Peking: Máme právo zasahovať proti separatistom
Národ Chan predstavuje viac ako 91 percent celkovej populácie Číny, krajine však podľa parlamentného komuniké hrozí demografické starnutie. Jedným z oficiálnych dôvodov predloženia tohto zákona malo byť „omladenie národa“.
Zákon okrem stanovenia mandarínčiny ako jediného úradného jazyka nariaďuje aj úpravu vyučovacieho plánu v školách tak, aby „pestoval silný pocit spolupatričnosti čínskeho národa“ a všetci rodičia musia viesť deti k tomu, aby „milovali Komunistickú stranu Číny a čínsky národ“.
Múzeá, knižnice a ďalšie kultúrne inštitúcie musia dbať o predstavovanie jednotných čínskych dejín, zákon dokonca zasahuje aj do „etnickej integrácie“ v politike prideľovania bytov. To respondenti oslovení televíziou CNN považujú za legalizáciu núteného presídľovania.
Ľudskoprávni experti OSN ešte v apríli varovali pred zneužívaním zákona na celoštátne odnárodňovanie a naznačili, že ide o celosvetovú hrozbu – zákon podľa Pekingu možno aplikovať aj v zahraničí.
Na tieto obavy reagoval koncom júna – týždeň pred nadobudnutím účinnosti – námestník ministra spravodlivosti Chu Wej-lie, ktorý tvrdil, že západné médiá „skreslili“ ustanovenia tohto zákona. „Toto ustanovenie vychádza z národných podmienok Číny, je v súlade s právnymi zásadami a zodpovedá medzinárodnej praxi,“ povedal.
„Všetky krajiny na svete majú právo prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov zabraňovať separatistickým a deštruktívnym aktivitám a udržiavať sociálnu solidaritu a bežný poriadok,“ poznamenal. K otázke, či by Peking mohol prostredníctvom Interpolu vydávať zatykače na takto prenasledovaných občanov, sa nevyjadril.
Pred touto možnosťou pritom takmer okamžite varovali Európska únia aj Spojené štáty. Osobitne vážne berú tento zákon najmä Taiwanci, ktorých Peking zaradil do najkritickejšej kategórie „disidentov čínskeho pôvodu“. Taiwanským aktivistom tak po novom hrozí, že ich bude čínska vláda prenasledovať s oveľa väčšou vervou.
Protesty aj zo zahraničia
CNN tento zákon opísala ako „súčasť širšej vízie“ prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý sa snaží násilnou detribalizáciou upevniť národnú bezpečnosť. Americká stanica pripomenula, že čínsky líder sa dostal na najvyšší post po protestoch v Tibete v roku 2008 a následných krvavých nepokojoch v regióne Sin-ťiang – v domovine menšiny Ujgurov.
Prakticky všetky nadnárodné organizácie či významné think-tanky návrh aj schválenie zákona o faktickej likvidácii menšín rezolútne odsúdili. Delegácia europarlamentu pre vzťahy s Čínou v reakcii pripomenula Pekingu, že je viazaný medzinárodným právom na ochranu menšín, pričom poslanci „odsudzujú cezhraničné represie voči osobám s bydliskom v EÚ a naliehavo vyzývajú členské štáty, aby pozastavili svoje zmluvy o vydávaní“.
„Poslanci zdôrazňujú, že otázka nástupníctva dalajlámu je náboženskou záležitosťou a mala by sa riešiť výlučne v súlade s tradíciami tibetského budhizmu,“ poznamenala delegácia v správe z 30. apríla.
Zo Spojených štátov sa mierne odsudzujúcim, no profesionálnym tónom pridala Rada pre zahraničné vzťahy (CFR), ktorá presne pomenovala nebezpečenstvo, pred ktorým menšiny stoja po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Celý text podľa odborníka na čínske záležitosti Carla Minznera pracuje pri etnickom zjednocovaní s výrazom „ču-lao“, čo sa doslovne prekladá ako odlievanie kovu.
Aj panarabská televízia Al-Džazíra, ktorá o zákone informovala najmä z ujgurskej islamskej perspektívy, pripomenula, že dokument účinný od začiatku tohto mesiaca je v rozpore s čínskou ústavou, ktorá jasne hovorí, že „každá etnická skupina má právo používať a rozvíjať svoj vlastný jazyk a právo na samosprávu“.
„OSN už v roku 2018 oznámila, že Čína zadržiava najmenej jeden milión prevažne moslimských Ujgurov a príslušníkov iných turkických menšín v sieti zariadení, ktoré Peking označuje za prevýchovné centrá,“ poznamenala katarská stanica. Práve títo nie veľmi úspešní separatisti, ktorí sa v minulosti snažili vyhlásiť nezávislý Východný Turkestan, sú najčastejšie terčom násilného odoberania orgánov.
Najtvrdšie protesty podľa očakávaní prišli zo strany Tibetu. Medzinárodná kampaň na podporu Tibetu (ICT) ešte v marci zverejnila rozsiahlu analýzu, v ktorej poukázala na to, že zákon o etnickej jednote je „výsledkom desaťročí trvajúceho úsilia Komunistickej strany Číny o rozriedenie jedinečnej identity tibetského národa a zakotvenie politiky nútenej asimilácie do právneho rámca Čínskej ľudovej republiky“.
Organizácia zozbierala právne normy o regionálnej autonómii z časového rozmedzia od nástupu vodcu Mao Ce-Tunga v roku 1949 do marca 2026. Na ich vývoji poukázala na fakt, že od znovuzvolenia Si Ťin-pchinga v roku 2018 začala komunistická vláda postupný, no rozsiahly odklon od predtým stanovených práv etnických menšín.
„Občania všetkých etnických skupín majú právo používať svoje rodné hovorené a písomné jazyky v občianskoprávnych konaniach,“ pripomenula ICT článok číslo 11 čínskeho Občianskoprávneho poriadku. Nový zákon, ktorého náčrt podľa kampane začal vznikať už na vlaňajšom zasadnutí parlamentu, tieto práva radikálne okresáva.
Voči Tibetu sú tieto zásahy obzvlášť viditeľné. V roku 1995 uniesla čínska vláda vysokého duchovného v rámci tibetského budhizmu – jeho titul znie pančenláma a jeho zodpovednosťou je rozpoznanie reinkarnovanej duše dalajlámu v prípade jeho smrti.
Týmto spôsobom „odhalil“ deviaty pančenláma Lozang Thubtän Čhökji prevtelenie zosnulého vládcu Tibetu do chlapca menom Tändzin Gjamccho – súčasného 14. dalajlámu. Lozangov následník chcel čerstvo osamostatnený Tibet zbaviť „feudálneho jarma“ a zjednotiť ho s Čínou, keďže však Gjamccha odmietol označiť za zradcu, bol zbavený všetkých hodností a mučený.
Za 11. pančenlámu bol dalajlámom vybraný vtedy šesťročný Gendün Čhökji Ňima, ktorého o tri dni neskôr uniesla čínska vláda. Tá na jeho miesto dosadila lojálneho Gjacchäna Norbu, ktorý po smrti tibetského exilového vládcu vyberie jeho následníka.
A hoci sa súčasný dalajláma pred svojou intronizáciou stal podpredsedom stáleho výboru čínskeho komunistického parlamentu, pričom tento úrad oficiálne zastával 10 rokov až do roku 1964, ešte v roku 1959 ušiel do exilu pred čínskymi jednotkami.
Práve Tibet sa podľa spomínaných zistení z marca minulého roka stal akýmsi laboratóriom, v ktorom chce Peking odskúšať taktiku plánovanej sinizácie (počínšťovania) etnických menšín.
Na protest proti etnickému zákonu sa začiatkom júla pred sídlom OSN upálil tibetský aktivista Logba Rangzen. Na implementáciu zákona však tento tragický prejav odporu zrejme nemal žiadny vplyv a odnárodňovanie ďaleko presahujúce maďarizáciu Uhorska v 19. storočí či stredovekú Ostsiedlung bude pokračovať zrýchľujúcim sa tempom.
