Je len na voličoch, či takýmto kandidátom dajú dôveru v októbrových župných a komunálnych voľbách. Ústava nezakazuje mať mandát poslanca parlamentu a súčasne aj špičkovú pozíciu v samospráve.
Otázka platu je vyriešená. Okrem príjmu poslanca Národnej rady majú títo zákonodarcovia nárok už iba na minimálnu mzdu. Tá je v súčasnosti 915 eur v hrubom. V minulosti to tak nebolo. Stávalo sa, že poslanec, ktorý bol zároveň primátorom, mal vyšší príjem ako minister či predseda vlády.
Denník Štandard oslovil viacerých politikov, s ktorými sa rozprával o ich kandidatúre.
Ráž mobilizoval Valla
V jesenných samosprávnych voľbách sa podľa doteraz známych informácií očakávajú prestížne súboje najmä v Bratislave a v Prešovskom kraji.
V hlavnom meste kandiduje na post primátora súčasný minister dopravy Jozef Ráž. Jeho prioritami sú doprava, výstavba bytov a bezpečnosť. Vo vláde je nominantom Smeru, členom strany však nie je. Kandiduje ako nezávislý. Politickým sporom sa od nástupu do vlády vyhýbal, pričom v kabinete premiéra Roberta Fica podporoval aj návrhy, ktoré vyvolali v parlamente ostrú kritiku.
Práve to mu vyčíta jeho súper a úradujúci primátor Matúš Vallo, ktorý sa znovu uchádza o primátorskú stoličku. „Sedel tri roky vo vláde Smeru a hlasoval za všetky vládne zákony a návrhy, aj za tie, ktoré podkopávajú dôveru v demokraciu a vzďaľujú nás od Európy,“ napísal Vallo na sociálnej sieti. Dodal, že „musíme urobiť silnejšiu kampaň ako oni antikampaň“.
Ráž tvrdí, že keby sa stotožňoval s agendou Smeru, už by bol jej členom. Predvolebnú kampaň si plánuje platiť z vlastných peňazí.
Rezort dopravy bez vedenia?
V Žilinskom kraji by mal za župana kandidovať súčasný štátny tajomník rezortu dopravy a niekdajší primátor tohto krajského mesta Igor Choma zo Smeru. Strana sa k jeho kandidatúre nevyjadrila, viacerí politici Smeru však neoficiálne potvrdili, že Choma by mal do volieb ísť.
Zriadil si transparentný účet a 18. júna si naň vložil 5-tisíc eur. Po voľbách sa môže stať, že Smer bude na čelo rezortu dopravy hľadať nového ministra aj štátneho tajomníka.
O županskú stoličku chce v Žilinskom kraji zabojovať tiež poslanec SNS Adam Lučanský. Zmeria si sily aj s bývalou predsedníčkou SNS a súčasnou viceprimátorkou Čadce Annou Belousovovou, ktorú podporuje hnutie Republika.
Minister, europoslanec aj šéf KDH
O post prešovského župana sa uchádza viacero známych politikov. Kandidatúru už ohlásil minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ. Do vlády sa dostal ako nominant premiéra po nezhodách s Hlasom, za ktorý predtým kandidoval do parlamentu. Migaľ kandiduje ako nezávislý. Politickú podporu od koaličných strán nateraz nemá a zrejme ju ani nezíska.
Post župana v tomto kraji obhajuje poslanec parlamentu a šéf KDH Milan Majerský, ktorý sa opiera o podporu parlamentnej opozície. Medzi jeho súperov bude patriť aj europoslanec Milan Mazurek z Republiky.
Vládny Smer zatiaľ svojho kandidáta alebo kandidátku nepredstavil. Špekulovalo sa, že by ňou mohla byť europoslankyňa Judita Laššáková. „Boli také úvahy, ale nevidím to reálne,“ reagoval vysokopostavený politik strany.
Hovorilo sa tiež, že by mohol za prešovského župana kandidovať aj štátny tajomník rezortu vnútra Michal Kaliňák. Jeho stranícky šéf Matúš Šutaj Eštok z Hlasu v relácii Politika 24 v televízii JOJ povedal, že by bol „suverénne najlepším“ županom. Kaliňák však také ambície nemá, no naznačil, že sa chce angažovať v komunálnej sfére. Konkrétny post nateraz neprezradil.
Uviedol, že v samospráve pôsobí 25 rokov a v komunálnej politike začal ako 22-ročný. „Po toľkých rokoch, ale aj na základe priamej skúsenosti s činnosťou samosprávnych krajov som presvedčený, že Slovensko nepotrebuje ani osem samosprávnych krajov, ani vyššie územné celky s kompetenciami, ktoré majú. To všetko v kombinácii so spoločnými voľbami sú dôvody, pre ktoré sa nezapojím do krajských volieb a chcem sa naďalej angažovať v komunálnej sfére,“ zhodnotil Kaliňák.
Väčší záujem o funkcie z koalície
Kreslá županov sú medzi poslancami národného parlamentu žiadané. Predsedom Košického kraja chce byť poslanec Igor Šimko z Hlasu. V Nitrianskom kraji by mal obhajovať županské kreslo poslanec Hlasu Branislav Becík.
Poslanec Smeru Jaroslav Baška je trenčianskym županom už viac ako 12 rokov. Jeho stranícki kolegovia naznačujú, že by mal kandidovať znovu. Za župana v Banskobystrickom kraji kandiduje ďalší poslanec Roman Malatinec, ktorý zastupuje Stranu vidieka.
Stíhame to, hovoria poslanci
Poslanec Smeru Marián Kéry kandiduje za primátora Zlatých Moraviec. „Keď sa pozriem na svojho kolegu v parlamente a zároveň starostu obce Stará Bystrica, Jána Podmanického, určite v tom vidím prínos,“ uviedol Kéry. Na otázku, či bude naraz stíhať dve funkcie, odpovedal protiotázkou, či sme rovnakú otázku položili aj primátorovi Nitry Marekovi Hattasovi v čase, keď bol poslancom Národnej rady vo farbách strany Za ľudí.
Kéry dodal, že momentálne je aj poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja, v budúcich voľbách však doň už kandidovať nebude. Poukázal na to, že ak by ho zvolili za primátora a za túto funkciu by poberal len minimálnu mzdu, tak Zlaté Moravce za štyri roky na jeho plate ušetria približne 250-tisíc eur. Vo voľbách ho podporujú strany vládnej koalície a mimoparlamentná Sme rodina.
Kandidatúru na post starostu obce Stará Bystrica na Kysuciach potvrdil už spomínaný poslanec Ján Podmanický.
Starostom Šúroviec v okrese Trnava chce byť tiež poslanec parlamentu za SaS Marián Viskupič. Je presvedčený, že sa dokáže riadne venovať obidvom voleným funkciám. „Som deväť rokov v krajskom zastupiteľstve a teraz jedno funkčné obdobie pôsobím ako poslanec aj v Šúrovciach a stále som v prvej desiatke najaktívnejších poslancov Národnej rady. Je to o správnom manažmente času a povinností. Viem to garantovať,“ priblížil.
Poslanec Hlasu Štefan Gašparovič je starostom Slovenského Grobu neďaleko Bratislavy. Zatiaľ sa nerozhodol, či bude kandidovať. Uviedol, že sa dokáže plne venovať obidvom funkciám. „Samozrejme, mám výhodu, že som blízko pri Bratislave, za 20 minút som v parlamente,“ poznamenal. Ocenil, že v parlamente „je bližšie k legislatíve“ a o prípadných problémoch vie komunikovať priamo s ministrami a poslaneckými kolegami.
Svoj post na čele Kežmarku chce obhájiť aj nezaradený poslanec Ján Ferenčák. Ďalší poslanec Hlasu Ján Blcháč je primátorom Liptovského Mikuláša. Opätovnú kandidatúru zatiaľ oficiálne neohlásil.
Pravidlo „jeden mandát stačí“ mali v KDH aj v SaS
Zaujímavé je, že napríklad poslanci z opozičného PS nemajú záujem pôsobiť aj na vrcholových postoch v samospráve. Podobná situácia je aj v radoch Hnutia Slovensko.
Kresťanskí demokrati v minulosti presadzovali zásadu „jeden mandát stačí“. Bolo to v čase, keď hnutie viedol Ján Figeľ. Navrhovali zmeniť ústavu, aby starostovia, primátori a župani prišli o možnosť byť zároveň poslancami Národnej rady alebo Európskeho parlamentu.
Argumentovali tým, že poslanci, ktorí kumulujú funkcie, ani jednu z nich nevykonávajú stopercentne. Poslanec Pavol Hrušovský o tomto pravidle hovoril ako o jedinom správnom riešení.
Poslanec KDH Igor Janckulík sa teraz pre Štandard vyjadril, že vidí „prieniky“ vo funkciách. Poukázal na vlastný príklad. Denne sa venuje rôznym problémom aj ako poslanec žilinskej župy. Skonštatoval, že môže zájsť priamo za ministrom, ale ako župný poslanec by to nedokázal.
K rovnakej zásade sa v minulosti hlásila SaS. „Mali sme to kedysi, ale svet sa vyvíja. Vnímame aj my, že keď má schopný manažér dva posty, vie vďaka tejto synergii občanom pomôcť. Náš postoj sa zmenil, už to nemáme tak striktné,“ reagoval poslanec Viskupič.
Šipoš: Dve výkonné funkcie sa nedajú robiť zodpovedne
Šéf poslaneckého klubu Hnutia Slovensko Michal Šipoš je presvedčený, že dve funkcie, napríklad župana a poslanca Národnej rady, sa „určite“ nedajú zvládnuť. Pripustil, že je to možné v prípade, ak je národný poslanec zároveň aj župným poslancom, no ani to podľa neho nie je na 100 percent.
„Výkonná funkcia primátora alebo župana sa skrátka nedá skĺbiť s funkciou poslanca Národnej rady SR. Potom jednu z nich nerobíte zodpovedne,“ zhodnotil. Aj preto sa podľa neho po parlamentných voľbách v roku 2023 vzdali mandátu poslancov v národnej rade ich župani Erika Jurinová a Jozef Viskupič, ktorý je už dnes členom PS.
Šipoš odmieta, že je prospešné zastávať dve funkcie naraz, pretože takýto funkcionár dokáže pre svoje mesto či obec vybaviť viac. „A potom čo ostatné mestá a župy, ktoré nemajú primátorov a županov v Národnej rade? Aká je to férovosť voči ostatným?“ spýtal sa. Spomenul trenčianskeho župana Bašku, ktorého nepovažuje za aktívneho poslanca Národnej rady. „Nepočul som, že by k niečomu vystúpil a prišiel s nejakým zákonom, ale v zákulisí si všetko povybavuje. On chodí len na hlasovania,“ dodal Šipoš.
Spojené komunálne a regionálne voľby sa uskutočnia tento rok v sobotu 24. októbra. Oficiálna volebná kampaň sa začala v stredu.