Hrdí na rodinu: Bez mamy a otca sa nikto na tomto svete len tak neobjavil

„Manželstvo chráni deti,“ spomína Chromík motto tohtoročného pochodu, podľa ktorého je práve manželstvo ako ochranný dáždnik, ktorý deťom dáva stabilitu a istotu lásky. Práve manželský sľub podľa organizátorov vytvára pre deti bezpečné a právne chránené prostredie. Zároveň je dôležitým záväzkom, že rodina bude držať spolu aj v ťažkých časoch.

„Preto žiadame, aby spoločnosť chránila a podporovala manželstvo ako základ rodiny, pretože stabilné manželstvo rodičov je pre deti tou najlepšou ochranou a tým najprirodzenejším štartom do života,“ vraví Nikolov. 

Prečo sú mama a otec to najlepšie pre deti?

Dlhodobou nosnou myšlienkou Národného pochodu Hrdí na rodinu je „Otec a mama, to najlepšie pre deti!“ Hlavné posolstvo podujatia a radostnú oslavu rodiny založenej na manželstve muža a ženy podporilo viacero odborníkov na deti a rodinu. 

„Rodina a manželstvo sú prirodzenými hodnotami, ktoré sú vlastné každému človeku dobrej vôle,“ spresnil pre Štandard opäť Chromík s tým, že tak ako naša ústava je pre všetkých, tak aj tento pochod je vyjadrením toho, čo nás spája a na čom záleží. 

„Deti potrebujú otca a mamu. To chápe každý rozumný človek a zároveň chápe biológiu, že bez otca a mamy sa tu nikto na tomto svete len tak neobjavil. Máme korene,“ vraví Chromík. 

Ako uviedol, každý z nás, ktorý je verný v manželstve a verný svojim povinnostiam v rodine, buduje niečo vzácne, a to jednotu lásky, ktorá má v dnešnom svete plnom sebectva mimoriadny význam.

„Mnohí to už vzdali, ale tak ako je pravda, že zlo existuje, je pravdou, že aj dobro existuje,“ dodal organizátor.

Nenahraditeľná úloha rodičov

Program sa začal o 12.30 svätou omšou, ktorú celebroval otec biskup Jozef Haľko v Modrom kostolíku. Po nej sa na Jakubovom námestí postupne zhromažďovali rodiny v červených tričkách, ktoré reprezentovali myšlienky pochodu.

„Pre vývoj dieťaťa je veľmi dôležité, aby vyrastalo v spoločenstve dvoch milujúcich sa ľudí, ktorí sú nezastupiteľní ako otec a ako matka,“ povedal pre Štandard otec biskup Jozef Haľko. Ako ďalej vysvetlil, rodičia nie sú oddeliteľní a ani o dieťati sa nedá povedať, že je len matkino alebo otcovo. 

Navyše podľa Haľka potrebuje každý chlapec identifikačný vzor otca ako budúci manžel svojej ženy a otec. A dievča potrebuje identifikačný vzor ženy ako budúca manželka a matka. „Sú to siločiary, ktoré sú nenahraditeľné,“ spresnil Haľko.

Dodal, že ich podľa neho nemožno nahradiť žiadnym experimentom, pretože vychádzajú z „Bohom zakódovanej logiky vnútrorodinných vzťahov“.

Rodičia by podľa neho mali hľadieť aj pri náročných životných situáciách na najlepší záujem dieťaťa, ktoré je v rodine najkrehkejšie a najzraniteľnejšie. Podľa neho je najlepším záujmom dieťaťa mať milujúcich rodičov.

K tomu, že otec a mama sú to najlepšie pre dieťa, sa pre Štandard vyjadril aj evanjelický biskup Ján Hroboň. „Je to Boží zámer,“ konštatuje s tým, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho ako muža a ženu, požehnal ich a dal im príkaz: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“

„Dá sa povedať, že je to spoločná skúsenosť ľudstva, tak prečo by to malo byť inak?“ konštatuje biskup Hroboň. 

Detský ombudsman Jozef Mikloško už dlhšie opakuje, že prežijú nie tí najsilnejší, ale tí najmilovanejší. 

„Nič lepšie pre dieťa než otca a matku príroda nevymyslela,“ vraví pre Štandard komisár pre deti. Ako približuje, mama je pre dieťa prvým zdrojom bezpodmienečnej lásky, bezpečia, citového zázemia, zdrojom imunity a biologického základu do života. „Naše výskumy ukazujú, že až pre 97 percent detí je mama najdôležitejšou osobou v živote,“ dodáva.

Naopak, otec podľa Mikloška prináša do života dieťaťa nenahraditeľný rozmer istoty, hraníc, ochrany aj odvahy spoznávať svet. „Ako sa hovorí, mama prináša teplo, otec svetlo. Mama dáva bezpečie smerom dovnútra a otec smerom do sveta,“ vraví komisár pre deti.

„Mama zvyčajne prináša citovú nehu, empatiu a bezpečie, kým otec učí disciplíne, zdravému riskovaniu a spoznávaniu sveta,“ konštatuje aj organizátor Nikolov. 

Spoločne tak podľa odborníkov mama a otec vytvárajú základ na psychicky vyrovnaný život dieťaťa a vyvážené prostredie, kde deti vidia vzťah muža a ženy v praxi, učia sa od nich komunikovať a riešiť problémy, čo im neskôr uľahčí budovanie vlastných vzťahov.

Ďalšia z hostí tohtoročného národného pochodu právnička Jana Michaličková pre Štandard uviedla, že tak ako potrebujeme slnko, tak potrebuje dieťa mamu aj otca. „Niektoré veci sú také jasné a také prirodzené, že proste sú. A napriek tomu ich musíme v dnešnej dobe obhajovať,“ dodala. 

Ako Michaličková uviedla, každé dieťa má svoju biologickú matku a biologického otca, a ak niektoré dieťa toto šťastie stratilo, prvoradou úlohou spoločnosti je pokúsiť sa toto blaho dieťaťu prinavrátiť. A to pomocou rodine. Náhradou rodiny. Priblížením sa čo najviac k pôvodnému ideálu.

A neplatí to podľa nej naopak. „Dospelým sa dieťa nevytvára ani neponúka na objednávku, s dieťaťom sa neobchoduje, dieťa sa nekupuje ako tovar na zmluvu, dieťa sa neskartuje a na dieťa neexistuje ani nárok, ani právo,“ uvádza právnička, podľa ktorej raz azda tieto praktiky odveje prach histórie tak ako otroctvo.

Online ohrozenia detí

Pred pochodom od 13.45 na námestí diskutovali odborníci na tému online ohrozenia detí, ktoré postihujú čoraz viac detí.

Ako pre Štandard spresnil Chromík, antirodinná kultúra v médiách a online svete je témou číslo jeden a vie podľa neho skutočne zničiť aj dobrý vzor rodičov. „Keď deti dospejú do puberty, mnohí rodičia sú šokovaní, kde sa v ich deťoch objavili tie antihodnoty, ktoré im nevštepovali,“ skonštatoval organizátor národného pochodu. 

Dnešná mainstreamová kultúra je podľa neho výslovne protirodinná a vplyv takzvaných rovesníckych skupín na výchovu je ešte viac devastačný práve preto, že mnohé deti sú „závislé“ od mobilov, v ktorých našli svoje vzory. 

Bratislavský pomocný biskup Haľko považuje pri tejto otázke za kľúčových práve rodičov. Ako uviedol, mali by dohliadať na to, aby deti netrávili viac času komunikáciou v elektronickom či virtuálnom svete než so svojimi rodičmi. Práve oni podľa neho dokážu zregulovať vzťah dieťaťa k internetu a digitálnemu prostrediu.

„V prípade, ak sa z digitálneho priestoru stane ‚elektronický cumlík‘ na rýchle upokojenie dieťaťa, je to veľmi ohrozujúce,“ povedal. Samotní odborníci hovoria podľa neho pri nadmernom využívaní digitálnych technológií o štrukturálnom poškodení mozgu. 

Evanjelický biskup Hroboň zase spomína výrok nemeckého filozofa Martina Heideggera, ktorý povedal, že technika prekonáva každú vzdialenosť, ale nevytvára žiadnu blízkosť. 

„V tomto vidím veľké ohrozenie detí závislých od online priestoru,“ spresnil Hroboň. Ako dodal, deti strácajú blízkosť s rodičmi, so súrodencami, s priateľmi, so spolužiakmi. Uzatvárajú sa do vlastného virtuálneho sveta. A v ňom strácajú kontakt s realitou.

Právnička Michaličková si myslí, že najväčšiu pozornosť by pri ochrane detí pred online hrozbami mali upriamiť na seba samotní dospelí. Podľa nej deti čelia rizikám najmä pre ľahostajnosť či nevedomosť rodičov, ktorí často podceňujú vplyv obrazoviek, algoritmov a sociálnych sietí.

„Najhoršia forma nevedomosti nie je to, že my, dospelí, nevieme, ale že nechceme vedieť a zakrývame si pred tým oči,“ povedala pre Štandard. 

Podľa Michaličkovej ako dospelí podceňujeme hrozby, ktoré priniesli obrazovky, algoritmy, online svet a umelá inteligencia. „Chlácholíme sa tým, že ,veď to nebude až také zlé, veď na celom svete sa to deje’,“ konštatuje. 

Právnička zároveň upozornila, že rodičia by sa nemali spoliehať na názory okolia, ale na odporúčania odborníkov. Zdôraznila, že práve rodičia rozhodujú o tom, kedy dieťa dostane smartfón, a mali by mať odvahu ísť proti tlaku okolia, ak je to v záujme dieťaťa.

Konštatuje, že najťažšie nám je porozumieť nelátkovým závislostiam. Pri závislostiach od online hier, sociálnych sietí, pri depresiách, samovražedných sklonoch sme ako rodičia podľa nej schopní zaryto popierať, že by to bolo v dôsledku nášho postoja alebo uvoľnenosti k obrazovkám. 

„Ešte aj zoči-voči psychiatrovi, kde sedí vaše dieťa ťažko závislé, sme schopní mu oponovať, že to určite nie je tým mobilom, ktorý dostalo na ôsme narodeniny, lebo už bolo posledné v triede,“ opisuje Michaličková situáciu, v ktorej si dnešní rodičia nepripúšťajú určité pochybenie z vlastnej strany. 

Ako vraví aj komisár pre deti Jozef Mikloško, deti cez obrazovky nasávajú obsah, na ktorý nie sú psychicky zrelé ani pripravené. Podľa neho najväčšou hrozbou nie je nevhodný obsah samotný alebo iba kyberšikana, ktorá má cez online priestor otvorené dvere priamo do detskej izby, ale strata reálneho vzťahu a dôvery medzi dieťaťom a rodičom. 

„Ak dieťa narazí na problém v digitálnom priestore, často sa bojí priznať, lebo sa obáva trestu, odobratia telefónu alebo výčitiek,“ konštatuje Mikloško. Ak narazí dieťa celkovo na problém, tak sa podľa neho častejšie vyžaluje internetu než rodičom. Detský ombudsman spomína aj „fejkový svet“, ktorý sa deťom na sociálnych sieťach predkladá, a jeho dôsledky na sebavedomie a psychiku mladistvých. 

Detský ombudsman zdôraznil, že rodičia by nemali byť len kontrolórmi času stráveného na internete, ale aj sprievodcami svojich detí. Mali by sa zaujímať o ich online život, upozorňovať ich na riziká, vytvárať doma bezpečné prostredie a zároveň určovať jasné hranice pri používaní digitálnych technológií.

V rámci diskusie či príhovorov na tohtoročnom národnom pochode vystúpili aj ďalšie osobnosti, ako predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa Juraj Šúst či predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku Patrik Daniška.

Počas programu sa deti zapojili do kreslenia na tému, čo pre ne znamená rodina. Obrázky si potom vymenili za lístky do tomboly. 

O hudobný program sa už tradične postarali Peter Janků a hudobná kapela Smaily. Po príhovoroch všetkých hostí sa dospelí aj deti v červených tričkách, s balónmi v rukách a národnou zástavou „Otec a mama navždy!“ pomaly a s radosťou presúvali od Jakubovho námestia cez Dunajskú ulicu a Dostojevského rad, až sa napokon týmto okruhom vrátili späť na námestie.

Spoluorganizátormi Národného pochodu Hrdí na rodinu boli Aliancia za rodinu, Spoločenstvo Ladislava Hanusa, Asociácia za život a rodinu, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, Asociácia Otca mamu deťom a Slovenský dohovor za rodinu.