Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zákon mal mimoriadne znížiť Bolsonarovi trest, Lula ho vetoval

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vo štvrtok vetoval návrh zákona, ktorý mal výrazne znížiť trest odňatia slobody pre exprezidenta Jaira Bolsonara. Toho odsúdili na 27 rokov väzenia za plánovanie štátneho prevratu po prehratých voľbách v roku 2022.

Kontroverzný zákon, ktorý schválil Kongres v decembri, by Bolsonarovi trest znížil na niečo vyše dvoch rokov. Taktiež rátal so zmiernením trestov pre účastníkov januárových nepokojov z roku 2023, pri ktorých stúpenci Bolsonara vtrhli do sídla prezidenta, Kongresu a Najvyššieho súdu.

Lula vo svojom vyhlásení ozrejmil, že všetky osoby zapojené do pokusu o prevrat boli odsúdené „transparentne a nestranne“ na základe „silných dôkazov“. Vetovaním zákona splnil sľub, ktorý dal už v decembri.

Zatiaľ nie je jasné, či Kongres dokáže Lulovo veto prehlasovať. V súvislosti s nepokojmi v Brazílii zadržali približne dvetisíc osôb. Viaceré z nich už trest za pokus o štátny prevrat a ďalšie trestné činy poznajú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Policajtov v Londýne nepreverili, vyše stovka z nich sú delikventi

Interné preskúmanie Metropolitnej polície v Londýne odhalilo, že v rokoch 2013 až 2023 boli výrazne zanedbané preverovacie kontroly tisícok dôstojníkov a zamestnancov. V dôsledku toho sa do služby dostali aj jednotlivci s kriminálnou minulosťou, upozornil Guardian.

Medzi príslušníkmi bol sériový násilník David Carrick, ktorého v roku 2023 odsúdili za 48 znásilnení a celkovo 85 trestných činov.

Metropolitná polícia priznala, že viac ako päťtisíc osôb prijali bez riadnej previerky a u ďalších 17-tisíc nedokážu potvrdiť, či prešli kontrolou. V správe sa uvádza, že tlak na rýchle prijímanie nových regrútov viedol k tomu, že boli zanedbané štandardné postupy a odstránené kľúčové kontrolné mechanizmy.

Závažné pochybenia umožnili aj prijatie Cliffa Mitchella, neskôr odsúdeného za znásilnenia, vrátane detských obetí. V súhrne polícia identifikovala 131 dôstojníkov, ktorí spáchali rôzne trestné činy či priestupky.

Ministerka vnútra Shabana Mahmoodová označila situáciu za zlyhanie v udržiavaní bezpečnosti Londýna a nariadila nezávislé preverenie náborových procesov.

(max)

Minúta  |  

USA chcú údajne platiť Grónčanom za odtrhnutie sa od Dánska

Spojené štáty zvažujú jednorazové platby Grónčanom v snahe získať ostrov od Dánska. Podľa štyroch zdrojov agentúry Reuters oboznámených s rokovaniami sa diskutuje o sume 10- až 100-tisíc dolárov na osobu.

Tento plán je súčasťou širšej stratégie, ktorú Biely dom pod vedením prezidenta Donalda Trumpa presadzuje na získanie strategicky dôležitého Grónska – vrátane diplomatických i vojenských možností.

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen reagoval na vyjadrenia Trumpa príspevkom: „Už bolo dosť. Koniec fantáziám o anexii.“ Spolu s lídrami Dánska a ďalších európskych krajín odmietol aj myšlienku „kúpy“ Grónska. V spoločnom vyhlásení sedem štátov Únie deklarovalo, že o vzťahoch Grónska môžu rozhodovať len Dánsko a samotní Grónčania.

Trump tvrdí, že Grónsko je nevyhnutné pre národnú bezpečnosť USA a poukazuje na jeho nerastné bohatstvo. Po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura cez víkend podľa zdrojov Bieleho domu narástla snaha preniesť tento impulz aj na grónsku otázku.

Platby by mohli dosiahnuť takmer šesť miliárd dolárov, no detaily o ich forme a podmienkach ostávajú nejasné. Podľa USA je preferovaným riešením kúpa, vojenský zásah však nevylučujú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Iránom otriasajú protesty, je celoštátny výpadok internetu

V Iráne vo štvrtok zaznamenali celonárodný výpadok internetu, uviedla monitorovacia skupina NetBlocks, zatiaľ čo po celej krajine pokračovali protesty. Demonštranti údajne skandovali heslá namierené proti duchovným vládcom Islamskej republiky.

Rezá Pahlaví, exilový syn zosadeného iránskeho šacha, ktorého v roku 1979 zvrhla islamská revolúcia, v stredu vo videoposolstve na sieti X vyzval na ďalšie protesty.

Iránske štátne médiá však tvrdia, že mestá po celej krajine sú pokojné.

Súčasné protesty sa začali v decembri na teheránskom Veľkom bazári, kde obchodníci odsudzovali prudký pád meny rial.

Nepokoje sa odvtedy rozšírili po celej krajine v čase prehlbujúcej sa hospodárskej krízy spôsobenej prudkou infláciou, ktorú vyvolali zlé riadenie štátu, západné sankcie a obmedzenia politických a občianskych slobôd.

Prezident Masúd Pezeškián podľa štátnych médií vo štvrtok varoval domácich dodávateľov pred hromadením tovaru a neprimeraným zvyšovaním cien.

(reuters, est)

Minúta  |  

‚Ak uplynie, tak uplynie,‘ povedal Trump o jadrovej zmluve medzi USA a Ruskom

Poslednej zostávajúcej zmluve o kontrole zbraní medzi USA a Ruskom, New START, sa skončí platnosť 5. februára. Obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc, ktoré môžu obe krajiny nasadiť.

„Proste uzavrieme lepšiu dohodu,“ povedal Trump pre The New York Times a dodal, že do akejkoľvek budúcej dohody by mala byť zahrnutá aj Čína. Rozhovor sa uskutočnil v stredu.

Dohodu New START z roku 2010 už nie je možné predĺžiť. Zmluva to umožňovala len jedenkrát a Vladimir Putin s bývalým americkým prezidentom Joeom Bidenom sa v roku 2021 dohodli na jej predĺžení o päť rokov.

V septembri ruský prezident Vladimir Putin navrhol, aby oba štáty dobrovoľne zachovali obmedzenia stanovené v New START.

(reuters, est)

Minúta  |  

Saková kúpila dom pod Slavínom od Lacu z kauzy Voderady

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) vlani v auguste kúpila schátraný dom so záhradou na Havlíčkovej ulici pod bratislavským Slavínom. Nehnuteľnosť jej predal podľa Denníka N realitný podnikateľ Gustáv Laca, známy z predaja areálu vo Voderadoch za 17 miliónov eur.

Ten dom získal v dražbe v roku 2016 za 480-tisíc eur, pričom odhadovaná hodnota bola 986-tisíc eur.

Saková reagovala, že nehnuteľnosť kúpila z peňazí za predaj bytu, úspor a hypotéky. V liste vlastníctva figuruje ako majiteľka spolu so záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne.

Laca uviedol, že zmluvu o budúcej zmluve podpísali v roku 2021, keď bola Saková opozičnou poslankyňou, s podmienkou vydania stavebného povolenia. To bolo vydané v máji 2025, po čom nasledoval podpis kúpnej zmluvy.

Dom postavený v roku 1930 je v zlom technickom stave. Odborníci odhadujú jeho aktuálnu hodnotu medzi 900-tisíc až milión eur. Saková kúpu nekomentovala detailne, no deklarovala, že bude uvedená v majetkovom priznaní. A teda splní to, čo vyžaduje zákon.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.