Sobotňajšie referendum bolo podľa Rašiho obrovskou politickou prehrou a fiaskom jeho organizátorov, predovšetkým mimoparlamentnej strany Demokrati. Zdôraznil, že iniciátori museli dopredu vedieť, že najdôležitejšia otázka o skrátení volebného obdobia referendom nie je v súlade s ústavou, čo v minulosti potvrdil aj ústavný súd, keď sa naň obrátila prezidentka Zuzana Čaputová.
„Zneužili ľudí na predvolebnú kampaň tým, že tam dali otázku, o ktorej vedeli, že nemôže byť zaradená. Toto referendum stálo viac ako dvanásť miliónov eur a bolo by správne, keby sa iniciátori ospravedlnili alebo odišli z politiky,“ vyhlásil Raši a priamo ukázal na Jaroslava Naďa.
Štefunko z Progresívneho Slovenska (PS), ktoré ako jediné z parlamentnej opozície účasť podporilo, kritiku odmietol. Uviedol, že prezident Pellegrini mal pri pochybnostiach poslať otázku na posúdenie ústavnému súdu a nie ju sám vyradiť.
„Najväčšie lákadlo bola tá prvá otázka, ktorú prezident zo svojej vôle zrušil. Ľudia boli znechutení, že tam nebola,“ reagoval a pripomenul, že Demokrati vyzbierali takmer 400-tisíc podpisov, čo si zaslúži rešpekt, no uznal, že výsledných niečo viac ako 16 percent úspechom nie je.
Predseda parlamentu jedným dychom vytkol PS, že nedokáže nájsť spoločnú reč s partnermi ako KDH či SaS, ktoré referendum úplne ignorovali. „Vy chcete krajinu riadiť, keď sa neviete dohodnúť ani na podpore takejto veci medzi sebou?“ pýtal sa.
Štefunko oponoval, že v opozícii vládne prirodzená politická súťaž, no komunikácia na programovej úrovni o hospodárskych či energetických témach normálne prebieha. Odmietol, že by Progresívne Slovensko bolo deštruktívne, a ako dôkaz pripomenul, že pri zmysluplných zákonoch – napríklad pri pomoci poľnohospodárom – neváhajú hlasovať aj spoločne s vládnou koalíciou.
Hlas prichádza s jesennou ponukou na zmenu ústavy
V reakcii na neúspešné referendum Raši oznámil, že v septembri predloží do parlamentu čistý návrh novely Ústavy SR. Ten by mal garantovať, že občania môžu referendom vziať poslancom moc, ktorú im vo voľbách prepožičali. Aby sa však inštitút nezneužíval na permanentnú kampaň, navrhuje jasné mantinely.
„Urobíme to tak, aby to nebolo možné v prvom roku po voľbách, nech má vláda priestor pracovať, a ani v poslednom roku pred voľbami. Zároveň tam bude podmienka, že zber podpisov sa musí stihnúť do šiestich mesiacov, kým je téma aktuálna,“ priblížil predseda parlamentu s tým, že ponuku pošle opozícii vopred.
Štefunko na túto iniciatívu reagoval zdržanlivo. Ponuku označil za tému na diskusiu, no zdôraznil, že zmeny ústavy si vyžadujú široký odborný konsenzus. „Sme demokratická strana, budeme sa o tom rozprávať, keď to formálne predložia,“ konštatoval.
Politické trenice v koalícii
V druhej časti diskusnej relácie sa emócie vyostrili najmä pri téme vnútrokoaličných sporov v rámci SNS. Zatiaľ čo opozičný politik označil fungovanie rezortu životného prostredia pod taktovkou nominantov národniarov za katastrofu, Raši sa snažil udržať pragmatický tón, pričom odmietol úvahy o rekonštrukcii vlády.
Štefunko kritizoval spôsob, akým SNS spravuje ministerstvo životného prostredia, pričom ho označil za „vlastnú banku na rozdeľovanie zákaziek“. Podľa Štefunka sú vyjadrenia medzi ministrami Tomášom Tarabom (nominant SNS) a Rudolfom Huliakom (nominant Smeru) „nehorázne“ a „neštandardné“.
Diskutér z Hlasu zdôraznil, že zonácia národných parkov je primárne vecou politického rozhodnutia a jej cieľom musí byť ochrana prírody pri súčasnom zohľadnení potrieb ľudí, ktorí v daných lokalitách žijú a podnikajú.
„Podstatné je, aby neprepadlo takmer 500 miliónov eur, ktoré boli na zonáciu schválené,“ uviedol. Kategoricky odmietol, že by strana Hlas mala v pláne iniciovať rekonštrukciu vlády. Dodal však, že akékoľvek zmeny v zložení kabinetu sú plne v kompetencii koaličných partnerov a ak by s tým prišla SNS alebo Smer, právo na to majú.
Záchranky a horúčavy
Témou bol aj minuloročný škandál okolo tendra na záchrannú zdravotnú službu v hodnote takmer dve miliardy eur. Raši, ktorý bol v dávnej minulosti ministrom zdravotníctva, obhajoval krok súčasného ministra Kamila Šaška (Hlas), ktorý tender zrušil. „Keď máte niečo, kde sa vytvorí veľká politická téma a sú tam otázniky, je lepšie to zrušiť, ako v tom pokračovať,“ skonštatoval.
Na netransparentnosť celého procesu však upozornil jeho oponent a pýtal sa, prečo po roku od vypuknutia kauzy stále chýba reformný návrh. Podľa Štefunka ide o problém, kde sa „dve skupiny v zdravotníctve točiace sa okolo Hlasu“ snažia presadzovať vlastné záujmy na úkor efektívneho fungovania systému.
Raši oponoval, že pre pacienta je kľúčové, aby sanitka dorazila včas, a zdôraznil potrebu odborného konsenzu pred akoukoľvek rozsiahlou reformou.
Debata sa nevyhla ani kritike stavu nemocníc počas extrémnych horúčav. Zatiaľ čo Štefunko vyčítal vláde absenciu krízových opatrení a neschopnosť zabezpečiť základné vybavenie, ako sú ventilátory, predseda parlamentu za Hlas argumentoval, že problém starých nemocničných budov je celoeurópsky fenomén.
„Riešením je výstavba nových nemocníc, ktoré sú už v procese prípravy,“ uviedol Raši. Politik za PS kontroval, že kým sa nemocnice dostavajú, pacienti a personál v starých budovách budú trpieť ďalšie roky, pričom vláda mohla ad hoc zabezpečiť aspoň mobilné klimatizačné jednotky.
Strategické dohody pred župnými voľbami
Záver diskusie patril nadchádzajúcim voľbám do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa uskutočnia 24. októbra. Hlas v regiónoch preferuje podporu svojich partnerov a Raši vyzdvihol prácu súčasného nitrianskeho župana Branislava Becíka, pri ktorom očakáva podporu aj zo strany Smeru.
Poslanec za PS deklaroval snahu strany o konštruktívny prístup v regiónoch. V Košickom kraji PS nominovalo Mariána Porvažníka, pričom Štefunko vyjadril spokojnosť s tým, že sa podarilo zjednotiť širšie opozičné spektrum vrátane Demokratov a KDH.
Obaja politici sa zhodli, že komunálne a župné voľby budú mimoriadne náročné a vyžadujú si kandidátov, ktorí už v minulosti preukázali svoje schopnosti a skúsenosti v praxi.
Raši sa pozitívne vyslovil k podpore ministra dopravy Jozefa Ráža ml. (nominant Smeru), ktorý sa rozhodol zabojovať o primátorské kreslo hlavného mesta ako nezávislý kandidát. Na margo fungovania župy v Prešovskom kraji deklaroval, že si nevie predstaviť podporu kandidáta ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý), ktorého pred pár mesiacmi vylúčili zo strany Hlas. Ďalší kandidát, ktorým je súčasný župan Milan Majerský z KDH, podľa Rašiho podporu Hlasu odmietol.
(max)