USA chcú trestať Španielsko za neúčasť na vojne
Španielsko na minuloročnom samite v Haagu nesúhlasilo so zvýšením výdavkov na päť percent HDP, počas americko-izraelskej vojny proti Iránu odmietlo veľmoci poskytnúť vzdušný priestor. Trump preto vládu Pedra Sáncheza označil za „hrozného partnera“.
„Španielsko je stratená vec. Už nechceme so Španielskom obchodovať,“ vyhlásil americký prezident. „Prerušte všetok obchod so Španielskom vrátane návštev,“ prikázal šéfovi rezortu, ktorý spravuje sankcie. „Nechcem s nimi obchodovať, jasné? Postarajte sa o to ihneď,“ obrátil sa na Bessenta, ktorý prikývol so slovami: „Áno, pane.“
Kancelária španielskeho premiéra označila Trumpove výroky za „bežnú vec“ a prejavila záujem o pokračovanie dobrých vzťahov. Úrad pripomenul, že obchodné dohody medzi Spojenými štátmi a európskymi krajinami rieši Európska únia, nie členské štáty.
Španielska ministerka zdravotníctva Mónica Garcíová reagovala ešte ostrejšie. „Sme suverénna demokratická krajina, ktorá obhajuje multilateralizmus a mier. Hrozné je zamieňať diplomaciu so šikanovaním,“ napísala na sieti X.
Madrid minulý rok po dlhom čase zvýšil svoje obranné výdavky na dve percentá HDP, pripomenul Rutte. Španielsku vládu ako obchodného partnera osobitne ocenil investičný gigant BlackRock, ktorému šéfuje Trumpov spojenec Larry Fink. Jeden z najväčších správcov aktív na svete označil monarchiu za preferovanú investičnú destináciu v horizonte najbližšieho polroka.
Obnovená vojna s Iránom
Americký prezident počas samitu oznámil faktický koniec prímeria s Iránom, ktoré malo byť v platnosti 60 dní. V zmysle memoranda o porozumení z minulého mesiaca mali bojujúce strany utíšiť zbrane a rokovať o statuse Hormuzského prielivu, ktorý Teherán uzavrel ešte na začiatku vojny.
Islamské revolučné gardy prímerie údajne porušili tým, že zaútočili na tri tankery, ktoré sa vychýlili z kurzu stanoveného Teheránom. Reakcia amerického Centrálneho velenia na seba nenechala dlho čakať, pričom obnovené útoky sú podľa zdrojov z Bieleho domu väčšieho rozsahu ako pred prímerím.
Trump označil lídrov Iránu za „šialených“ a „chorých ľudí“, s ktorými sa nechce ďalej zaoberať. „Sú ako rakovina. A viete, čo treba urobiť? Rakoviny sa treba zbaviť včas,“ uviedol. Ešte počas prímeria sa na sociálnych sieťach Teheránu vyhrážal, že bombardovanie ropných zariadení obnoví, ak rokovania o mieri nebudú úspešné.
Prezident USA zároveň obvinil európske štáty, že počas konfliktu neumožnili americkým silám využívať svoj vzdušný priestor a vojenské základne. Európski predstavitelia jeho tvrdenia odmietli s tým, že svoje záväzky voči USA vo veľkej miere splnili, hoci konflikt s nimi Washington vopred nekonzultoval.
Rutte americké údery obhajoval a označil ich za „absolútne nevyhnutnú“ reakciu na porušovanie prímeria zo strany Iránu. Medzitým však prudko vzrástli ceny ropy, pričom cena zmesi Brent poskočila o päť percent – čo Reuters zhodnotila ako najvyšší denný nárast od konca mája – na výslednú sumu viac ako 74 dolárov za barel.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron pripomenul plánovanú francúzsko-britskú misiu na ochranu lodí v Hormuze, ktorá je podľa neho stále na stole. A hoci iránske útoky jednoznačne odsúdil, 60-dňové prímerie je podľa neho stále v platnosti.
Trump zároveň avizoval, že na Irán opäť zaútočí aj v stredu večer. „Mohli by sme obsadiť ostrov Chárk,“ vyhlásil s odkazom na ostrov v Perzskom zálive, ktorého ropný terminál prepravuje 90 percent obchodovanej iránskej ropy. Spojenci z NATO majú podľa neho dodať mínolovky, aby USA opäť obnovili námornú blokádu.
Grónsko opäť na stole
Napätie vyvolali aj Trumpove opakované výroky o Grónsku. Prezident opäť vyhlásil, že ostrov je pre Spojené štáty strategicky dôležitý a mal by sa dostať pod americkú kontrolu. „Grónsko je pre Spojené štáty veľmi dôležité, pre Dánsko nie je dôležité,“ vyhlásil.
Trump pokračoval tým, že opäť pripomenul epizódu z druhej svetovej vojny, keď Kodaň podľa jeho slov „padla za jediný deň“ a monarchia požiadala Američanov o obranu najväčšieho svetového ostrova. „A my sme boli takí hlúpi, že sme im ho po vojne vrátili,“ zakončil.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová Trumpove slová opätovne odmietla. „Sme pripravení brániť každý centimeter územia NATO vrátane nášho vlastného územia,“ vyhlásila a zopakovala, že Grónsko nie je na predaj. Rovnakým tónom sa vyjadrovala, odkedy Trump otvoril otázku „získania“ ostrova za každú cenu – hoci na Svetovom ekonomickom fóre vylúčil použitie sily.
K téme Grónska sa vyjadril aj Macron, ktorý predtým organizoval vyslanie európskych kontingentov na poloautonómne dánske územie s cieľom symbolického odstrašenia USA. „Neverím, že by USA ovládli Grónsko,“ ubezpečil.
Ukrajina s vlastnými patriotmi
Kým pred samitom telefonoval s prezidentmi Ruska aj Ukrajiny Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským, na margo pokračujúcej európskej vojny sa vyjadril len okrajovo. Bojujúci lídri východnej Európy mu vraj priznali, že obaja túžia uzavrieť mier, zopakoval Trump a dodal, že vojna sa čoskoro skončí.
Zelenského označil za „veľmi efektívneho“ a vyhlásil, že ukrajinské útoky na ruskú ropnú infraštruktúru „by mohli prispieť k ukončeniu vojny“. Ukrajina má obrovský potenciál, pokračoval Trump s tým, že USA majú v krajine vlastné ekonomické záujmy „vrátane nerastných zdrojov“.
Pripomenul tým dohodu o spoločnej ťažbe minerálov vzácnych zemín, pre ktorú sa vo februári pohádali v Oválnej pracovni Bieleho domu. Po niekoľkých kolách rokovaní však dohodu podpísali.
Zelenskyj v utorok varoval svojich západných podporovateľov, že Kyjevu dochádzajú zásoby protiraketových projektilov, pričom spomenul najmä rakety do amerických systémov Patriot. Podľa neoverených spravodajských informácií už Ukrajincom strely prakticky došli, čo by mohlo byť dôvodom na zvýšenú efektivitu ruských balistických rakiet v útokoch na Kyjev a ďalšie mestá.
Trump preto v šokujúcom vyhlásení Zelenskému povedal, že Ukrajine udelí licenciu na domácu výrobu patriotov. „Udelíme vám licenciu na výrobu rakiet Patriot,“ povedal Trump otvorene.
„Vyriešili sme už veľa vojen a táto je tá, o ktorej som si myslel, že bude možno najľahšia, ale Putin je ťažká osobnosť a tento chlapík je tiež ťažká osobnosť,“ povedal Trump s odkazom na Zelenského, ktorý sedel vedľa neho. Ukrajinský líder reagoval tým, že chce s Trumpom prediskutovať „niektoré veľmi dôležité detaily“.
„Som si istý, že urobíte všetko pre to, aby ste túto vojnu zastavili,“ povedal Trumpovi. Ten sa však nezastavil a rozrečnil sa o potenciálnych bezpečnostných zárukách.
„Urobíme to, aby sme zachránili životy,“ odpovedal Trump na otázku o možných zárukách, ktoré v predvolebnom období vehementne odmietal. Šéf Bieleho domu sa podľa vlastných slov domnieva, že Putinove podmienky ukončenia vojny „sa zakaždým menia“.
Oznámil, že v priebehu dňa bude s ruským prezidentom opäť telefonovať, a vyjadril nádej na ďalšie osobné stretnutie po vlaňajšom samite na Aljaške. „Putin sa chce stretnúť v Moskve,“ dodal Trump.
Na margo Ukrajiny doplnil, že Spojené štáty budú pracovať na bezpečnostných zárukách. „Ak sa nám podarí dosiahnuť dobrú dohodu, pomôžeme Európe,“ vysvetlil s tým, že v jeho predstave pôjde o „nejaký druh bezpečnostného balíka“.
Napriek predošlým konfliktom so Zelenským povedal, že „v správnom čase“ odcestuje na Ukrajinu. Vojnou rozorvaný štát, ktorý sa viac ako štyri roky bráni invázii väčšieho suseda, ešte nenavštívil.
Avizoval aj ochotu kupovať ukrajinské drony, pričom ide o odvetvie ukrajinského vojenského priemyslu, ktoré rastie najrýchlejšie v Európe. Fakt, že sú to technológie overené na bojisku, viedol v marci aj lídrov arabských štátov, aby s Kyjevom uzavreli dohody s cieľom vlastnej obrany proti Iránu.
„V prípade potreby môžeme uzavrieť vzdušný priestor (Ukrajiny), aby sme podporili tieto bezpečnostné záruky,“ vyhlásil Trump. Išlo by o krok, ktorý jeho predchodca Joe Biden odmietol s argumentom, že by išlo o priamy vstup USA do vojny.
Ďalší samit NATO o rok je otázny
Zdroje Bloombergu uvádzajú, že budúcoročný samit NATO v Albánsku by mohol byť odložený, aby sa predišlo vytvoreniu ďalšej platformy pre Trumpa na znevažovanie spojencov.
Albánsko je členskou krajinou NATO, ktorá až donedávna zaostávala za dvojpercentným záväzkom na obranu. V záverečnom vyhlásení zo samitu v Ankare sa ďalšie stretnutie NATO v Albánsku nespomína.
