Opozičné strany sa venujú najmä rozhovorom o podpore kandidátov do jesenných župných a obecných volieb. Vo viacerých regiónoch a veľkých mestách už dohody uzatvorili, v ďalších ešte rokovania pokračujú. Zrýchlenie diskusií o základných programových bodoch možno očakávať skôr v zime či na jar.
Parlamentné voľby sa uskutočnia na budúci rok v septembri. V akej zostave do nich pôjde opozícia, je teraz predčasné hovoriť. Rovnako je predčasné hovoriť o tom, či dôjde k užšej koordinácii medzi vládnymi stranami.
Už teraz sa však ukazuje, že Progresívne Slovensko pravdepodobne pomôže potiahnuť do Národnej rady mimoparlamentných Demokratov.
Remišová: Zhoda napriek odlišnostiam
Líderka strany Za ľudí Veronika Remišová, ktorá sa do parlamentu dostala na kandidátke Matovičovho Hnutia Slovensko, cez víkend priblížila, ako by mali opozičné strany postupovať po župných a komunálnych voľbách.
„Myslím si, že opoziční lídri by mali podpísať nejakú dohodu alebo memorandum, v ktorých sa zhodnú na troch základných prioritách. Pre mňa týmito prioritami sú: obnova právneho štátu, zahraničná politika, ktorá bude slúžiť záujmom Slovenska, nie záujmom napríklad agresora Putina, a reštart ekonomiky,“ konkretizovala Remišová v televízii JOJ v relácii Politika 24.
Dodala, že opoziční lídri by vedeli nájsť zhodu na týchto troch pilieroch a volič by mal istotu, že „nech sú tie rozpory alebo odlišnosti medzi nimi akékoľvek veľké, tak dokážu po voľbách spoločne tieto tri priority zrealizovať“.
Remišová to považuje za signál pre voličov, že voči Robertovi Ficovi (Smer) existuje alternatíva a opoziční lídri sú jednotní v tom, čo budú robiť po voľbách ako prvé pre občanov. „Lebo teraz ľudia vidia len také škriepky, jeden druhého si doberajú a dohadujú sa,“ podotkla.
PS pripomína skúsenosti z minulých rokov
V opozícii však nevidno snahu podpísať memorandum o spolupráci. Strana SaS na výroky Remišovej ani nechcela reagovať.
Aj podpredseda parlamentu Martin Dubéci bol zdržanlivý. Na politickú realitu sa pozerá inak ako šéfka Za ľudí. Opozíciu vníma ako zjednotenú v prioritách pre budúcu vládu. Dôkazom podľa neho je aj spoločné vyhlásenie predsedov PS, SaS, KDH a Demokratov z minulého novembra.
Vyjadril sa aj k tomu, či by malo byť súčasťou prípadnej dohody Hnutie Slovensko pod vedením Igora Matoviča.
„Žiadne priority však nie je možné presadiť vo vláde, ktorá je nestabilná. A stabilná koalícia s Igorom Matovičom je, žiaľ, čisto utopická predstava. Ľudia na Slovensku sa o tom opakovane presvedčili v rokoch 2010 až 2012 a 2020 až 2023,“ povedal pre Štandard Dubéci.
KDH a matovičovci: formálne dohody sú predčasné
Kresťanskí demokrati aj Hnutie Slovensko (HS) hovoria o potrebe sústrediť sa na komunálne a regionálne voľby. „Na mnohých témach sa v opozícii zhodneme, je však predčasné riešiť formálne dohody a memorandá,“ uviedlo v stanovisku KDH.
Poslanec Hnutia Slovensko Július Jakab poukázal na to, že v opozícii sú rovnaké názory napríklad na obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa neho opozícia ukazuje jednotu aj tým, že sa spája pri podpore kandidátov pred komunálnymi voľbami.
„To, či by malo vzniknúť nejaké memorandum, ukáže čas. Dôležité je, aby strany s preferenciami okolo päť percent boli pripravené na to, že nemôže prepadnúť ani jeden hlas. Naposledy prepadli tri percentá Demokratov. Výsledkom bolo, že nám tu vládne Robert Fico,“ vyjadril sa pre Štandard Jakab.
Spoločná fotografia z novembra
Minulý rok v novembri si lídri PS, SaS, KDH a Demokratov sadli za jeden stôl. Spoločný obed spojili s posolstvom pre voličov. Predseda progresívcov Michal Šimečka hovoril o potrebe rozprávať sa o stabilnej spolupráci. Líder KDH Milan Majerský tvrdil, že hnutie je pripravené pracovať na tom, aby sa rodiny, zamestnávatelia, živnostníci a všetci obyvatelia mali na Slovensku lepšie.
Podľa vtedajšieho vyjadrenia PS cieľom bolo začať prácu na úrovni odborníkov a programových lídrov štyroch strán od ekonomiky cez spravodlivosť až po zdravotníctvo a životné prostredie. Opozícia zatiaľ nepredstavila plán, ako chce zmeniť Slovensko.
Podporný hlas pre spoločný postup konzervatívcov
Poslankyňa Remišová sa cez víkend tiež vyslovila za vznik konzervatívneho bloku ako stredopravicovej alternatívy. „To znamená, že voliči si budú môcť vybrať a zároveň neprepadnú hlasy,“ poznamenala. Takúto alternatívu by podľa nej mohli tvoriť KDH, Hnutie Slovensko a Za ľudí. Kresťanskú úniu nespomenula.
Práve šéf Kresťanskej únie Milan Krajniak pred časom vyzval na vznik konzervatívneho bloku, aby ľudia nemali na výber „dve zlé“ možnosti, medzi ktoré zaradil progresívcov a Smer. Za najdôležitejšie považoval, aby takéto konzervatívne zoskupenie dokázalo postaviť na jednej volebnej listine kandidáta na premiéra.
Kresťanskí demokrati však zatiaľ hovoria, že do volieb chcú ísť samostatne. Matovič tvrdil, že by podal pomocnú ruku aj inej strane, ale až vtedy, keby hrozil prepad hlasov.
Klus hovorí o malom zázraku
Politický analytik Martin Klus z agentúry Scio uviedol, že niekoľko nominácií v regionálnych a komunálnych voľbách ukázalo, že niektoré opozičné strany preferujú vlastné záujmy viac ako spoločný postup. „Preto by bolo zaujímavým a pre voliča opozície pravdepodobne aj žiaducim signálom, ak by sa takýto podpis dohody podarilo zrealizovať,“ povedal pre Štandard Klus s dôvetkom, že do istej miery to bude závisieť aj od výsledku komunálnych volieb.
Podpis opozičnej dohody o prioritách by bol podľa neho 11 mesiacov pred voľbami pre voliča silný signál. Upozornil, že Remišová hovorila aj o dvoch blokoch – liberálnejšom a konzervatívnejšom –, ako aj o prirodzenom lídrovi z PS. „To už sú oveľa problematickejšie momenty. Nájsť zhodu po skúsenostiach z posledných mesiacov bude malým zázrakom,“ usúdil Klus.
K otázke, či by malo byť súčasťou takejto dohody Matovičovo hnutie, poznamenal, že podľa prieskumov väčšinová vláda bez neho asi nevznikne. „Iba ak by sa jej súčasťou stal napríklad Hlas. To však po skúsenostiach z roku 2023 a zo súčasného vládnutia nie je veľmi pravdepodobné. Alebo ak by sa napríklad hnutiu Sme rodina s Richardom Sulíkom podarilo dostať nad päť percent alebo ak by sa podarilo integrovať Maďarskú alianciu, prípadne by vznikol nový životaschopný politický subjekt,“ mienil analytik.
Takýto scenár označil za pravdepodobný hneď po komunálnych voľbách v októbri. Aj preto sa podľa neho so zapojením HS do opozičnej iniciatívy „otáľa“. „Nehovoriac o výrokoch, ktoré najmä na adresu lídra Igora Matoviča, osobitne zo strany PS zazneli, a u ktorých by sa len veľmi ťažko ,zaraďovala‘ spiatočka,“ uzavrel Klus.