Už pred mesiacom, keď poslanci posunuli návrh zákona v tejto veci do druhého čítania, bolo zrejmé, že definitívne schvaľovanie čakajú komplikácie.
V koalícii pritom nie je spor o to, že korešpondenčné hlasovanie z cudziny dostane stopku. Tisíce ľudí, ktorí pracujú, študujú alebo budú v zahraničí služobne, by mali v budúcoročných parlamentných voľbách voliť na veľvyslanectvách – možno aj na konzulátoch. Rovnako aj hlava štátu by sa mala voliť v cudzine na zastupiteľských úradoch. Doteraz takáto možnosť nebola.
Krúžkovanie komplikuje rušenie voľby poštou
Vládna zostava zatiaľ nedokázala vyriešiť, ako sa zmenia podmienky na uplatnenie prednostných hlasov, ktoré sa zvyknú nazývať aj krúžkami.
Líder SNS Andrej Danko prišiel s nápadom stanoviť osempercentné kvórum, aby bolo možné zmeniť poradie na kandidátnej listine. Pred časom dokonca tvrdil, že ak mu nevyjdú v koalícii v ústrety, novela zákona neprejde.
Zatiaľ platí, že poslanecký mandát dostane najskôr kandidát, ktorý získal aspoň tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre danú politickú stranu. Šéf SNS vychádza zo skúseností z posledných volieb v roku 2023. Vďaka krúžkom sa podstatne zmenila podoba kandidátnej listiny, ktorú stranícke štruktúry národniarov pôvodne odsúhlasili.
Do parlamentu sa dostal za SNS len Danko. Zvyšní zvolení poslanci pochádzali z iných strán alebo mali status nezávislých osobností. Viacerých z nich potom poslal do vlády ako ministrov a štátnych tajomníkov. Na uvoľnené poslanecké miesta tak ako náhradníci nastúpili priamo ľudia z SNS.
Kto má Čierneho Petra
Národniari nechcú ustúpiť z požiadavky, aby kandidát musel získať aspoň osem percent prednostných hlasov, inak sa na ne nebude prihliadať. „Je to v rukách huliakovcov. Strana vidieka má Čierneho Petra. Oni hovoria, že je to problém. My sme jasne povedali, že bez osempercentného kvóra na prekrúžkovanie to nepodporíme,“ povedal pre Štandard šéf klubu SNS Roman Michelko.
SNS podľa neho pripraví pozmeňujúci návrh s touto požiadavkou, ktorý následne pôjde na „divoké hlasovanie“. „Keď ho parlament schváli, je otázka, čo urobia huliakovci a či zákon ako celok nepotopia,“ priblížil poslanec národniarov.
Ľupták: Danko chcel len hlasy nezávislých
Nezaradený poslanec Pavel Ľupták zo Strany vidieka povedal, že so SNS zatiaľ nerokovali. Pripustil však, že zákon sa môže odložiť na ďalšiu schôdzu. „To je vždy v hre,“ podotkol. „Chceme, aby tento bod išiel na samostatné hlasovanie,“ povedal pre Štandard Ľupták.
Vysvetlil, prečo je kvórum vo výške ôsmich percent neprijateľné. Prvých 10 či 12 kandidátov na poslancov ľudia väčšinou podľa neho zvolia tak, ako to určí poradie schválené predsedníctvom strany. Kandidáti na nižších pozíciách sú podľa jeho slov pri vyššom kvóre na uplatnenie krúžkov znevýhodnení.
„My huliakovci sme sa všetci prekrúžkovali z posledných miest kandidátky SNS. Po novom by také niečo nebolo možné. Viem, že dva týždne po voľbách sa predseda Danko vyjadril, že sa to musí zmeniť. Bral to totiž ako neúspech. Z celej kandidátky prešiel iba on. Je to nefér, že zoberie nezávislé osobnosti, aby dodali hlasy, ale nech sa neprekrúžkujú. No tak potom nech neberú nikoho,“ zhodnotil Ľupták. Doplnil, že na popredných miestach sú na kandidátnej listine tí, ktorí bezvýhradne súhlasia s predsedom a „čo majú v hlave, je už druhoradá vec“.
Osem percent krúžkov dosiahne málokto
Tri percentá krúžkov spôsobili na kandidátke SNS v posledných voľbách „vietor“. Iba Danko obhájil prvé miesto s počtom viac ako 68-tisíc prednostných hlasov. Druhý Tomáš Taraba mal necelých 64-tisíc krúžkov. Tretí Rudolf Huliak poskočil z posledného 150. miesta kandidátky na tretie. Dosiahol viac ako 58-tisíc krúžkov.
SNS dostala vo voľbách 166 995 platných hlasov. Ak by platilo, že poradie na kandidátke sa zmení až ziskom ôsmich percent hlasov odovzdaných pre stranu, tak túto požiadavku by splnilo iba osem kandidátov.
Podstatne viac krúžkov by potrebovali kandidáti strany s početnejšou podporou. Napríklad opozičné PS volilo 533 136 ľudí. Viac ako osem percent prednostných hlasov dosiahlo v posledných voľbách iba šesť kandidátov PS.
Kaucia 40 500 eur
Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva počíta aj so zmenou výšky volebnej kaucie pre strany, ktoré budú kandidovať do Národnej rady a Európskeho parlamentu.
V súčasnosti musia platiť kauciu 17-tisíc eur. Nový návrh počíta s jej zvýšením na 25-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve. Strany by museli po novom zaplatiť 40 500 eur.
Poslanec Ľupták nevedel povedať, či sa výška kaucie napokon bude meniť. „Mali sme výhradu, že pre mimoparlamentné strany je to likvidačné a môže im to znemožniť kandidatúru,“ podotkol.
Návrh zákona o rušení voľby poštou zo zahraničia predložili poslanci Smeru. Je jedným z viacerých návrhov, ktoré koalícia zatiaľ odkladá. Šéf klubu Smeru Ján Richter v utorok povedal, že nejde o žiadnu krízu, ale bežný koaličný život.