Medzi európskymi bojovníkmi proti dezinformáciám patria tí nemeckí k najostražitejším. Nedávne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu ich uistilo, že idú správnou cestou a že ochrane občanov pred zakázanými informáciami sa žiadne medze nekladú.
S predbežnou otázkou sa na luxemburský súd obrátil zemský súd v Saarbrückenu v Sársku, ktorý rieši prípad troch mimoriadne nebezpečných blogerov obvinených zo zločineckého spolčenia (v rozsudku Súdneho dvora vo veci C-67/25 | Traugott Ickeroth, sú tieto tri fyzické osoby označené ako R, K a N, poznámka redakcie).
Čoho sa dopustili? V roku 2023 na svojom blogu „Live-Ticker“ sprístupnili video pochádzajúce z kanála RT Germany, nemeckej odnože ruského kanála Russia Today! Nie raz, nie dvakrát, ani trikrát, ale dokonca štyrikrát!
Zákaz šíriť informácie z opačného brehu
Ministri zahraničných vecí EÚ už rok predtým, týždeň po ruskom vpáde na Ukrajinu, začali aktívnu obranu európskych občanov pred ruskou propagandou a tento kanál so všetkými odnožami jednomyseľne zakázali.
Aký význam by taká obrana mala, ak by bolo možné zakázané informácie voľne šíriť? Len spomeňme, ako to bolo za okupácie. Ak niekto našiel letáky spochybňujúce hrdinský nemecký postup na východnom fronte a šíril ich medzi známymi, mohol skončiť pred popravčou čatou.
Popravy v dnešnej demokratickej Európe nemajú miesto. Ale aj nemecká demokracia sa predsa musí brániť pred dezinformáciami, ktoré spochybňujú hrdinský boj Západu na východnom fronte, prínosy masovej migrácie, nutnosť boja proti klimatickým zmenám či čokoľvek iné, čo sa jednoducho spochybňovať nesmie.
Aj tak platí, že keď dnes nejakí blogeri šíria zakázané informácie (a dostávajú od sledovateľov finančnú podporu, poznámka redakcie), nehrozí im viac ako päť rokov väzenia a za poľahčujúcich okolností dokonca vyviaznu iba s tromi mesiacmi. Ako dlho si naša demokracia vystačí s takými ľahkými trestami?
S poľahčujúcimi okolnosťami treba šetriť. Mali by sa vzťahovať len na prípady, keď šírené zakázané informácie demokraciu neohrozujú. Zákony, podľa ktorých sú blogeri súdení, nerozlišujú medzi informáciami pravdivými a nepravdivými ani medzi bezpečnými a nebezpečnými.
Zrozumiteľne a transparentne trestajú šírenie akýchkoľvek informácií pochádzajúcich zo zakázaného zdroja, či už ide o teóriu o plochosti Zeme, mierumilovnosť Ruska, korupciu Zelenského režimu alebo predpoveď počasia na budúci týždeň. Rozhodnutie európskych ministrov zahraničných vecí hovorí jasne: „zakazuje vysielať akýkoľvek obsah, ktorý produkujú právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené“ na sankčnom zozname.
Možno si však predstaviť, že súd síce nechá dopadnúť trest plnou váhou na šíriteľa nebezpečných informácií o európsko-ukrajinskej korupcii, pretože podkopávajú hrdinský boj s ruským imperializmom, ale o to zhovievavejší bude k nepravdivej, ale neškodnej reportáži o plochej Zemi či rovnako neškodnej a navyše pravdivej správe o počasí.
Nedá sa ani vylúčiť, že nadšenec pre meteorológiu, ktorý z neznalosti siahol po zakázanom zdroji, by mohol u nejakého liberálneho sudcu skončiť len s podmienkou. Treba tiež zdôrazniť, že v dnešnej demokratickej Európe sa neodohrávajú žiadne politické procesy, a preto tu na rozdiel od temnej totalitnej minulosti zatiaľ nie sú žiadni politickí väzni.
Súdny proces za porušenie zákona o zahraničnom obchode
Uvedení blogeri sú súdení za porušenie nemeckého zákona o zahraničnom obchode, ktorý trestá „každého, kto poruší zákaz vysielania, odovzdávania, šírenia alebo poskytovania služieb stanovený priamo uplatniteľným právnym aktom Európskych spoločenstiev alebo Únie. Ten je uverejnený v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev alebo v Úradnom vestníku Európskej únie a ktorého cieľom je vykonanie hospodárskych sankcií prijatých Radou v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky“.
Je teda zrejmé, že nejde o obmedzovanie slobody prejavu, ako by mohla tvrdiť ruská propaganda, ale o hospodársky delikt. Blogeri poskytovali zakázanú službu. Robili to síce bezodplatne, ale svojich sledovateľov vyzývali na dobrovoľné príspevky. Podľa výkladu prokurátora zo Sárska aj luxemburského súdu sa tým stali prevádzkovateľmi webových stránok, ktorí nesú rovnakú trestnoprávnu zodpovednosť ako napríklad firma, ktorá do Ruska vyváža zakázaný tovar. Ide jednoducho o nezákonné podnikanie, s ktorým si európsky právny štát vie poradiť.
Svorní budovatelia Európskej bezpečnosti
V tejto kauze je potrebné vyzdvihnúť úlohu sárskeho prokurátora Andreasa Hammera, ktorý podal žalobu na blogerov, a trochu sa zamyslieť nad opatrnosťou samotného súdu, ktorý mal voči žalobe pochybnosti. Napriek námietkam prokurátora sa obrátil na Súdny dvor EÚ. Nakoniec to však veci prospelo.
Európsky súd múdro dal za pravdu nielen sárskemu súdu v tom, že jeho otázka bola prípustná, ale aj tamojšiemu prokurátorovi, ktorého výklad práva podporil. Tým, že sa celá záležitosť preniesla na európsku úroveň, došlo k stabilizácii výkladu práva smerom, ktorý posilňuje našu ochranu pred ruským zasahovaním. Rozhodnutím luxemburského súdu je Európa opäť o niečo bezpečnejšia.
Na záver by som rád čitateľov uistil, že žiadna informácia použitá v tomto komentári nepochádza zo žiadnej vetvy Russia Today ani z iného zakázaného zdroja. Nemôžem to však s čistým svedomím urobiť. Keďže dbám na európsku ochranu a tieto zdroje nesledujem, nemôžem s istotou povedať, že nič uvedené v tomto komentári sa tiež nevyskytuje na zakázanej strane.
Ak by snáď európski spravodajcovia a diplomati, ktorí tieto zdroje monitorujú, zistili akékoľvek prekryvy tohto článku so zakázanými informáciami, prosím o zhovievavé posúdenie a príslušné miesta uisťujem svojou bezhraničnou lojalitou.