Parlament presunul na septembrovú schôdzu novelu zákona, ktorá má zrušiť voľbu poštou zo zahraničia. Pre Stranu vidieka (SV) to nie je prekážka. Postavila sa však proti pozmeňujúcemu návrhu SNS, aby sa oslabila váha prednostných hlasov, teda krúžkov.
Národniari pod vedením Andreja Danka žiadajú, aby na prekrúžkovanie kandidáta bolo potrebných osem percent hlasov odovzdaných pre stranu namiesto doterajších troch percent. Danko naznačil, že SNS by mohla ustúpiť. Či k tomu nakoniec dôjde, je však otázne.
Jednu podmienku by totiž mohla vystriedať druhá. Ľudia môžu vo voľbách krúžkovať najviac štyroch kandidátov. Nie je vylúčené, že by ich napokon označovali menej. Aj to bude pravdepodobne predmetom dohadovania medzi SNS a huliakovcami.
Michelko: Jedna kvapka otrávi studňu
Pre SNS je dôležité zvýšenie hranice na prekrúžkovanie kandidátov. „Môj osobný názor je, aby sa také obskúrne figúrky ako Jozef Pročko nedostali do parlamentu. Jedna kvapka otrávi studňu,“ vyjadril sa pre Štandard šéf klubu SNS Roman Michelko.
Zdôraznil, že huliakovcom nechceli ustúpiť, pretože je to pre SNS principiálna vec. „Vedenie podporuje osem percent preto, aby strana mala väčšiu kontrolu nad kandidátnou listinou a aby bariéra na prekrúžkovanie bola vyššia,“ zhodnotil.
Význam krúžkov sa rokmi menil. Na začiatku 90. rokov bolo potrebné, aby kandidát získal až 50 percent takýchto hlasov. Vo voľbách v roku 1992 už bolo kritérium len 10 percent. Od roku 2006 stačia iba tri percentá hlasov na prekrúžkovanie z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre stranu.
Danko v minulosti hovoril, že nechce politických cudzincov na kandidátke, len vlastných straníkov.
„Na kandidátke môžu byť aj výrazné osobnosti, ale nebudú to predstavitelia iných strán. Ide o princíp. Osem percent nie je šialená bariéra. Výrazné osobnosti dajú aj osem percent,“ usúdil Michelko.
Malatinec hovorí o šanci pre schopných
Poslanec Pavel Ľupták (SV) v rozhovore pre Štandard zdôvodnil odmietavý postoj k zvýšeniu kvóra na osem percent spravodlivosťou a tým, že voliči by mali mať možnosť presadiť aj kandidátov, ktorých vedenie strany nedá na popredné miesta kandidátnej listiny.
Uviedol, že ak dôjde k spájaniu strán pred voľbami, šance nezávislých kandidátov by mali byť rovnaké ako teraz. „Nepočul som o kompromise,“ povedal na margo Dankovho vyjadrenia.
Poslanec Roman Malatinec (SV) nevylúčil, že sa s SNS dohodnú, že napokon nebude platiť ani súčasná trojpercentná, ani navrhovaná osempercentná hranica. Možno niečo medzi tým, „ale zatiaľ sme to neuzavreli“.
„Keď majú strany schopných ľudí, prečo by im nedali šancu prekrúžkovať sa na čelo kandidátky? Táto možnosť sa neberie len stranám, ale aj samotným voličom, aby vedeli podporiť svojho kandidáta,“ povedal Malatinec Štandardu.
Čísla popularity pod parlamentným prahom
Preferencie SV sú menej ako jedno percento. V niektorých prieskumoch sa ani neuvádzajú. Agentúra Focus jej v májovom zisťovaní pre portál 360tka namerala 0,4 percenta. V marci to bolo 0,6 percenta. V prieskume agentúry Ako pre televíziu Joj 24 mala strana podporu 0,3 percenta. Hranica vstupu do Národnej rady je pritom päť percent.
Je otázne, či sa jej podarí podporu v najbližších mesiacoch zvýšiť natoľko, aby si zlepšila svoju pozíciu na rokovanie s potenciálnymi partnermi. Predseda SV Huliak je síce ministrom cestovného ruchu a športu, ale jeho vplyv sa doteraz významnejšie neodzrkadlil na preferenciách. Strana sa ešte môže zviditeľniť v Banskobystrickom kraji, kde chce kandidovať za župana Malatinec, ktorý je podpredsedom SV. Zaujímavosťou je, že strana má až desať podpredsedov.
Výsledky doterajšej podpory naznačujú, že huliakovci by mohli skôr rokovať s inou stranou o tom, či by im poskytla miesta na kandidátnej listine. Vytvorenie predvolebnej koalície sa javí ako málo pravdepodobné.
Práve preto je pre Huliaka a jeho spolustraníkov dôležité, aby sa dokázali dostať na zvoliteľné miesta vďaka prednostným hlasom. V prípade, že by ich prichýlila menšia strana, krúžkov by potrebovali menej. Keby sa však uchádzali o miesta v parlamente spolu s veľkou stranou, museli by získať viac krúžkov.
Ako sa dostali k mandátom
V posledných parlamentných voľbách v roku 2023 sa huliakovci uchádzali o poslanecké kreslá na kandidátke SNS.
Huliak sa prekrúžkoval z posledného 150. miesta na tretie s podporou 58 875 voličov, čo predstavovalo 35,25 percenta prednostných hlasov. Ivan Ševčík poskočil zo 148. miesta na šieste, keď získal 25 639 preferencií, teda 15,35 percenta. Ľupták sa prepracoval zo 140. miesta na desiate. Pripísal si 13 046 preferenčných hlasov, čo zodpovedalo podielu 7,81 percenta. SNS pritom odovzdalo svoj hlas takmer 167-tisíc voličov.
Malatinec bol pôvodne poslancom Hlasu. K huliakovcom sa pridal vlani počas krízového obdobia v koalícii. Získal len 3 951 preferenčných hlasov, čo predstavovalo 0,9 percenta prednostných hlasov z celkového počtu viac než 436-tisíc hlasov odovzdaných pre Hlas.
S kým sa spoja?
Poslanec Ľupták pripustil, že pred voľbami sa môžu spojiť s inou stranou. „Uvažujeme aj o takej ceste. To sa však ukáže najskôr o pol roka,“ podotkol.
Neprezradil však, s ktorými politickými subjektami by mohla SV spolupracovať. „Tých možností je viac, žiadna strana nerada hovorí o nejakých spájaniach alebo koho zoberie na kandidátku tak ďaleko pred voľbami. Potom by to zbytočne rozdúchalo špekulácie,“ poznamenal.
Malatinec označil za predčasné pomenovať politické subjekty, ku ktorým by sa mohla SV pridať. „Rokujeme s viacerými, debaty sa začali. Je to však predčasné,“ dodal.
Obaja poslanci nechcú hovoriť, či by prípadným partnerom mohol byť Smer. Jeho politici takéto riešenie nechali bez komentára. Navyše predseda strany Robert Fico si dáva pozor, koho zoberie na kandidátku. Zvlášť ak ide o predstaviteľov inej strany.
Ani SNS, ani Republika
Huliakovci nie sú pre SNS partneri, s ktorými by počítala do ďalších parlamentných volieb. „To je nonsens. Takéto spojenectvo nehrozí,“ zdôraznil Michelko.
O spoluprácu nestojí ani mimoparlamentná Republika. Jej preferencie pritom ukazujú, že sa zrejme dostane do Národnej rady, keďže podľa viacerých prieskumov dosahuje podporu okolo desať percent.
Líder Republiky Milan Uhrík uviedol, že Huliak zo svojich pôvodných predvolebných sľubov nesplnil nič, nepreukázal tímového ducha a celý čas ho zaujímalo len to, ako sa stať ministrom.
„To si všimli aj jeho bývalí voliči, ktorí dnes prechádzajú k Republike. Z uvedených dôvodov si teda pána Huliaka na našej kandidátke nevieme predstaviť. Hnutie Republika nie je zberný dvor, našich kandidátov si vyberáme,“ povedal Uhrík pre Štandard.
Snaha o ukotvenie v parlamente
Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa navonok zdalo, že Huliak s Dankom sú si blízki. Približne po roku sa ukázali trhliny.
Huliak dal najavo svoju nespokojnosť v septembri 2024. Žiadal, aby sa pomenovanie jeho strany Národná koalícia premietlo do názvu parlamentného klubu SNS. Zároveň povedal, že Národnú koalíciu potrebuje dostať na parlamentnú pôdu, pretože nie je súčasťou SNS. O necelý mesiac ohlásil, že vystupuje z klubu národniarov spolu s poslancami Ľuptákom a Ševčíkom.
O niekoľko mesiacov neskôr sa táto trojica posilnila ešte o Malatinca. Bez ich hlasov by vládna koalícia nemala v parlamente väčšinu. Premiér Fico vyriešil situáciu tak, že SNS prišla o kreslo ministra cestovného ruchu a športu a na toto miesto navrhol Huliaka. Ten vlani Národnú koalíciu premenoval na Stranu vidieka.