Slovensko nekonsoliduje. Deficity zostanú vysoké a dlh bude ďalej rásť, varujú inštitúcie

Vláda prijíma úsporné opatrenia, zvyšuje dane a hovorí o potrebe ozdravenia verejných financií. Najnovšia prognóza Národnej banky Slovenska naznačuje, že napriek konsolidácii zostane rozpočtová situácia krajiny veľmi napätá. Podobne to vidí aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v Európe.

Občiansky zákonník ako základný pilier súkromného práva.

Občiansky zákonník má byť základným pilierom súkromného práva. Zdroj: Getty Images

Publikované: 26. júna 2026 | 6:02

Autor: Petra Mitaľová,

Deficit bude aj v najbližších rokoch výrazne vyšší, ako povoľujú európske pravidlá, a verejný dlh bude ďalej rásť. Slovensko sa tak dostáva do paradoxnej situácie – prijíma úsporné opatrenia, no k zdravším verejným financiám sa zatiaľ výraznejšie nepribližuje.

Verejné financie patria medzi najväčšie ekonomické témy posledných rokov. Pandémia, energetická kríza aj séria mimoriadnych výdavkov zanechali štát s vysokými deficitmi a rastúcim dlhom. Súčasná vláda preto postavila významnú časť svojej hospodárskej politiky na konsolidácii rozpočtu.

Vyššie dane, nové odvody či obmedzovanie výdavkov majú postupne znižovať rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu. Letná prognóza Národnej banky Slovenska však naznačuje, že výsledok bude podstatne skromnejší, ako by si vyžadovala dlhodobá stabilita verejných financií.

Podľa základného scenára zostane deficit verejnej správy v najbližších rokoch približne na úrovni 4,5 percenta hrubého domáceho produktu. To je výrazne nad hranicou troch percent HDP, ktorú stanovujú európske fiškálne pravidlá.