Slovenský priemysel vstúpil do roku 2026 s nejednoznačnými výsledkami. Firmám síce rástli tržby aj výnosy, no reálna výroba mierne klesla a podniky pokračovali v prepúšťaní. Ukazujú to predbežné údaje Štatistického úradu SR za prvý štvrťrok.
Hoci sa na prvý pohľad zdá, že priemysel pokračuje v raste, podrobnejší pohľad naznačuje opatrnejší obraz. Vyššie tržby totiž neznamenali vyšší objem vyrobenej produkcie. Rast bol do veľkej miery výsledkom cien a zmien v štruktúre výroby.
Tržby rástli, výroba mierne klesla
Veľké priemyselné podniky s najmenej 20 zamestnancami dosiahli za prvé tri mesiace roka výnosy vo výške 33,2 miliardy eur. Medziročne to predstavuje rast o 2,8 percenta. Tržby za vlastné výrobky a služby dosiahli 30,7 miliardy eur a po zohľadnení cenových vplyvov vzrástli o 1,4 percenta.
Produkcia v priemysle však takýto rast nepotvrdila. Reálny objem výroby bol medziročne nižší o 0,3 percenta, čo podľa štatistikov naznačuje, že podniky síce predali viac a za vyššie ceny, ale fyzicky nevyrobili viac tovaru ako pred rokom.
Firmy vytvorili viac hodnoty, zisky však nestúpli
Dáta ukazujú, že pozitívnym prekvapením bol rast pridanej hodnoty. Tá sa zvýšila o 5,6 percenta na 6,3 miliardy eur. Ide o ukazovateľ, ktorý vyjadruje hodnotu vytvorenú činnosťou podnikov po odpočítaní nákladov na vstupy.
Súčasne však rástli aj náklady. Tie sa zvýšili o tri percentá na 31,3 miliardy eur. Výsledkom bolo, že hospodársky výsledok pred zdanením zostal takmer nezmenený a dosiahol 1,94 miliardy eur. Pre podniky je to dôležitý signál. Vyššie tržby ešte automaticky neznamenajú vyššie zisky, najmä ak náklady rastú rýchlejšie ako objem výroby.
Energetika stiahla priemysel do mínusu
Za miernym poklesom priemyselnej produkcie stoja najmä slabšie výsledky energetiky. Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu po očistení o infláciu klesla medziročne o 5,6 percenta.
Práve energetický sektor mal najväčší negatívny vplyv na celkový výkon priemyslu. Zaujímavé však je, že z pohľadu tržieb patrila energetika medzi úspešnejšie odvetvia, keďže tržby energetických podnikov vzrástli o 4,1 percenta.
Tento rozdiel ukazuje, že rast finančných ukazovateľov nemusí vždy znamenať aj vyššiu ekonomickú aktivitu.
Automobilky zostávajú kľúčovým pilierom
Najväčšou oporou slovenského priemyslu podľa Štatistického úradu zostáva naďalej automobilový sektor. Produkcia výrobcov motorových vozidiel po zohľadnení cenových vplyvov vzrástla o takmer dve percentá.
Ide o významný výsledok, keďže automobilový priemysel tvorí necelú polovicu celej priemyselnej výroby na Slovensku. Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek však už začiatkom roka upozorňoval, že sektor vstupuje do roku 2026 s viacerými neistotami.
Aj preto sa očakáva skôr stabilizácia výroby než výrazný rast. Zväz odhaduje, že slovenské závody vyrobia tento rok približne 1,02 milióna vozidiel, čo je mierne menej ako v roku 2025. Napriek tomu automobilky dokázali v prvom štvrťroku kompenzovať slabšie výsledky niektorých ďalších odvetví a opäť potvrdili svoju dominantnú pozíciu v ekonomike.
Priemysel zamestnáva menej ľudí
Z údajov tiež vyplýva, že na Slovensku pokračuje aj trend poklesu zamestnanosti. Priemerný počet pracovníkov vo veľkých priemyselných podnikoch sa medziročne znížil o 2,3 percenta na 364-tisíc ľudí a zároveň klesol aj počet odpracovaných hodín. Náš priemysel tak vyrábal s menším počtom zamestnancov aj nižším objemom práce.
Mzdy však naďalej rástli. Priemerná hrubá mesačná mzda v priemysle dosiahla 1 948 eur, čo je medziročne o 6,8 percenta viac. Najlepšie zarábali zamestnanci vo výrobe ropných produktov, kde priemerná mzda presiahla 2 900 eur mesačne. Naopak, najnižšie mzdy zostali vo výrobe odevov, kde sa pohybovali tesne pod hranicou 1 200 eur.
Rastieme, no nie takým tempom ako v minulosti
Údaje za prvý štvrťrok nenaznačujú krízu slovenského priemyslu. Skôr potvrdzujú trend posledných rokov – firmy dokážu zvyšovať tržby a vytvárať vyššiu pridanú hodnotu, no rast výroby sa spomaľuje a zamestnanosť klesá.
Kľúčovú úlohu naďalej zohrávajú automobilky, ktoré zmierňujú negatívny vplyv slabších odvetví. Aj tento sektor však čakajú výrazné zmeny spojené s elektromobilitou, technologickou transformáciou a rastúcou konkurenciou na svetových trhoch.
Prvý štvrťrok tak ukázal ekonomiku, ktorá síce stále rastie, no už nie takým tempom ako v minulosti. O ďalšom vývoji rozhodne najmä to, či sa podnikom podarí premeniť rast tržieb aj na rast reálnej výroby.