Slovensko má viacerých veteránov, či už to boli Vladimír Mečiar, Ján Čarnogurský, Mikuláš Dzurinda, Béla Bugár alebo Pavol Hrušovský. Ani jeden z nich sa však neudržal v kresle predsedu parlamentnej strany tak dlho ako Fico. V súčasnosti sú títo niekdajší lídri v politickom dôchodku.
Je jasné, že Fico nechce skončiť ako Viktor Orbán v Maďarsku. Rozuzlenie preňho príde už na budúci rok vo voľbách.
Odpoveď na otázku, prečo šéf Smeru dokázal víťaziť v parlamentných voľbách, podľa všetkého tkvie v jeho politických schopnostiach a neraz aj v priaznivých okolnostiach. Je považovaný za mocenského pragmatika, ktorý sa dokáže orientovať v spleti komplikovaných vzťahov naprieč politickým spektrom. Štyrikrát sa stal predsedom vlády a päťkrát so Smerom vyhral voľby.
Fico je v politike od roku 1992. Začínal ako poslanec postkomunistickej Strany demokratickej ľavice (SDĽ).
Zlomovým momentom jeho kariéry bol začiatok obdobia prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Nedostal žiadnu významnú funkciu, z SDĽ následne odišiel a v roku 1999 založil Smer. Po politických prehrách sa znovu dokázal vrátiť. Ukázal to po porážke v prezidentských voľbách v roku 2014 a abdikácii z postu premiéra v roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
Fico sa pritom v minulosti vyjadril, že chce pokračovať vo svojej politickej kariére v Smere. „Je v plnej sile, reprezentuje všetky politiky strany Smer a ja predpokladám, že bude reprezentovať aj ďalej. Nikam sa nechystá. A ja ho v tom podporujem,“ povedal nedávno v relácii Politika 24 v televízii Joj 24 jeho dlhoročný spolupútnik, minister obrany Robert Kaliňák.
Prvý a posledný na čele HZDS
História ukazuje, že niektoré strany s dominantným lídrom vyrastú, no neskôr aj politicky zomierajú. Príkladom je Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Táto strana vznikla odčlenením od Verejnosti proti násiliu (VPN). HZDS povstalo na čele s Vladimírom Mečiarom, no rovnako s ním aj padlo. V kresle predsedu vytrval 22 rokov.
Politické nadanie Mikuláša Dzurindu
Talent spájať rôzne prúdy naľavo aj napravo prejavil Mikuláš Dzurinda. Ide o obdobie jeho prvej vlády, v ktorej bola ľavicová SDĽ. Premiérom bol dve volebné obdobia. V roku 2000 založil SDKÚ. Po slabom volebnom výsledku v roku 2012 ohlásil odchod z čela strany. V politike skončil po 24 rokoch.
Mečiarov kritik Ján Čarnogurský
Politická kariéra Jána Čarnogurského po roku 1989 nebola dlhá, trvala o niečo viac než 12 rokov. Vo verejnom priestore bol predsa len dlhšie, lebo začal už za komunizmu ako kresťanský disident. Patril k najvýraznejším politickým postavám v 90. rokoch. Krátko pôsobil ako premiér a bol hlavným Mečiarovým oponentom.
Návrat Mikloška
K veteránom slovenskej politickej scény, ktorí ju významne formovali, možno zaradiť aj Františka Mikloška. Podobne ako Čarnogurský začínal v disente pred rokom 1989. Bol prvým predsedom Slovenskej národnej rady po slobodných voľbách v roku 1990. Po rozpade VPN bol poslancom parlamentu až do roku 2010. Po trinástich rokoch sa vrátil. Teraz je členom klubu KDH.
Mikloško sa vyjadril aj k spoločenskému prínosu ľudí, ktorí dlhé roky pôsobili vo verejnom živote. Podľa jeho skúseností veľmi záleží na tom, aký je duchovný a intelektuálny svet takéhoto človeka.
„Tí, ktorí takýto svet mali a z politiky odišli, stále vedia byť nejakým spôsobom prítomní,“ poznamenal. Spomenul Jána Čarnogurského, hoci s jeho názormi nemusí súhlasiť, ale „politicky je stále prítomný“.
Niektorí ľudia boli podľa Mikloška v politike dlho, ale odrazu sa ukázalo, že ich svet nebol taký veľký a už nemajú veľmi čo povedať. „Kľúčové je, či je človek v politike len vykonávateľ funkcií alebo je homo politicus,“ ozrejmil.
Poukázal na to, že síce bol trinásť rokov mimo parlamentu, ale stále publikoval a písal o problémoch na Slovensku. „Keď som sa v roku 2023 do politiky vrátil, nemal som pocit, že musím začínať odznovu. Kľúčom k politickému rastu – podobne ako pri iných funkciách – je byť v prvej línii problémov a reflektovať ich. Doba sa stále mení. Sú nové výzvy, problémy a nový kontext,“ zhodnotil.
Prečo chce pokračovať
Na otázku, či má ambíciu znova sa na budúci rok uchádzať o poslanecké kreslo, odpovedal, že Slovensko je na rázcestí.
„Na ulici sa stretávam s prejavom obrovskej solidarity a očakávania, že z toho zápasu neodídem. Nehovorím to ako frázu, to naozaj zažívam,“ priblížil.
Pripomenul, že na budúci rok, keď budú voľby, sa dožije 80 rokov. „Ja z toho zápasu nechcem odísť, lebo by to bol útek od zodpovednosti. Mal by som pocit, že som sklamal ľudí, ktorí do mňa vkladajú nádej a očakávajú odo mňa zodpovednosť. Či ma bude akceptovať strana [KDH, pozn. red.] ako nezávislého kandidáta, už nie je v mojich rukách,“ dodal.
Matovič svoj odchod nechal otvorený
Bývalý premiér a predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič by sa už tiež mohol zaradiť medzi veteránov. Na celoštátnej scéne pôsobí od roku 2010. Štandard zaujímalo, či považuje za správne časovo obmedziť počet funkčných období poslancov a premiéra, ako je to v Maďarsku. Zároveň sme sa ho pýtali, kedy bude považovať svoju misiu v politike za naplnenú a odíde z nej.
„Politika, ktorého misiou je zneužívať verejný záujem vo svoj vlastný prospech, by sme mali hnať z politiky. Toho, kto verejný záujem chráni, by ani časové hľadisko eliminovať nemalo,“ povedal šéf Hnutia Slovensko.
Obmedzenie funkčného obdobia premiéra na jedno či dve volebné obdobia označil za správny krok. „Bude poistkou pri ľuďoch, ktorí opantaní mocou začnú konať proti svojim voličom. Pozri Orbán či Fico,“ uzavrel Matovič.