Na finančných trhoch panuje od začiatku útokov USA a Izraela na Irán dokonalá dystopia. Americké indexy pokorujú jeden historický rekord za druhým.
Naposledy tento týždeň priemyselný Dow Jones po prvýkrát v histórii prekonal hranicu 52 000 bodov. Nič na tom nemení ani fakt, že situácia medzi Iránom a USA čoraz viac smeruje do slepej uličky.
Podpísané memorandum o porozumení je skôr memorandom nedorozumenia, kde každá strana konfliktu vo vyhlásení súhlasí s bodmi a výkladom, ktorý nahráva jej vlastnej interpretácii, a zámerne dáva do úzadia tie body či výklad, ktoré ukazujú, že strana bude musieť výrazne ustúpiť.
Pomalé tankery a netrpezlivý prezident
Finančné trhy zatiaľ žiadne riziko nevidia a kurz ropy Brent sa pohybuje okolo 70 dolárov. Donald Trump je však nepríčetný z toho, že na pokles cien ropy americkí prevádzkovatelia čerpacích staníc reagujú veľmi nepríjemne. Šéf Bieleho domu očakáva, že ceny na pumpách sa budú znižovať obdobne, ako padol kurz ropy na svetových trhoch. Ropa Brent od svojich maxím už oslabila o viac ako 36 percent.
Agentúra Bloomberg uviedla, že teraz aj napriek všetkým rétorickým výpadom oboch strán denne prejdú prielivom tankery s viac ako desiatimi miliónmi barelmi ropy. To je síce dobré číslo, ale stále sme len na 50 percentách prevádzky spred vypuknutia konfliktu.
Rovnako mnohí experti neustále upozorňujú, že hoci je prieliv prejazdný, lodiam bude trvať niekoľko týždňov, kým sa dopravia na miesto určenia. Výpadok v zásobovaní sa tak môže ešte prejaviť v spomalení rastu HDP v rôznych krajinách, a tým zhoršiť makroekonomický kontext vo svete. A aj napriek tomu, že energetická aj geopolitická situácia je napätá, nebráni to americkým trhom pohybovať sa blízko svojich maxím.
Japonský jen ako tikajúca bomba
Obnovenie konfliktu alebo problémy s energiami nepredstavujú zatiaľ jediné riziko. Prakticky bez veľkého povšimnutia sa japonský jen prepadol na svoje historické minimá voči americkému doláru.
To je veľmi varovné znamenie. Jednak preto, že budúca väčšia kríza bude monetárneho charakteru, čo znamená, že meny budú oslabovať z dôvodu prehlbujúceho sa dlhu a najmä preto, že ich centrálne banky za posledné desiatky rokov zle spravovali.
Dokonalým príkladom je práve japonský jen. Jeho dlhodobé oslabenie je tak v podstate účtom za štyridsať rokov vedenia veľmi uvoľnenej menovej politiky. Inak povedané, zachrániť japonskú menu bude veľmi dlhodobý a komplikovaný proces, ktorý nebude jednoduché zvrátiť jedným alebo dvomi rozhodnutiami.
Druhý dôvod spočíva v tom, že pre japonskú centrálnu banku neexistuje žiadne správne riešenie. Buď bude jen ďalej oslabovať, čo je veľmi pravdepodobný scenár, najmä v situácii, keď sú ostatné centrálne banky vrátane Fedu, ECB, ale aj napríklad ČNB, naladené na jastrabiu rétoriku.
V tom prípade bude japonská inflácia naďalej rásť, a to najmä preto, že Japonsko je v mnohých oblastiach úplne závislé od dovozu kľúčových surovín, ropu nevynímajúc. Slabý jen bude ropu zdražovať aj vo chvíli, keď jej cena v dolároch klesne. Japonská centrálna banka tak bude postupom času rovnako nútená sadzby zdvihnúť.
Alebo sa zachová aktívne a zdvihne sadzby už teraz, aby podporila japonský jen a tlmila inflačné impulzy. Pokiaľ to však urobí, výnosy z japonských dlhopisov vzrastú. Japonský jen tak už nebude natoľko atraktívny na realizáciu takzvaného carry trade, pretože aj úroky z pôžičiek vzrastú.
Princíp carry trade je založený na tom, že veľkí hráči si požičiavajú japonský jen za nízky úrok a následne zaň nakúpia akékoľvek finančné aktíva v inej mene, ktoré im prinášajú podstatne viac ako onen malý úrok na japonskej pôžičke. Pred dvomi rokmi v lete sa už na japonskom trhu naplno prejavilo, čo tento nástroj dokáže. Možno nás znova čaká horúci japonský august. V každom prípade je Japonsko len špičkou ľadovca, pretože mnoho ďalších ekonomík má zarobené na menovú krízu.
Umelá inteligencia: spása alebo bublina
Ako je teda možné, že americké indexy napriek všetkým týmto problémom lámu jeden rekord za druhým? Odpoveď je jasná: je to obrovský rast záujmu o akcie spojené s umelou inteligenciou a o polovodičový sektor všeobecne.
V poslednom období sme svedkami rotácie v tomto sektore. Investori už až tak neveria veľkým firmám zo skupiny Magnificent Seven, ktoré majú obrovské kapitálové výdavky na umelú inteligenciu. Rastú pochybnosti o tom, že tieto firmy dokážu v dohľadnom čase svoje výdavky umoriť ziskami z AI.
To je dôvod, prečo sa teraz investori zameriavajú skôr na akcie výrobcov komponentov pre dátové centrá, ako sú Micron alebo Western Digital. Odpisovať akcie zo skupiny Magnificent Seven by však bolo možno predčasné.
Spoločnosť Meta prišla s revolučnou myšlienkou začať predávať svoju prebytočnú výpočtovú kapacitu a ponúknuť prístup k svojim vlastným modelom umelej inteligencie. Týmto krokom chce Meta zasadiť tvrdú ranu cloudovým gigantom, ako sú Amazon, Alphabet a Microsoft.
Namiesto toho, aby jej astronomické výdavky na AI, ktoré majú v tomto roku dosiahnuť neuveriteľných 145 miliárd dolárov, boli pre investorov strašiakom, mení ich Meta na nový a potenciálne obrovský zdroj príjmov mimo klasickej reklamy.
Tento krok však prináša do spomínanej rotácie sektora veľmi zaujímavý zvrat. Ukazuje sa totiž, že situácia na trhu je ešte o niečo plastickejšia, než sa na prvý pohľad zdalo. Investori rozhodnutia Mety oslávili rastom o viac ako osem percent. Meta je tak späť v hre, ale aj tak bude musieť zabrať, pretože napriek tomuto skoku sú jej akcie od začiatku roka stále v zápore.
Kde sú tie zrušené pracovné pozície?
Na záver ešte uveďme posledný údaj z amerického pracovného trhu, ktorý nám jasne dokazuje, ako je situácia okolo umelej inteligencie veľmi komplikovaná. Ak je AI skutočne natoľko revolučnou technológiou, ktorá ospravedlňuje také vysoké investície, jej masívne využitie by sa už malo prejavovať úbytkom pracovných miest. Tento trend sa však v štatistikách zďaleka nepotvrdzuje.
Na začiatku týždňa sme sa dozvedeli takzvané JOLTS, teda počet otvorených pracovných miest v USA. Ich počet v máji vzrástol o deväťtisíc na 7,6 milióna, čo je najvyššia hodnota od mája 2024.
Zlepšuje sa aj pomer otvorených pozícií, ktoré v USA pripadajú na jedného nezamestnaného. Keby sme interpretovali iba tieto čísla, vyzerá to, že v umelá inteligencia v Spojených štátoch nové pracovné miesta skôr vytvára, ako by ich ničila.
