť myokardu a činnosť srdca sa môže úplne znormalizovať. Ak sa tak nestane do niekoľkých hodín, srdcový sval odumrie a zmení sa na väzivové tkanivo. Takéto menejcenné tkanivo nedokáže vyvrhnúť dostatočné množstvo krvi do celého organizmu.
Ak proces zužovania ciev postupuje niekoľko mesiacov až rokov, srdcový sval sa tomu do istej miery prispôsobí a vytvárajú sa malé bočné vlásočnice. Ale ak dôjde k náhlemu upchatiu cievy, ide o veľmi vážny stav, keď treba rýchlo konať. Takýto stav môže jedinca ohroziť na živote.
Vnímate, že je viac mladých ľudí, ktorí umierajú náhle?
Náhla srdcová smrť má viacero príčin, napríklad infarkt myokardu, pľúcna embólia alebo závažná komorová porucha rytmu. Náhlou smrťou môžu zomrieť aj mladí ľudia, pokiaľ majú isté genetické predispozície ku komorovým poruchám rytmu. Či je náhlych úmrtí viac ako v minulosti, k tomu sa neviem vyjadriť.
Aký je váš postoj k teórii, že príčinou zlyhania srdca u mladých ľudí môže byť očkovanie proti covidu?
Každý liek má nejaké nežiaduce účinky vrátane potenciálnej alergickej reakcie. Zistíte to z príbalovej informácie, ktorá je súčasťou každého balenia. Poznáme prípady, keď pacient zareagoval nežiaducou reakciou na liek, ktorý už v minulosti užíval. Očkovacia látka nie je výnimkou. Ale vždy je potrebné rozlišovať medzi prínosom a rizikom. A v prípade očkovacích látok prínos jednoznačne prevažuje nad rizikom.
Keď sme hovorili o tom, že sa ochorenia srdca vyskytujú aj u mladých športovcov – je možné „prešportovať“ sa k infarktu?
To by som nepovedala. Avšak extrémna fyzická záťaž je extrémnou záťažou aj pre srdce. Ak športovec dlhodobo vykonáva takýto typ záťaže, srdcový sval sa začne meniť. Predsiene sa začnú zväčšovať a steny ľavej komory zhrubnú. Tieto zmeny umožňujú srdcovému svalu vyvrhnúť viac krvi do organizmu. Myokard ľavej komory síce zhrubne, ale cievy, ktoré ho zásobujú krvou, nenarastú a nestačia vyživovať takýto hrubý srdcový sval, pretože dopyt po zásobení krvou je vyšší. Ani šírenie vzruchov v takto zhrubnutom myokarde nie je normálne. A to je ten moment, keď môžu nastať problémy. Nič, čo je extrémne, nie je zdravé.
Je všeobecne známe, že nežiaduce účinky na srdce majú aj energetické nápoje a žuvací tabak. Napriek tomu ich ľudia užívajú.
Energetické nápoje obsahujú veľké množstvo kofeínu, ktorý zrýchľuje činnosť srdca a zvyšuje tlak krvi. Rovnako aj žuvací tabak svojím vysokým obsahom nikotínu zvyšuje frekvenciu aj tlak krvi. Oboje nútia srdce k vyššej činnosti. Ak sa používajú dlhodobo a vo vysokých dávkach, srdce pracuje veľkú časť dňa „vo vysokých otáčkach“. To vedie k vyčerpaniu rezerv, zvyšuje riziko infarktu myokardu, riziko prasknutia steny aorty, porúch rytmu a následného poškodenia srdcového svalu. Žiadny z uvedených preparátov nie je pre srdce zdravý.
Môžu „kardiaci“ piť kávu?
Áno. Názory na kávu sa za posledné obdobie zmenili, je to silný antioxidant. Samozrejme, pitie kávy musí byť regulované.
Spomenuli ste, že máme omnoho kvalitnejšiu diagnostiku ako pred 30 rokmi. Frekvenciu srdca nám merajú už aj hodinky, EKG holter si vieme kúpiť bežne v zdravotníckych pomôckach. Sú takéto technológie dôveryhodné?
Nedá sa odpovedať áno alebo nie, závisí to od kvality daného prístroja, respektíve softvéru. Jedna moja pacientka mala paroxyzmus tachykardie, čo je náhly záchvatovitý stav rýchleho búšenia srdca, ktorý sa nečakane začína, ale sa aj nečakane končí. Tento stav veľmi zle tolerovala, ale kým prišla na pohotovosť, stav sa upravil a na EKG sa porucha rytmu nezachytila. Manžel jej potom zaobstaral hodinky, ktoré dokážu zobraziť jednozvodové EKG. A tieto zachytili EKG s poruchou rytmu.
Pacientka sa podrobila katétrovej ablácii, pri ktorej sme jej odstránili zdroj poruchy rytmu, a mohla sa vrátiť k plnohodnotnému životu. Takéto hodinky sú veľkým prínosom hlavne u pacientov s paroxyzmálnou fibriláciou predsiení. Pacienti si takto vedia samostatne sledovať rytmus srdca.
Čo si myslíte o hodinkách, ktoré monitorujú srdcovú frekvenciu 24 hodín denne u zdravých ľudí? Nie je to vyrušujúce?
Ľudia sú rôzni. V niektorých prípadoch môže neustále sledovanie pulzu viesť k zbytočnému stresu. Hodinky odporúčam pacientom, o ktorých viem, že ich použitie nebudú vnímať stresujúco. Ale hlavne u pacientov, ktorí už mali poruchu rytmu a majú za sebou abláciu, čiže intervenčný zákrok, ktorým sa porucha rytmu odstraňuje. V tomto prípade ide o vhodný nástroj telemedicíny.
Dokážu sa pacienti po prekonaní infarktu vrátiť do normálneho života?
Závisí to od rozsahu postihnutia srdcového svalu a od včasnosti adekvátnej liečby. Včasné otvorenie cievy, následná adekvátna liečba, ako aj dôsledné dodržiavanie režimových opatrení umožňujú mnohým pacientom návrat do normálneho života.
Ak by ste mali uviesť tri preventívne zásady na udržanie si zdravého srdca, aké by to boli?
Hýbať sa, neprejedať sa a vyhýbať sa alkoholu, fajčeniu a návykovým látkam.