Čína obišla Hormuz ešte predtým, ako sa začala vojna

Zatiaľ čo Washington rieši vojenské údery, angažovanosť Aliancie a ochranu Hormuzského prielivu, Čína už stihla reorganizovať svoje dodávky energie. Táto zmena nie je spontánnou reakciou na vojnu s Iránom, ale výsledkom dlhodobej stratégie. So súčasnou krízovou situáciou sa jednoducho vyrovnáva čínsky systém, ktorý nie je závislý od toho, či zostane otvorená hlavná námorná trasa.

Základom stratégie je geografická zmena vývozných tokov. Iránsky prístav Jask, ktorý sa nachádza východne od Hormuzského prielivu, sa rýchlo stal strategickým uzlom. Odtiaľ sa ropa nakladá na tankery, ktoré smerujú priamo do Ománskeho zálivu. Bez toho, aby museli preplávať kritickou úžinou.

Kľúčovým prvkom je ropovod spájajúci ropné centrum Goreh s pobrežím. Vďaka nemu sa veľké objemy ropy dostanú okolo úzkeho prielivu až k tankerom. Týmto spôsobom sa technicky obchádza najkritickejšie úzke hrdlo v celosvetovom obchode s ropou.

Infraštruktúra je súčasťou dlhodobého partnerstva medzi Čínou a Iránom. Nebola vybudovaná ako reakcia na súčasnú eskaláciu, ale ako súčasť strategického plánovania v posledných rokoch. Jej účel sa teraz naplno prejavuje. Zatiaľ čo doprava cez Hormuzský prieliv klesá a mnohé medzinárodné lodné spoločnosti sa tomuto regiónu vyhýbajú, časť iránskeho vývozu zostáva stabilná. Čína sa zároveň nemusí spoliehať na improvizované riešenia, ale na už zavedené dopravné trasy.