Červená turistika. Ako sa Mao Ce-tungov agroexperiment zmenil na atrakciu

Pred niekoľkými desaťročiami sa jedna čínska dedina stala oficiálnym symbolom revolučnej „sebestačnosti“. Samotné heslo pretrvalo, no takmer všetko ostatné sa odvtedy zmenilo. Reportáž New York Times.

Jia Tianlian sa stará o svoj malý pozemok v Dazhai, dedine na severe Číny, ktorú Mao Ce-tung kedysi označil za vzor pre celú krajinu. V pozadí sú obytné budovy z „ľudovej komúny“ tej doby. Foto: Gilles Sabrié/New York Times

Publikované: 29. novembra 2025 | 6:00

Autor: Andrew Higgins,

Čínsky vodca Mao Ce-tung, ktorý sľuboval socialistickú utópiu vybudovanú drinou obyčajných roľníkov, vybral odľahlú horskú dedinu Ta-čaj ako dôkaz toho, že vďaka viere v Komunistickú stranu a tvrdej práci možno premôcť aj ten najdrsnejší terén.

Hovorilo sa, že tamojší dedinčania pred viac ako polstoročím len s krompáčmi, motykami a vlastnými rukami vysekali terasy do kamenistých svahov. Nosili zeminu a premieňali neúrodné stráne na zázračne úrodné kukuričné polia.

Dioráma vo výstavnej sále v Ta-čaj zobrazuje Čchen Jung-kuejho, druhého sprava. Čchen, ktorý bol miestnym šéfom Komunistickej strany v Ta-čaj, je ústrednou postavou oficiálneho mýtu o tejto dedine. Foto: Gilles Sabri/New York Times

Viac ako desať miliónov Číňanov navštívilo túto malú dedinu v provincii Šan-si na severe krajiny, poslúchajúc Maov príkaz „učiť sa od Ta-čaj“ a vnímať jej históriu útrap a antikapitalistického zápalu. Najviac návštev prišlo počas katastrofálnej Kultúrnej revolúcie v rokoch 1966 až 1976, keď bol pologramotný stranícky vodca Ta-čaj Čchen Jung-kuej povýšený až do politbyra v Pekingu.

Dnes už pôvodní roľníci z Ta-čaj takmer zmizli. Mnohé zo starých terás sa rozpadli a tam, kde ešte stoja, nahradili ľudskú prácu stroje a veľké poľnohospodárske firmy.