O kľúčovej otázke, ktorá mala pritiahnuť ľudí k urnám, sa po rozhodnutí prezidenta Petra Pellegriniho nebude hlasovať. Referendum iniciovali mimoparlamentní Demokrati, ktorí verdikt hlavy štátu ostro skritizovali. Ich snahou bola mobilizácia voličov otázkou o skrátení volebného obdobia Národnej rady.
„Presne preto Peter Pellegrini referendum stanovil na 4. júla a vypustil prvú otázku. Vedel, aký efekt to môže mať. Nebolo to náhodné rozhodnutie, ale premyslená stratégia,“ povedal pre Štandard podpredseda Demokratov Juraj Šeliga. Doplnil, že hlava štátu hlasovanie občanov politicky zmarila a urobila to cielene.
Ústavný súd určil hranice
Prezident argumentoval, že volebné obdobie možno v súčasnosti skrátiť len uznesením parlamentu. „Žiadny iný okamžitý spôsob skrátenia prebiehajúceho volebného obdobia Národnej rady ústava v aktuálnom znení nepozná,“ tvrdil Pellegrini.
Ústavný súd v roku 2021 rozhodol, že referendum o skrátení ôsmeho volebného obdobia Národnej rady nie je v súlade s ústavou. Skrátenie by bolo podľa predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana možné len v prípade, ak by to ústava výslovne pripúšťala.
Výzva predsedom KDH, Hnutia Slovensko a SaS
Na nízkej účasti sa môže podpísať letné dovolenkové obdobie, ale aj sviatok príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda.
Cez víkend pokračuje púť v Levoči, ktorá vyvrcholí v nedeľu dopoludnia omšou na Mariánskej hore. Nitrianske biskupstvo pozýva na tradičnú cyrilo-metodskú národnú púť, ktorá sa bude konať práve v deň referenda. Na Svätoplukovom námestí v Nitre sa uskutoční svätá omša za účasti slovenských biskupov.
Kampaň viedli najmä iniciátori referenda Demokrati. Ostatné strany boli skôr pasívne. Šeliga sa pýtal, či je až také ťažké verejne vyzvať voličov a sympatizantov, aby prišli na referendum.
Spomenul predsedu KDH Milana Majerského, ktorý sa vyjadril, že radšej pôjde na levočskú púť. „Veď nech ide. A nech sa v tom najlepšom slova zmysle pomodlí za seba, za svoju rodinu aj za Slovensko. Čo ho to stojí, aby išiel a povedal svojim voličom v KDH, poďte aj vy k referendu. Poďte povedať Ficovi, že máme plné zuby jeho doživotných rent a toho, ako láme zákon cez koleno. Pán Matovič, druhý najväčší to proponent (zástanca – poznámka redakcie) referenda. Čo ho to stojí vyzvať voličov?“ pýtal sa Šeliga vo videu na sociálnej sieti.
Rovnako vyčítavo sa vyjadril aj k predsedovi SaS Branislavovi Gröhlingovi. Za štátnický označil len postoj PS.
Čo nevyrieši referendum, môže nová vláda
Pokiaľ ide o referendové otázky, opozícia kritizovala doživotnú rentu pre premiéra. Parlament ju schválil ako reakciu na atentát na Fica. Po skončení výkonu ústavnej funkcie bude mať podľa zákona nárok na doživotnú rentu vo výške platu poslanca.
Podmienkou je, aby túto funkciu vykonával dvakrát dlhšie, ako je funkčné obdobie prezidenta. To znamená, že vo funkcii musí byť viac ako 10 rokov. Takúto podmienku spĺňa len Fico. Zákon hovorí, že renta za tých istých podmienok patrí aj predsedovi parlamentu.
Keby v ďalšom volebnom období už Fico v žiadnej ústavnej funkcii nebol, dostával by rentu 4 115 eur, čo je v súčasnosti mesačný plat poslanca Národnej rady v hrubom.
Veľký odpor vyvolalo aj rozhodnutie vládnej väčšiny zrušiť špeciálnu prokuratúru a Národnú kriminálnu agentúru, čo Demokrati premietli do druhej referendovej otázky.
Na námestiach slovenských miest sa od decembra 2023 počas niekoľkých týždňov uskutočnila séria protestov proti rušeniu špeciálnej prokuratúry, ako aj proti zmenám v Trestnom zákone. Jedna z najväčších demonštrácií, ktorú organizovali PS, SaS a KDH, bola začiatkom februára v Bratislave.
Ak opozícia po voľbách vytvorí novú vládu, pravdepodobne sa vráti k otázkam, na ktoré majú ľudia v sobotu odpovedať.
Fico hovorí o najdrahšom prieskume v histórii
Premiér Fico vyhlásil, že si referendum nebude všímať, hoci nepatrí medzi politikov, ktorí by v minulosti niekoho odhovárali od účasti. „Nechám na každého jedného občana Slovenskej republiky, aby sa rozhodol, či pôjde, alebo nepôjde, a či vysloví názor na najdrahší prieskum verejnej mienky, aký sme tu kedy mali,“ povedal nedávno v relácii Sobotné dialógy v STVR.
Doplnil, že jedna z otázok v referende sa týka renty pre predsedu vlády a zákona prijatého v parlamente, keď bol postrelený a ležal v nemocnici. „Ak toto majú ľudia riešiť, potom sa pýtam, prečo má pani Čaputová ako bývalá prezidentka doživotnú rentu, prečo má auto, prečo má ochranku?“ hovoril Fico.
Iba raz sa politici spojili
Referendá na Slovensku sú často politickým nástrojom na zviditeľnenie svojich iniciátorov. Okrem referenda o vstupe Slovenskej republiky do EÚ v roku 2003, ani jedno neviedlo k úspešnému výsledku.
Aj pri ňom sa objavili špekulácie, či sa na ňom naozaj zúčastnil potrebný počet voličov. V kampani ich povzbudzovali k účasti predstavitelia parlamentných strán – premiér Mikuláš Dzurinda, bývalý predseda vlády Vladimír Mečiar aj vtedajší prezident Rudolf Schuster.
Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov. Znamená to, že by sa na ňom muselo zúčastniť približne 2,2 milióna voličov.
Klus: Pri súčasnom nastavení už asi platné referendum nebude
Politický analytik Martin Klus z agentúry Scio sa domnieva, že účasť na referende nepresiahne štvrtinu voličov a bude to jedno z ďalších neplatných referend v modernej histórii Slovenskej republiky. Nepredpokladá, že ak by obsahovalo aj otázku o skrátení volebného obdobia Národnej rady, ktorá bola prezidentom vyradená, tak by bolo úspešné.
„Možno spoločne s vyššou mierou zapojenia opozičných strán do kampane, ktorá takmer nebola, by sa mierne zvýšila účasť, ale na neplatnosti referenda by to pravdepodobne veľa nezmenilo,“ zhodnotil pre Štandard.
Poznamenal, že vychádza zo skúsenosti, podľa ktorej aj absolútna mobilizácia a podpora celého politického spektra v roku 2003 viedli len k viac ako 50-percentnej účasti v jedinom platnom referende. „Skromne sa domnievam, že na Slovensku už pravdepodobne platné referendum pri jeho súčasnom nastavení nezažijeme,“ dodal.
Na Slovensku bolo celkovo deväť referend. Desiate sa začne v sobotu o 7.00 h a potrvá do 22.00 h. Vláda naň vyčlenila 12,4 milióna eur.