Deficit bude aj v najbližších rokoch výrazne vyšší, ako povoľujú európske pravidlá, a verejný dlh bude ďalej rásť. Slovensko sa tak dostáva do paradoxnej situácie – prijíma úsporné opatrenia, no k zdravším verejným financiám sa zatiaľ výraznejšie nepribližuje.
Verejné financie patria medzi najväčšie ekonomické témy posledných rokov. Pandémia, energetická kríza aj séria mimoriadnych výdavkov zanechali štát s vysokými deficitmi a rastúcim dlhom. Súčasná vláda preto postavila významnú časť svojej hospodárskej politiky na konsolidácii rozpočtu.
Vyššie dane, nové odvody či obmedzovanie výdavkov majú postupne znižovať rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu. Letná prognóza Národnej banky Slovenska však naznačuje, že výsledok bude podstatne skromnejší, ako by si vyžadovala dlhodobá stabilita verejných financií.
Podľa základného scenára zostane deficit verejnej správy v najbližších rokoch približne na úrovni 4,5 percenta hrubého domáceho produktu. To je výrazne nad hranicou troch percent HDP, ktorú stanovujú európske fiškálne pravidlá.
Deficit sa stáva novým normálom
Najväčší problém Slovenska nespočíva len vo výške deficitu. Ešte vážnejšie je, že sa z neho stáva dlhodobý jav. Centrálni bankári upozorňujú, že ani po prijatí konsolidačných opatrení nevidieť výraznejší návrat k vyrovnanejšiemu hospodáreniu. Rozpočtové schodky zostávajú vysoké aj vo výhľade na ďalšie roky.
To znamená, že štát si bude musieť aj naďalej požičiavať miliardy eur ročne len na financovanie svojho bežného fungovania.
Takýto vývoj má viacero dôsledkov. Rastú náklady na obsluhu dlhu, ubúda priestor na investície a krajina je zraniteľnejšia pri každej ďalšej ekonomickej kríze. Keď príde nový problém, verejné financie už nebudú mať takmer žiadnu rezervu.
Práve preto centrálne banky aj medzinárodné inštitúcie dlhodobo upozorňujú, že dôležitá nie je iba výška dlhu, ale aj schopnosť štátu vytvárať si rezervy v lepších časoch.
Dlh bude ďalej rásť
Ešte väčšie obavy vyvoláva vývoj verejného dlhu. Podľa prognózy regulátora bude zadlženie krajiny pokračovať v raste a v najbližších rokoch sa môže priblížiť k úrovni 65 percent HDP.
Výška dlhu ešte automaticky neznamená finančné problémy. Rastúce zadlženie však robí krajinu citlivejšou na vývoj úrokových sadzieb. Slovensko si dnes požičiava výrazne drahšie než pred niekoľkými rokmi, keď boli úroky takmer nulové.
Každá nová emisia štátnych dlhopisov preto znamená vyššie náklady pre budúce rozpočty. V praxi to znamená, že čoraz väčšia časť verejných príjmov smeruje na splácanie úrokov na úkor výdavkov na školstvo, zdravotníctvo alebo investície.
Jedným z najzaujímavejších momentov prognózy je hodnotenie fiškálnej politiky. Národná banka konštatuje, že aktuálny rozpočtový výhľad predstavuje scenár „bez ambície konsolidovať“ nad rámec už prijatých opatrení.
Na prvý pohľad ide o technickú formuláciu, v skutočnosti však vysiela pomerne silný odkaz. Centrálna banka tým naznačuje, že doterajšie opatrenia síce spomaľujú zhoršovanie situácie, no nestačia na to, aby sa verejné financie vrátili na dlhodobo udržateľnú trajektóriu.
Inými slovami, štát šetrí, ale zatiaľ nie natoľko, aby zásadne zmenil smer vývoja.
Práve takýto signál pozorne sledujú investori, ratingové agentúry aj európske inštitúcie. Pri hodnotení krajiny totiž nezáleží len na aktuálnych číslach, ale aj na tom, či existuje dôveryhodný plán na stabilizáciu verejných financií.
Slabší rast situáciu komplikuje
Nepriaznivý stav verejných financií sa navyše spája s pomalším hospodárskym rastom. Slovenská ekonomika podľa regulátora porastie v roku 2026 len o 0,5 percenta. Výraznejšie oživenie by malo prísť až neskôr.
To je problém, pretože pomalší rast znamená aj pomalší rast daňových príjmov. Konsolidácia sa tak stáva ešte náročnejšou.
Vláda sa následne dostáva do situácie, keď si musí vybrať. Buď prijme ďalšie úsporné opatrenia, alebo bude tolerovať pokračovanie vysokých deficitov. Ani jedna z možností nie je politicky ani ekonomicky jednoduchá.
Priestor na chyby sa zmenšuje
Slovensko dnes nie je na pokraji dlhovej krízy. Najnovšia letná prognóza však ukazuje, že priestor na odkladanie problémov sa postupne vyčerpáva.
Demografické starnutie bude zvyšovať výdavky na dôchodky aj zdravotníctvo. Rastú aj obranné výdavky a krajina zároveň potrebuje investovať do infraštruktúry. Popritom sa spomaľuje rast pracovnej sily, ktorý bol doteraz jedným z motorov ekonomiky.
Podobné závery prináša aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jej analýza ukazuje, že súčasné tempo konsolidácie nestačí na zastavenie rastu zadlženia. Analytik Marek Rakús upozorňuje, že prijaté opatrenia síce spomaľujú zhoršovanie verejných financií, no nedokážu ich vrátiť na udržateľnú trajektóriu.
Podľa odhadov Rady by verejný dlh mohol už v najbližších rokoch prekonať historické maximá a bez ďalších opatrení sa postupne priblížiť až k 75 percentám HDP.
Inštitúcia zároveň upozorňuje, že problémom nie je iba výška dlhu, ale aj rastúce náklady na jeho obsluhu. Na stabilizáciu dlhu by už nestačil deficit na úrovni troch percent HDP, ktorý sa v minulosti považoval za bezpečný. Podľa prepočtov by bolo potrebné znížiť schodok približne na 2,4 percenta HDP a po zaplatení úrokov hospodáriť takmer s vyrovnaným rozpočtom.
Rakús preto upozorňuje, že každé ďalšie odkladanie ozdravenia verejných financií bude v budúcnosti znamenať ešte tvrdšie opatrenia.
Podobný pohľad prináša aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Vo svojej najnovšej správe očakáva, že slovenská ekonomika tento rok porastie len o 0,7 percenta, pričom v roku 2027 by sa tempo rastu malo zrýchliť na 1,6 percenta. Zostane však výrazne závislá od automobilového priemyslu, ktorý čelí slabšiemu dopytu v Európe aj novým 15-percentným americkým clám.
Inštitúcia odporúča zrušenie transakčnej dane, väčšiu adresnosť pri energopomoci aj trinástych dôchodkoch, ako aj skrátenie rodičovskej dovolenky a obmedzenie predčasného odchodu do dôchodku.
Zároveň upozorňuje, že bez ďalších zmien bude verejný dlh ďalej rásť a v dlhodobom horizonte by mohol prekročiť aj hranicu 100 percent HDP. Preto odporúča pokračovať v ozdravovaní verejných financií a viac sa sústrediť na systémové reformy než na jednorazové opatrenia.
V tom sa zhoduje s vyššie spomínanými inštitúciami. Všetky tri vnímajú, že doterajšia konsolidácia síce pomáha spomaliť rast zadlženia, no na jeho zastavenie zatiaľ nestačí. Ak nepribudnú ďalšie reformy, Slovensko vstúpi do obdobia starnutia populácie, rastúcich výdavkov na zdravotníctvo a obranu s historicky vysokým dlhom a čoraz menším priestorom reagovať na budúce krízy.