Britská armáda je menšia než pred napoleonskými vojnami. Jej obnova bude stáť miliardy libier
Plánu na zbrojenie Veľkej Británie chýbajú miliardy na financovanie, čo znamená, že ak Andy Burnham nahradí Keira Starmera, bude si musieť vybrať medzi škrtmi v sociálnej oblasti, infraštruktúrou a obranou.
Andy Burnham môže čeliť ťažkým rozhodnutiam o výdavkoch, ak uspeje po Keirovi Starmerovi, keďže plány na prezbrojenie Británie narazia na niekoľkomiliardový deficit financovania. Foto: Christopher Furlong/Getty Images
|
Spojené kráľovstvo čelí kríze v oblasti financovania obrany, ktorá ohrozuje jeho schopnosť brániť sa a plniť si svoje záväzky voči NATO.
V júni totiž zverejnili dlho odkladaný Plán investícií do obrany (DIP) odstupujúceho premiéra Keira Starmera, ktorý sľubuje dodatočné výdavky na obranu vo výške 15 miliárd libier (17,6 miliardy eur) v priebehu štyroch rokov.
Ministerstvo financií k tomu dodalo, že sa zatiaľ podarilo identifikovať úspory iba vo výške 10,3 miliardy libier (12 miliárd eur) na financovanie zbrojných výdavkov. Znamená to, že Burnham bude musieť zvyšných 4,7 miliardy libier (5,5 miliardy eur) nájsť na jeseň pri tvorbe svojho prvého štátneho rozpočtu.
Plán DIP pritom počíta s tým, že významná časť financovania príde z úspor jednotlivých ministerstiev, bez podrobného vysvetlenia, ako sa tieto úspory dosiahnu.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že dosluhujúcemu premiérovi sa nepodaril pokus o obmedzenie rastu výdavkov na sociálne zabezpečenie. Odvtedy takmer nič nenasvedčuje tomu, že by vládnuca Labouristická strana prejavila väčšiu ochotu k škrtom v tejto oblasti.
To však nič nemení na tom, že britské ozbrojené sily čelia nedostatku finančných prostriedkov. Počas viac ako desaťročia trvania vojen v Iraku a Afganistane sa totiž finančné prostriedky presmerovali z dlhodobých investícií na pokrytie operačných potrieb. Roky nedostatočných investícií tak oslabili obranné kapacity kráľovstva.
Okrem toho konflikt na Ukrajine ukázal, ako rýchlo sa mení spôsob vedenia vojny. Veľká Británia sa preto ocitá v situácii, keď sa musí prispôsobiť modernému spôsobu vedenia bojov, dohnať roky nedostatočných investícií a urobiť to bez toho, aby musela v iných oblastiach, najmä v sociálnej, uskutočňovať výrazné škrty.
Od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 mnohí aktívni aj bývalí vysokopostavení britskí dôstojníci verejne varovali, že Spojené kráľovstvo čelí rastúcemu riziku veľkého konfliktu, na ktorý nie sú jeho ozbrojené sily dostatočne pripravené.
Náčelník generálneho štábu generál Roland Walker uviedol, že je absolútne nevyhnutné, aby bola britská armáda pripravená na vojnu do konca desaťročia, pričom kritické obdobie vidí okolo rokov 2027 až 2028. Náčelník štábu obrany admirál Tony Radakin podobne varoval, že medzinárodné bezpečnostné prostredie je „nebezpečnejšie, než aké kedy zažil počas svojej kariéry“.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte naliehavo vyzval členov Aliancie, aby sa pripravili na možnosť ruskej agresie v priebehu najbližších piatich rokov. Tieto varovania prichádzajú najmä na pozadí rusko-ukrajinského konfliktu.
Spojené kráľovstvo patrí medzi najsilnejších podporovateľov Ukrajiny a poskytuje jej vojenský výstroj, výcvik a finančnú pomoc. Táto podpora zároveň urobila z Veľkej Británie častý terč ruskej nepriateľskej rétoriky.
V priebehu prvej dekády 21. storočia sa síce Londýn stal centrom pre bohatých Rusov, poskytoval však útočisko aj mnohým odporcom Kremľa. Kampaň ruského štátu proti disidentom vrátane pokusu o otravu bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julie pomocou nervovoparalytickej látky novičok v Salisbury v roku 2018 prispela k prudkému zhoršeniu vzťahov medzi Londýnom a Moskvou.
Zatiaľ čo sa spravodajská konfrontácia vyostrovala, britské ozbrojené sily sa naďalej sústreďovali na protipovstalecké operácie v zahraničí. Investície sa preto zameriavali skôr na technológie na boj proti improvizovaným výbušným zariadeniam (IED) a na vozidlá odolné voči mínam než na konvenčné bojové vybavenie. Ruská invázia na Ukrajinu tieto predpoklady zásadným spôsobom zmenila a prinútila britské ozbrojené sily, aby sa opäť zamerali na vysokointenzívne bojové operácie v Európe.
Britské zahraničné vojenské misie nielenže posunuli priority zbrojných výdavkov, ale ich ukončenie sa vnímalo aj ako príležitosť na zníženie nákladov na obranu. Počet príslušníkov britskej armády klesol na menej ako 75-tisíc profesionálnych vojakov, čo je najmenší počet od čias pred napoleonskými vojnami.
No aj pri tejto zníženej sile má armáda problémy s náborom dostatočného počtu personálu. Krízu v nábore spôsobila kombinácia zlyhaní externého dodávateľa zodpovedného za nábor, absencie rozsiahlejších bojových operácií, ktoré tradične priťahujú časť záujemcov o vojenskú službu, a rastúceho politického rozčarovania medzi skupinami, ktoré tradične dodávali nových vojakov.
Hoci britská armáda oficiálne disponuje viac ako 200 tankmi Challenger 2, mnohé z nich nie sú k dispozícii pre problémy s údržbou. Súčasný program modernizácie časti vozového parku na štandard Challenger 3 zníži počet prevádzkyschopných tankov na menej ako 150.
Tieto problémy ešte zhoršili opakované zlyhania pri obstarávaní v rámci ministerstva obrany, najmä v súvislosti s programom obrnených bojových vozidiel Ajax. Projekt, ktorého cieľom bolo poskytnúť flotilu interoperabilných obrnených vozidiel, ktoré by podporili budúce prieskumné schopnosti armády, už roky mešká, prekročil náklady o miliardy libier a trpí na závažné technické problémy. Počas testovania mali tieto vozidlá nadmerné vibrácie a hluk, čím spôsobili zranenia niekoľkých vojakov. To si vynútilo opakované prepracovanie konštrukcie a zdržalo program.
Aj v tejto súvislosti britský minister pre veteránov Al Carns koncom roka 2024 upozornil, že pri intenzite bojov porovnateľnej s vojnou na Ukrajine by sa britská armáda pri súčasnom tempe strát mohla vyčerpať už za šesť mesiacov až rok.
Poslednou zárukou národnej bezpečnosti Veľkej Británie je jej jadrová odstrašujúca sila, ktorú zabezpečujú balistické raketové ponorky v rámci nepretržitej služby na mori. Táto schopnosť však čelí aj rastúcej kritike. Bývalý poradca Downing Street Dominic Cummings opakovane tvrdil, že britský jadrový odstrašujúci prostriedok nefunguje tak, ako má, a že náklady na tento program sa vymkli spod kontroly.
Cieľom DIP bolo vyriešiť mnohé zo spomínaných nedostatkov vypracovaním komplexného investičného plánu na obnovu britských ozbrojených síl. Hoci panuje široká politická zhoda v otázke potreby zbrojenia, slabý hospodársky rast Veľkej Británie znamená, že vyššie výdavky na obranu je možné dosiahnuť len prostredníctvom škrtov v iných oblastiach.
Plán vyzýval každé ministerstvo, aby našlo úspory vo výške jedného percenta, čím by sa uvoľnilo spomínaných 15 miliárd libier potrebných na realizáciu programu DIP. Od niektorých najväčších rezortov vrátane ministerstva dopravy a ministerstva energetickej bezpečnosti a nulových emisií sa očakávalo, že vzhľadom na svoje značné rozpočty vykonajú väčšie škrty.
Okrem niekoľkých relatívne malých cestných projektov sa však podarilo identifikovať len málo takýchto úspor. Objavili sa špekulácie, že pod tlak by sa mohli dostať rozpočty na výstavbu a potrebné rekonštrukcie nemocníc. Britská vláda zároveň uvádza, že má v úmysle chrániť verejné služby v prvej línii.
Existujú aj oblasti, v ktorých by sa potenciálne dalo ušetriť. Výdavky na azylový systém v posledných rokoch prudko vzrástli a dosiahli miliardy libier, pričom od roku 2020 nelegálne pricestovalo cez Lamanšský prieliv na malých člnoch viac ako 200-tisíc migrantov. Riešenie týchto nákladov by si pravdepodobne vyžadovalo zmeny v britskom rámci v oblasti ľudských práv, čo je pre mnohých politikov Labouristickej strany politicky náročný krok.
Podobne sa od vypuknutia pandémie covidu podstatne zvýšili výdavky na sociálne dávky.
Starmerov pokus spomaliť rast výdavkov na sociálne zabezpečenie sa skončil parlamentnou porážkou, z ktorej sa jeho vláda nikdy úplne nespamätala. Snahy o vyrovnanie verejných financií prostredníctvom iných opatrení vrátane vyšších daní pre poľnohospodárov sa tiež ukázali ako politicky nepopulárne.
Burnham sa preto môže ocitnúť pred čoraz ťažšou politickou voľbou. Všeobecne sa očakáva, že výdavky na obranu budú naďalej rásť, pričom DIP predpokladá zvýšenie vojenských výdavkov na 2,69 percenta HDP do roku 2030, čo je stále výrazne pod novou referenčnou hodnotou NATO na úrovni 3,5 percenta.
Financovanie tohto nárastu by si vyžiadalo buď škrty vo výdavkoch na infraštruktúru, čo by v budúcnosti mohlo viesť k vyšším nákladom, alebo politicky sporné zníženie výdavkov na sociálnu starostlivosť. Ani jedna z týchto možností pravdepodobne nebude ľahká.
Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt
Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt
Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt Here is placeholder for Article excerpt
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
