Investovať do odvetví, ktoré nesú ideologickú nálepku alebo stoja na štátnych dotáciách, sa medzi klasickými liberálnymi investormi považuje za spoľahlivú cestu do problémov.
Štát má totiž nepríjemný zvyk ohýbať trhové prostredie, meniť pravidlá počas hry a vytvárať víťaza nie podľa kvality biznisového modelu, ale podľa toho, kto sa včas vojde do správnej kolónky pripravovaného zákona.
Investor potom nepotrebuje len rozumieť produktu, maržiam a súvahe firmy. Potrebuje vedieť aj to, odkiaľ práve fúka politický vietor, aká technológia bude budúci rok označená za strategickú a ktorá sa, naopak, ocitne na zozname hriešnikov. Zelená energia mala dlho presne túto nálepku.
Navyše ju posilnila éra ESG, keď sa investičná analýza začala miestami nebezpečne podobať morálnemu vysväteniu. Popri emisiách a energetickej účinnosti sa začalo riešiť aj to, či je firma dostatočne spoločensky uvedomelá, inkluzívna a hodnotovo správne nastavená.
Inými slovami, do sveta tvrdého biznisu, kde sa obvykle počítajú náklady kapitálu, návratnosť investícií a schopnosť generovať hotovosť, vstúpil slovník, ktorý mnohých investorov skôr odpudzoval, než priťahoval.
Od ideológie k realite trhu
Očakávanie preto bolo pomerne jednoduché. Len čo vyschnú pramene lacných peňazí a dotácií, zelená energia narazí na realitu. Ukáže sa, že išlo o utopický projekt dobrý pre politické prejavy, nie pre akcionárov.
Časť týchto obáv sa skutočne potvrdila. Investovanie podľa ESG je dnes, povedané bez sentimentu, tak trochu „has been“. Zelené akcie po eufórii rokov lacných peňazí tvrdo vytriezveli, mnoho solárnych a vodíkových titulov stratilo desiatky percent a investori zistili, že klimatická naliehavosť sama osebe ešte nevytvára ziskovú firmu.
Lenže koniec príbehu to nebol. Zelená energia nezmizla. Naopak, prežila a objem investícií ďalej rástol. Podľa BloombergNEF smerovalo v roku 2020 do energetickej transformácie 973 miliárd dolárov. V roku 2023 to už bolo 1,9 bilióna dolárov a v roku 2025 rekordných 2,3 bilióna dolárov.
Tento trend má pokračovať aj v roku 2026. To však neznamená, že investori znovu objavili zaľúbenie v predstave udržateľnej nerastovej spoločnosti poháňanej dobrými úmyslami. Znamená to niečo oveľa podstatnejšie: príbeh zelenej energie sa zmenil.
Z morálneho projektu sa stáva infraštruktúrna nutnosť. Svet nepotrebuje čistú elektrinu len preto, aby splnil klimatické ciele. Potrebuje ju preto, aby utiahol elektromobily, priemysel, batériové úložiská, elektrické siete a najnovšie aj dátové centrá umelej inteligencie.
Zelená energia tak prestáva byť otázkou ideologickej cnosti a začína byť otázkou jednoduchej kapacity. Nejde už len o to, kto zachráni planétu. Ide o to, kto dokáže dodať dostatok elektriny vo svete, ktorý jej bude spotrebovávať čoraz viac.
Anatómia investičného debaklu
Tento zlom je dobre vidieť na vývoji špecializovaného ETF iShares Global Clean Energy ETF. Roky 2024 a 2025 sú v tomto ohľade kľúčové.
V roku 2024 malo toto ETF katastrofálnu výkonnosť: odpísalo cez 25 percent, zatiaľ čo index S&P 500 za rovnaký čas pridal zhruba 25 percent. Inými slovami, investor, ktorý v roku 2024 stavil na čistú energiu namiesto slávneho amerického indexu, nebol len v strate. Oproti investorovi v S&P 500 bol zhruba o 50 percentuálnych bodov horší. To už nie je bežná sektorová slabosť, ale investičný debakel.
Dôvodov bolo niekoľko. Prvým boli úrokové sadzby. Tie síce v roku 2024 už dramaticky nerástli, ale zostávali bolestivo vysoko a trh musel postupne opustiť predstavu, že centrálne banky rýchlo vrátia svet do éry lacných peňazí. Pre solárne a veterné projekty to bola zlá správa.
Ich ekonomika stojí na obrovských počiatočných investíciách, dlhom horizonte návratnosti a lacnom financovaní. Hneď ako zdražie kapitál, začne sa rúcať celá matematika projektu. To, čo v prezentácii vyzeralo ako krásna zelená elektráreň budúcnosti, sa v tabuľke nákladov zrazu premenilo na aktívum s mizernou návratnosťou.
Druhým dôvodom bolo vytriezvenie z dotačnej mánie. Vyššia cena peňazí začala tlačiť nielen na firmy, ale aj na štáty. Vlády s prázdnejšími pokladnicami začali podpory obnoviteľných zdrojov osekávať, prehodnocovať alebo aspoň naznačovať, že stará dotačná schéma nebude večná.
A práve táto neistota ukázala investorom nepríjemnú pravdu: rad projektov nebol atraktívny preto, že by mal mimoriadne silný biznisový model, ale preto, že bol obalený verejnou podporou.
Len čo sa začalo hovoriť o jej obmedzení, zelený príbeh rýchlo strácal farbu.
K tomu sa pridali vlastné problémy jednotlivých sektorov. Solárny priemysel trpel čínskou nadvýrobou. Lacné čínske panely síce pomáhali urýchľovať dekarbonizáciu a znižovať cenu technológií, ale pre západných výrobcov predstavovali brutálny tlak na marže.
Mnohí z nich jednoducho nedokázali konkurovať rozsahu, cenám a priemyselnej sile čínskej produkcie. Veterná energetika zase narážala na drahšie financovanie, vyššie ceny materiálov, oneskorené projekty a pri offshore vetre aj na zle nastavené kontrakty z doby lacných peňazí.
A potom prišla ešte jedna rana: investori sa presunuli inam. Kapitál, ktorý rád surfuje na módnych témach, opustil zelenú energiu a vrhol sa na umelú inteligenciu. Prečo čakať desať rokov na návratnosť solárneho parku, keď bolo možné kupovať Nvidiu, Microsoft, Metu, Amazon alebo Broadcom?
Rok 2024 nebol len rokom slabosti zelených akcií. Bol zároveň rokom, keď umelá inteligencia vysala z trhu pozornosť, kapitál aj ochotu investorov veriť pomalým infraštruktúrnym príbehom.
Keď AI mení pravidlá hry
Lenže práve umelá inteligencia sa nakoniec postarala o to, aby sa karty rozdali znova. V roku 2025 rástlo iShares Global Clean Energy ETF o viac ako 46 percent a nechalo tak za sebou aj index S&P 500, ktorý mal tiež pozitívny rok, ale s chudším rastom okolo 17 percent.
Vývoj v umelej inteligencii totiž postupne ukázal, že nové dátové centrá budú spotrebovávať obrovské množstvo elektriny. A pretože majú bežať 24 hodín denne, nestačí len postaviť ďalšie solárne a veterné parky.
Potrebné sú aj batériové úložiská, silnejšie elektrické siete a stabilný bezemisný zdroj, ktorý dokáže dodávať prúd aj vo chvíli, keď nefúka a nesvieti. Tým sa do hry vrátilo jadro. Práve akcie napojené na jadrovú energetiku, batérie a širšiu elektrifikačnú infraštruktúru pomohli zeleným investíciám vrátiť sa späť na výslnie.
A práve tu sa podľa mňa nachádza skutočný investičný potenciál ďalších rokov. Nie nutne v každej firme, ktorá si do prezentácie namaľuje zelený list, ale v spoločnostiach, ktoré stavajú fyzickú chrbticu novej energetiky: prenosové siete, transformátory, káble, batériové úložiská, riadenie spotreby a stabilné zdroje elektriny.
AI sa tvári ako nehmotná revolúcia, ale naráža na veľmi hmotný problém: potrebuje elektrinu, prípojky a kapacitu sietí. Preto môžu byť zaujímavejšie ako časť módnych solárnych či vodíkových titulov firmy typu ABB, Schneider Electric, Siemens Energy, Eaton alebo Prysmian, teda spoločnosti napojené na elektrifikáciu, automatizáciu sietí, vysokonapäťovú infraštruktúru a riadenie spotreby.
K nim sa pridávajú hráči v batériových úložiskách, napríklad Fluence Energy, a firmy spojené s jadrovým palivom či stabilnou bezemisnou výrobou elektriny, ako Cameco. Zelený príbeh sa tak mení z ideológie na biznis pod heslom: menej moralizovania, viac megawattov, káblov a rozvodní.
