Kapitula Radu bieleho orla ešte 9. júna predložila prezidentskej kancelárii neverejné stanovisko k možnosti odobratia najvyššieho štátneho vyznamenania ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. O zaujatie stanoviska ju požiadal poľský prezident Karol Nawrocki ešte koncom mája.
Následne 19. mája Nawrocki oznámil, že svojmu ukrajinskému náprotivku vyznamenanie s konečnou platnosťou odoberá. Zelenskyj deň nato odoslal rad prostredníctvom spoločnosti Nova Pošta do Varšavy s tým, že ak ho doteraz majú Katarína II., Benito Mussolini či Gerhard Schröder, Kyjev sa oň nemieni sporiť. Nawrocki dodal, že Poľsko posmrtne vyznamenania neodoberá.
V Poľsku prehliadnuté, na Ukrajine symbol
„Zelenskyj poslal vyznamenanie prostredníctvom spoločnosti Nova Pošta – symbolicky a príznačne. Počas celej vojny Nova Pošta neprestala doručovať zásielky ani pod neustálym ruským bombardovaním. Jej triediace strediská boli zasiahnuté a zničené, jej zamestnanci pri výkone práce prichádzali o život, avšak napriek tomu nikdy neprestala fungovať. Táto odolnosť je zmenšeným obrazom celej Ukrajiny,“ uviedol na sociálnej sieti známy ukrajinský profesor ekonomiky pôsobiaci v USA Roman Šeremeta.
Hoci Zelenskyj poslal vyznamenanie bežnou, a nie diplomatickou poštou, dodal, že Ukrajina je vďačná poľskému národu za podporu a spoluprácu, ktoré zohrávajú významnú úlohu v boji za nezávislosť od Ruska.
„Ukrajina nikdy nezabúda na prejavy spolupatričnosti a uvedomuje si, že spolupráca medzi štátmi a národmi nášho regiónu je jednou zo skutočných záruk bezpečnosti – pre Ukrajincov aj pre všetky susedné krajiny,“ napísal Zelenskyj.
Podobne zmierlivo aj Nawrocki uviedol, že jeho rozhodnutie odobrať Zelenskému vyznamenanie neznamená, že sa poľská podpora Ukrajiny v jej obrane pred Ruskom akokoľvek zníži.
Kyjev je jednotný
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha krátko po zverejnení Nawrockého rozhodnutia oznámil, že aj on vráti Poľsku vysoké vyznamenanie, ktoré mu Varšava udelila v roku 2022, a dodal, že z poľského rozhodnutia bude ťažiť iba Kremeľ.
„Je mi ľúto, že vo Varšave prevládli emócie a prinútili poľských politikov k neodôvodneným, impulzívnym a neúctivým krokom namiereným nielen voči prezidentovi Zelenskému, ale predovšetkým voči ukrajinskému štátu,“ napísal Sybiha.
Rovnakého vyznamenania sa zriekol aj šéf prezidentskej kancelárie a bývalý vrchný veliteľ Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany (HUR MO) Ukrajiny Kyrylo Budanov, ktorý začiatkom júna cestoval do Varšavy urovnávať spor. Ukrajina bude podľa neho aj naďalej stáť v prvej línii obrany „celej Európy vrátane Poľska“ a bude za to platiť tú najvyššiu cenu.
„Ako každý Ukrajinec však nemôžem zostať bokom a len sa prizerať tomu, ako sa proti našim občanom bezdôvodne a umelo roztáča špirála nenávisti. Preto sa vzdávam Zlatého dôstojníckeho kríža Radu za zásluhy o Poľsko, ktorým ma minulý rok vyznamenal prezident Poľska. Som presvedčený, že ukrajinská spoločnosť – vojaci aj civilisti – cíti to isté a tento krok podporí. Sláva Ukrajine!“ napísal na sociálnej sieti Budanov.
Svoj Rytiersky kríž Radu za zásluhy o Poľskú republiku sa rozhodol vrátiť aj zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Ukrajiny Ihor Žovkva. A svojho Radu bieleho orla sa podľa vyhlásení z 20. júna zriekli aj bývalí ukrajinskí prezidenti Leonid Kučma, Viktor Juščenko a Petro Porošenko.
Poľsko to vidí rôzne
Timothy Snyder, významný americký historik, odborník na strednú a východnú Európu z Yaleovej univerzity, Poľsko kritizoval s tým, že Varšave je pohodlnejšie viesť vojnu o historickú pamäť ako skutočnú vojnu.
„Ak hovoríme len o strašných etnických čistkách na Volyni, poľská strana zabúda, že jestvovali aj poľské činy namierené proti Ukrajincom. Poliaci na Volyni tiež zavraždili tisíce Ukrajincov. Máme tu aj pacifikáciu ukrajinských dedín v Haliči v 30. rokoch 20. storočia, vysídľovanie Ukrajincov z Volyne či úplnú absenciu oficiálnej poľskej reakcie počas hladomoru, keď Poliaci vedeli lepšie než ktokoľvek iný, čo sa vtedy na Ukrajine dialo. Bolo by dobré, keby sa v poľských komentároch pri kritike Ukrajincov spomínali aj tieto skutočnosti,“ uviedol historik.
Poľský novinár Thomas Sommer uviedol, že Synder síce relativizuje vyvražďovanie Poliakov, avšak je o ňom známe, že by „poslal do väzenia každého, kto by sa čo len dotkol dogiem holokaustu“. Snyder však zároveň kritizoval aj Kyjev, že si svoju jednotku nazval práve na počesť Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).
Poľské médiá sú v zásade rozdelené na dva tábory – jeden podporuje a druhý nepodporuje rozhodnutie o odobratí vyznamenania Zelenskému. Nepodporuje ho ani poľská vláda na čele s Donaldom Tuskom, ktorý hovorí, že z poľsko-ukrajinského sporu by mohla – podobne ako v minulosti – ťažiť Moskva. Dodal však, že Zelenskyj a „naši ukrajinskí priatelia si musia byť vedomí toho, čo toto pochmúrne dedičstvo UPA znamená z pohľadu každého Poliaka“.
„Spor medzi Poľskom a Ukrajinou hrá do karát Putinovi a znepokojuje našich spojencov. Úlohou prezidentov Zelenského a Nawrockého je zmierňovať vášne, nie vyostrovať napätie. Skutočná frontová línia je niekde inde,“ napísal 19. júna na sociálnej sieti Tusk.
UPA z dvoch strán
Zelenskyj koncom mája udelil jednotke „Sever“, spadajúcej pod Sily špeciálnych operácií ukrajinskej armády, čestný titul „hrdinov UPA“. Oficiálny Kyjev, väčšina ukrajinských médií aj tamojšie školstvo vnímajú UPA kladne, na čom má hlavnú zásluhu vlna dekomunizácie po roku 2014. Inak však UPA vnímajú v Poľsku.
Od februára 1943 do februára 1944 vojaci UPA zavraždili na západoukrajinskej Volyni niekoľko desiatok tisíc Poliakov, pričom etnické čistky v menšej miere zasiahli aj volynských Čechov. Stepan Bandera, ktorý bez súhlasu Nemcov v roku 1941 vyhlásil ukrajinskú nezávislosť, bol až do jesene 1944 väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen a na vraždenie Poliakov na Volyni nemal vplyv.
Ako uvádza zhodne s Kyjevom aj nacionalistickými zoskupeniami na Ukrajine Poľská tlačová agentúra, Ukrajinci v súčasnosti nespájajú uctievanie ukrajinských nacionalistov z čias druhej svetovej vojny s protipoľskými náladami.
Zatiaľ čo pre Ukrajincov sú dejiny UPA späté s národnooslobodzovacím bojom, pre Poliakov je to predovšetkým organizácia, ktorej príslušníci sa podieľali na vyvražďovaní Poliakov. Ukrajinská strana často poukazuje na skutočnosť, že zatiaľ čo Varšava požaduje od Kyjeva, aby sa zriekol svojich hrdinov, sama tak nečiní.
Napríklad Józefa Piłsudského vnímajú v Poľsku ako hlavného národného hrdinu medzivojnového obdobia, zatiaľ čo pre Ukrajincov je zradcom Ukrajinskej ľudovej republiky a strojcom násilného popoľšťovania, sprevádzaného terorom v Haliči či volynským experimentom.
Podobný prípad predstavuje poľský odbojár z obdobia druhej svetovej vojny Józef Kuraś, prezývaný Oheň. Zatiaľ čo pre Poliakov je národným hrdinom, pre Slovákov predstavuje jeho jednotka spolu s konaním povojnového Poľska vlnu teroru, vrážd, znásilňovania, rabovania a vyhnania tisícok Slovákov z ich domovov.
Nateraz nie je jasné, čím sa poľsko-ukrajinský spor o historickú pamäť skončí. Isté však je, že Varšava doposiaľ neprijala žiadne opatrenia obmedzujúce pomoc brániacej sa krajine.