Analýza podľa jeho slov poukazuje na to, že platby sú nedostatočné pre štátne nemocnice, ale veľmi štedré pre tie súkromné. Pacientov sa to v končenom dôsledku dotkne tak, že sa v štátnych nemocniciach stretávajú s preťaženým zdravotníckym personálom, so 40-stupňovými teplotami na izbách bez klimatizácií či zatváraním oddelení pre nedostatok sestier.
Čo priniesla analýza?
Ako tvrdia lekárski odborári, podľa zistení CKS boli v roku 2025 najhoršie hradenými nemocnicami nemocnice III. typu, teda fakultné a verejné krajské nemocnice. Štátne fakultné nemocnice ako jediné dostávali za minulý rok od zdravotných poisťovní platby, ktoré boli nižšie ako stanovené základné sadzby pre tento typ nemocníc.
Zároveň nemocnice I. typu, teda najmenšie nemocnice, väčšinou súkromné, dostávali platby takmer na úrovni univerzitných nemocníc.
„A to aj napriek tomu, že rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti, náročnosť výkonov aj zákonné povinnosti univerzitných nemocníc sú v univerzitných nemocniciach neporovnateľne vyššie,“ dodáva Visolajský.
Doplnil aj konkrétny príklad, keď štátne fakultné nemocnice typu B mali základnú sadzbu 3 227 eur na hospitalizáciu jedného pacienta, no od poisťovní dostali zaplatených len 3 180 eur.
„Ale ak sa pozrieme na malé súkromné nemocnice typu C a D, ktoré patria súkromným finančným skupinám, hoci mali vyrátanú základnú sadzbu 2 900 eur, dostali od poisťovní 3 200 alebo 3 300 eur. Preto sú ziskové,“ konkretizuje predseda odborárskeho združenia.
Tvrdí, že rozdiel v platbách fakultných nemocníc závisí aj od toho, či patria štátu, súkromníkom alebo ministerstvu obrany. Rozdiely sú aj v kardiocentrách, pričom niekde sa šplhajú aj na 500 eur.
Doplnil, že ministerská správa zároveň ukazuje, že ak by fakultné nemocnice v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR dostávali rovnaké úhrady ako ostatné nemocnice v rovnakej skupine, hospodárili by v roku 2025 vyrovnane.
Rovnako znepokojujúci je podľa neho aj vývoj produkcie nemocníc. Kým špecializované nemocnice zaznamenali rast, veľké univerzitné a fakultné si držia rovnaké čísla, ale menšie a súkromné nemocnice, teda nemocnice I. a II. typu, vykázali napriek vyšším platbám pokles produkcie.
„Tieto zistenia úradu samotného ministerstva zdravotníctva poukazujú na to, že štátne nemocnice sú systémovo znevýhodňované. Naopak, nemocnice finančných skupín dostávajú od zdravotných poisťovní väčšie sumy, ako by im pri spravodlivom rozdelení prináležali. Ak je to pravda, poškodený nie je len štát, ale všetci pacienti, ktorým chýbajú peniaze na kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť,“ konštatuje Visolajský.
Najnižšie úhrady od poisťovne Union
Z pohľadu platieb zdravotných poisťovní z analýzy vyplýva, že najhoršie platby pre nemocnice poskytovala poisťovňa Union. „Poisťovňa Dôvera bola pri štátnych kardioústavoch šetrná a platila 99 percent úhrady, ale pri súkromných bola mimoriadne štedrá a platia 132 percent vypočítanej hodnoty,“ čítal Visolajský výsledky analýzy.
Doplnil, že platby Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli najštedrejšie voči nemocniciam patriacim finančnej skupine Agel. „Nerozumiem, prečo štátna poisťovňa platí súkromníkom viac. Vládna strana Hlas má blízko k ľuďom z Agelu, je toto to prepojenie?“ pýta sa.
[link ulr=https://standard.sk/1187438/lekarov-je-vela-sestier-malo-peniaze-sa-stracaju-zdravotnici-reaguju-na-audit-nemocnic]
Podľa šéfa lekárskych odborov bolo minulý rok prvýkrát v histórii SR dostatok zdrojov, aby pokryli všetky náklady nemocníc a mali vyrovnaný rozpočet, napriek tomu tie štátne vyprodukovali dlh.
„Je to čistý tunel. Ako môžeme v roku 2025 zistiť, že peňazí v zdravotníctve máme dosť, ale zrazu ktosi nastavil systém tak, že štátnym nemocniciam dáme menej, súkromným viac, a potom sa tvárime, že štátne treba oddlžiť?“ kladú otázku do pléna lekárski odborári.
Výsledky analýzy chcú prediskutovať s generálnym prokurátorom
LOZ vyhlásilo, že požiada o osobné stretnutie s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky Marošom Žilinkom, na ktorom chce predstaviť zistenia Centra pre klasifikačný systém DRG a požiadať Generálnu prokuratúru SR o preverenie, či pri nastavovaní financovania nemocníc a úhrad zo strany zdravotných poisťovní nedochádza k porušovaniu právnych predpisov, princípu rovnakého zaobchádzania alebo k inému konaniu, ktoré mohlo spôsobiť škodu štátu.
„Pacienti majú právo vedieť, prečo sú nemocnice, ktoré zabezpečujú najťažšie operácie, transplantačné programy, vzdelávanie budúcich lekárov, vedeckú činnosť a nepretržitú zdravotnú starostlivosť, financované horšie ako iné, menšie nemocnice. Ak sa potvrdí, že systém je nastavený tak, aby štátne nemocnice dlhodobo znevýhodňoval, bude potrebné vyvodiť zodpovednosť,“ dodáva predseda.
Poisťovne: Znižovanie rozdielov úhrad je dlhodobý proces
Všeobecná zdravotná poisťovňa na slová LOZ reagovala slovami, že pre spravodlivejšie financovanie urobila zásadný krok, keď 80 percent relevantných ústavných zdravotníckych zariadení platí výhradne za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre poistencov.
„Znižovanie rozdielov v úhradách je však dlhodobý proces,“ konštatuje s tým, že sadzby za hospitalizáciu stanovuje riadiaci výbor Centra pre klasifikačný systém DRG, ktorý má trinásť členov. Zdôraznila, že aktuálne sadzby podporilo v hlasovaní jedenásť z nich, jeden sa zdržal a jeden bol proti.
„Sú teda výsledkom konsenzu zástupcov ministerstva zdravotníctva, všetkých troch zdravotných poisťovní, zástupcov pacientov, Asociácie štátnych nemocníc, Asociácie súkromných nemocníc, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Slovenskej lekárskej komory a zástupcov jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Cena za jednu hospitalizáciu teda nie je výmyslom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale dohoda, respektíve kompromis relevantných partnerov,“ dopĺňa inštitúcia.
Podľa poisťovne Union ide o účelové a tendenčné tvrdenia. Vraví, že analýza, na ktorú sa LOZ odvoláva, ukazuje len časť peňazí, ktoré nemocnice dostávajú. Nezapočítava totiž všetky ďalšie zdroje financovania, ktoré štátne nemocnice získavajú navyše.
Nezohľadňuje napríklad úhrady za DRG pripočítateľné položky, čiže dodatočné platby za niektoré drahé lieky či špeciálne výkony, ďalej nezohľadňuje dodatočné formy financovania štátnych nemocníc v podobe opakovaného oddlžovania a iných osobitných zdrojov.
Union ako príklad uvádza, že v rokoch 2024 a 2025 dostali štátne nemocnice navyše 382 miliónov eur, ktoré súkromné zariadenia nedostali.
„Ak vezmeme do úvahy tento ucelený obraz, tak štátne nemocnice sú financované jednoznačne najlepšie,“ dodáva poisťovňa. Štandard oslovil v tejto súvislosti aj poisťovňu Dôvera, do uzávierky však nezareagovala.
Ministerstvo: Dlhodobo pozorujeme nevyrovnanosť vo financovaní
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že si problém s nerovnakým financovaním nemocníc uvedomuje už dlhšie.
Preto v júni 2025 podpísalo so zdravotnými poisťovňami a zástupcami štátnych aj neštátnych nemocníc memorandum, ktorého cieľom je zmeniť spôsob platenia nemocníc tak, aby dostávali peniaze podľa toho, koľko zdravotnej starostlivosti skutočne poskytnú, a nie podľa individuálne dohodnutých zmlúv s poisťovňami.
Inými slovami, rovnaký výkon by mal byť zaplatený rovnakou sumou bez ohľadu na to, ktorá nemocnica ho vykoná. Výška úhrady sa má odvíjať od systému DRG a od takzvanej základnej sadzby určenej Centrom pre klasifikačný systém DRG.
Hoci memorandum počíta s tým, že tento systém sa bude zavádzať postupne počas troch rokov, ministerstvo potvrdzuje, že Všeobecná zdravotná poisťovňa už v roku 2026 nemocnice platí takmer výlučne podľa množstva a náročnosti výkonov, ktoré reálne vykonali. To znamená, že čím viac uznaných výkonov nemocnica poskytne, tým viac peňazí dostane.
Rezort zároveň dodal, že základná sadzba, teda suma, z ktorej sa odvíja platba za jeden bod produkcie v nemocniciach III. úrovne, dosahuje v roku 2026 sumu 3 829 eur, čo je o viac ako 70 percent viac ako v roku 2023.
