Poľský premiér Donald Tusk 3. júla povedal, že Kyjev sa musí vyrovnať so svojimi dejinami, ak chce vstúpiť do Európskej únie. Hoci nič nespresnil, ukrajinská aj poľská strana veľmi dobre vedia, že ide predovšetkým o ukrajinských vojenských a politických dejateľov 20. storočia.
V predposledný júnový deň minister obrany Tuskovej vlády Władysław Kosiniak-Kamysz oznámil, že Varšava nedodá Kyjevu sľúbené stíhačky MiG, keďže Ukrajinci nedodali Poliakom sľúbené drony a technológie, ktoré sa mali stať základom – slovami Tuska – poľskej armády dronov.
„EÚ nemôže stavať na piedestál tých, ktorí ničia európsku spoluprácu. S Banderom sa Ukrajina do Európskej únie nedostane,“ vyhlásil minister obrany s tým, že „nikto nebude hovoriť, ako má Poľsko hlasovať o vstupe konkrétneho štátu do Európskej únie“.
Kyjev spiatočku nezaradí
Maciej Ruczaj, poľský politológ, bývalý riaditeľ Poľského inštitútu v Prahe a niekdajší veľvyslanec na Slovensku, je presvedčený, že Kyjev považuje spor s Varšavou za prijateľnú nepríjemnosť a nesnaží sa spor urovnať. Je presvedčený, že Sejm nemá čím na svojho juhovýchodného suseda zatlačiť.
Politológ za tým vidí aj záujmy Berlína, ktorý nechce, aby sa silnejúce Poľsko – ktoré má aj s Berlínom ťahanice na dejepisnom poli – „zúčastňovalo na vrcholných rokovaniach o budúcnosti Ukrajiny a bezpečnostnej architektúre v Európe“.
Ruczaj hovoril o spore, ktorý sa začal ešte v máji, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil jednotke „Sever“, spadajúcej pod Sily špeciálnych operácií ukrajinskej armády, čestný titul „hrdinov Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA)“.
Spor vyvrcholil tým, že poľský prezident Karol Nawrocki odobral svojmu náprotivku v Kyjeve najvyššie štátne vyznamenanie.
V druhej polovici mája Zelenskyj predložil parlamentu návrh zákona o zriadení Ukrajinského národného panteónu. Dňa 1. júla Verchovna rada schválila zákon hlasmi 287 z 305 prítomných poslancov.
Niet teda pochýb, že v Kyjeve v dohľadnom čase vyrastie pamätník predstaviteľom ukrajinského politického, vojenského, vedeckého a kultúrneho života.
Zatiaľ čo pri uznávaných osobnostiach z čias Kyjevskej Rusi alebo pri národných buditeľoch 19. storočia Poliaci nebudú mať problém, je jasné, že budú proti velebeniu viacerých ukrajinských osobností z 20. storočia.
Ani krok späť
Šéf prezidentskej kancelárie a bývalý vrchný veliteľ Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany (HUR MO) Ukrajiny Kyrylo Budanov prijatie zákona víta a označuje ho za dôležitý prejav národnej jednoty a zodpovednosti voči národnej pamäti a budúcim pokoleniam.
„Štát, ktorý si váži sám seba, musí mať miesto, kde sú dôstojne uctení tí, ktorí v rôznych obdobiach tvorili, obnovovali, bránili a rozvíjali Ukrajinu. Ukrajinský národný panteón potvrdzuje historickú kontinuitu našej krajiny a naše chápanie, že súčasný ukrajinský štát nevznikol na zelenej lúke, ale je výsledkom zápasu, práce, obetavosti a služby mnohých pokolení,“ napísal Budanov.
Zelenskyj označil schválenie zákona za dôležitý krok, nielen v kontexte „ukrajinských dejín a uctievania vlastných ukrajinských hrdinov“, ale aj z hľadiska vytvorenia základov pre dlhodobú spoločenskú jednotu v budúcnosti.
„To je možné vtedy, keď rozhodnutia nášho štátu vychádzajú z uznania skutočnosti a uznania tých, ktorých si ľudia skutočne vážia, tých, ktorí sa skutočne historicky zaslúžili o obranu, rozvoj a posilnenie Ukrajiny, jej štátnosti, nezávislosti a slávy,“ napísal ukrajinský prezident.
Zložité dejiny
Zatiaľ čo pre Ukrajincov sú dejiny Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) späté s národnooslobodzovacím bojom, pre Poliakov sú to predovšetkým zoskupenia, ktorých príslušníci sa podieľali aj na vyvražďovaní Poliakov.
Naopak, Józefa Piłsudského vnímajú v Poľsku ako hlavného národného hrdinu medzivojnového obdobia, zatiaľ čo pre Ukrajincov je to zradca Ukrajinskej ľudovej republiky a strojca násilného popoľšťovania sprevádzaného terorom v Haliči či volynským experimentom.
Podobný prípad predstavuje poľský odbojár z druhej svetovej vojny Józef Kuraś, prezývaný Oheň. Zatiaľ čo pre Poliakov je národným hrdinom, pre Slovákov predstavuje jeho jednotka spolu s konaním povojnového Poľska vlnu teroru, vrážd, znásilňovania, rabovania a vyhnania tisícok Slovákov z ich domovov.
Zatiaľ čo slovensko-poľské, ba dokonca aj nemecko-poľské dejepisné trenice dnes nehrajú na medzinárodnej scéne ani druhé husle, poľsko-ukrajinský spor o výklad spoločných dejín 20. storočia ešte môže priniesť veľa zvratov. Tobôž po odhalení konečnej podoby a menoslovu národného panteónu v Kyjeve.
